Najzaujímavejšie novinky v medicíne za rok 2018 podľa Medscape  
Servery Medscape a NEJM každoročne vyberajú významné odborné udalosti v medicíne. Niektorým z nich rozumejú len príslušní špecialisti, ďalšie sú zaujímavé len pre lekárov, ale je tam aj niekoľko takých, ktoré by mohli zaujímať aj priemerne vzdelaných ľudí, zaujímajúcich sa o novinky vo vede - z ktorých je zostavený tento výber. Sú to prevažne články, týkajúce sa praktickej medicíny (a zopár o tom, čo je ináč, ako sa dosiaľ myslelo).

Edward Jenner (1749-1823),   anglický dedinský lekár, ktorý sa preslávil zavedením prvej vakcíny proti kiahňam. Kredit: James Northcote, Wikipedia.
Edward Jenner (1749-1823),   anglický dedinský lekár, ktorý sa preslávil zavedením prvej vakcíny proti kiahňam. Kredit: James Northcote, Wikipedia.

Medzi najväčšie pokroky v medicíne za rok 2018 zaraďuje šéfredaktor Medscape editovanie genómu a pripomína, že tu nejde len o používanie nástroja CRISPR (hoci ten prevažuje). Prebieha veľa štúdii s editáciou somatických buniek (napr. pre liečbu hemofílie a thalasémie). Editáciu génov nenarodených detí v Číne označuje za "darebáctvo". Odhliadnuc od typicky amerického problému, že chýba "informovaný súhlas" (z tohto pohľadu by šiel do basy aj istý doktor Jenner, považovaný za objaviteľa vakcinácie proti čiernym kiahňam), okrem pochybnej etiky je riziko v tom, že editovaný genóm má potenciál šíriť sa v budúcej populácii a v súčasnosti ťažko zaručiť, či je tento zásah bezpečný z hľadiska možných nežiadúcich následkov pre pacientov a ich prípadných potomkov (podrobnosti tu).

 

V decembri 2018 firma Apple zaviedla EKG aplikáciu, založenú na použití umelej inteligencie, schopnú analyzovať elektrokardiogram. Je zameraná na detekciu fibrilácie predsiení, najčastejšej poruchy srdcového rytmu, vyskytujúcej sa prevažne vo vysokom veku. Je možné súhlasiť s názorom, že u užívateľov mobilných telefónov bude počet falošných poplachov mnohonásobne prevyšovať počet správnych detekcii... V čom bude asi umelá inteligencia prospešnejšia, sú ďalšie zavádzané aplikácie - rozpoznávanie malígnych melanómov, interpretácia elektrokardiografického a snáď aj echokardiografického záznamu, vyhľadávanie obrazu diabetickej retinopatie na snímkach očného pozadia a ďalšie spôsoby využitia.


Črevnému mikrobiómu (zloženiu osídlenia čreva mikroorganizmami) je v posledných rokoch venovaná veľká pozornosť. Zistilo sa, že vzťahy medzi črevnými baktériami a ľudským organizmom sú podstatne zložitejšie, ako vzťah medzi črevnými infekciami a (ne)umývaním rúk: týkajú sa aj nádorov, autoimunitných a neurodegeneratívnych ochorení a ďalších. Nové poznatky vykopali hrob pre doterajšie chápanie (a nadužívanie) probiotík, u ktorých sa zistilo, že pri aplikácii po antibiotikách dokonca predlžujú uzdravovanie. Na druhej strane, s prekvapením zisťujeme, že snáď najpoužívanejšie (a asi najlepšie) antidiabetikum metformin z veľkej časti účinkuje prostredníctvom ovplyvnenia mikrobiómu. (o mikrobióme už dávnejšie aj na Oslovi).


Medzi prekvapenia zaradil iný článok na Medscape 18 bodov, z ktorých niektoré čitateľov Osla prekvapia, o iných sa už písalo:

 

Zvýšený príjem soli je nebezpečný len pre osoby s vysokým rizikom srdcovocievnych ochorení (vrátane mozgovej porážky), a to v množstve nad 5 gramov na deň - cca dvakrát viac, ako sa dosiaľ uvádzalo za primeraný príjem. (ďalšie podrobnosti aj na Oslovi )

Malé dávky kyseliny acetylosalicylovej (aspirínu či acylpirínu a podobných preparátov) nechránia pred vznikom srdcovocievnych príhod, avšak trochu zvyšujú riziko krvácania. Toto však neplatí pri cielenej liečbe rizikových osôb.


Podobne, ako sa hromadne užívajú takzvané probiotiká, podáva sa aj vitamín D v prevencii zlomenín kostí u starších osôb. Veľká metaanalýza túto prax celkom vážne spochybnila.


Že nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) nie sú práve zdravé pre pacientov s vysokým krvným tlakom, prípadne niektorými srdcovocievnymi chorobami, sa vie už dávno (ale ide o dlhodobejšie užívanie, nie tu a tam niekoľko tabletiek pri akútnej bolesti chrbta a podobne). Nelichotivej publicity sa dostalo hojne užívanému diklofenaku, ktorý býva aj voľne predajný – Veral, Voltaren, Diclobene atď. Bol vyhlásený za rizikovejší z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení, ako iné bežné lieky proti bolesti - paracetamol a iné nesteroidné protizápalové lieky, medzi ktoré patrí napríklad ibuprofen. (podrobnosti aj tu).


A ešte tri zaujímavosti mimo praktickej medicíny: je celkom možné, že mitochondriálna DNA (to je tá, cez ktorú bola vystopovaná pramatka nás všetkých – mitochondriálna Eva kdesi v dávnej Afrike) sa nakoniec celkom úplne neprenáša len cez vajíčko, ďalej gén, potrebný pre rozvoj reči sa už našiel nielen u nás vyvolených - ľudí a nakoniec, maternica možno nie je až tak sterilným prostredím, ako sa dosiaľ predpokladalo.


 

Podrobnejšie údaje vystopujete cez adresy:

Eric Topol's Top Advances in 2018 That Are Shaping Medicine
15 Studies That Challenged Medical Dogma in 2018

Datum: 04.02.2019
Tisk článku

Život na Zemi 5, Rozmanitost přírody, Člověk a jeho zdraví - Kholová Helena
 
 
cena původní: 56 Kč
cena: 56 Kč
Život na Zemi 5, Rozmanitost přírody, Člověk a jeho zdraví
Kholová Helena
Související články:

Výdobytky modernej medicíny a dôchodcovia na krku ekonomiky     Autor: Matej Čiernik (06.04.2014)
Náš mikrobióm a jeho choroby     Autor: Matej Čiernik (25.09.2014)
Pozor na fluorochinolóny?     Autor: Matej Čiernik (14.05.2016)
CRP - znovuobjavený indikátor zápalu.     Autor: Matej Čiernik (20.02.2017)
Expirácia liekov: ide viac o bezpečnosť, alebo o zisk?     Autor: Matej Čiernik (08.10.2017)
Spletité cesty liečby infarktu myokardu     Autor: Matej Čiernik (17.01.2018)
Musíme mať normálny krvný tlak? A aký je vlastne normálny?     Autor: Matej Čiernik (14.03.2018)



Diskuze:




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni
















Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace