Nová kategorizácia: Pluto je plutoidom  
Od 11. júna oficiálne existuje nová kategória telies Slnečnej sústavy – plutoidy. Jej doposiaľ jedinými predstaviteľmi sú bývalá planéta Pluto a teleso Eris, objavené v roku 2003. Keďže sa zistilo, že je objemnejšie a hmotnejšie než Pluto, vyvolalo búrku vášnivých diskusií o potrebe novej kategorizácie väčších telies Slnečnej sústavy. V roku 2006 schválenú novú kategóriu trpasličích planét (Eris, Pluto a Ceres) však práve „postihla“ ďalšia úprava.

 


 

Zvětšit obrázek
Úvodné zasadanie 26. valného zhromaždenia Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe v roku 2006. Z Pluta sa stala trpasličia planéta.

Medzinárodná astronomická únia (IAU) bola založená v roku 1919 a predstavuje najväčšiu celosvetovú profesionálnu organizáciu, zgrupujúcu takmer 10 tisíc významných astronómov z celého sveta. Už dlhé desaťročia zodpovedá za názvoslovie planetárnych telies a ich mesiacov. Túto jej právomoc pred dvoma rokmi zaregistrovala aj široká laická verejnosť, keď 24. augusta 2006 účastníci 26. valného zhromaždenia IAU v Prahe, po dlhých a vášnivých diskusiách rozhodli, že v Slnečnej sústave je len 8 planét.

 

Zvětšit obrázek
Plutoid Pluto so svojimi troma mesiacmi

Pluto sa podľa nových kritérií ocitlo medzi takzvanými trpasličími planétami. Ale od 11. júna tohto roku ho budeme označovať pojmom plutoid. Je to výsledok rozhodnutia Výkonného výboru IAU, ktoré v týchto dňoch zasadalo v nórskom Oslo.

Plutoidmi budú všetky Plutu podobné trpasličie planéty za dráhou Neptúnu. Aj keď sa očakáva, že budúcnosť a rozvoj pozorovacích možností túto kategóriu obohatí, doposiaľ sú známe a pomenované len dva plutoidy: Pluto a Eris. Lebo ako jediné doposiaľ spĺňajú stanovené kritériá:
(a) Plutoidy obiehajú okolo Slnka (b) vo vzdialenosti väčšej, než je dráha Neptúnu.
(c) Majú dostatočnú hmotnosť na to, aby vlastná gravitácia prekonala sily v pevnom telese, dosiahla sa tak hydrostatická rovnováha a telesá získali takmer guľový tvar.
(d) Gravitácia plutoidov však nie je dostatočná na vyčistenie okolia ich obežnej dráhy.

 

 

Zvětšit obrázek
Porovnanie najväčších známych objektov Edgeworth-Kuiperovho pásu, ktorý tvorí oblasť za dráhou Neptúnu vo vzdialenosti od 30 do asi 55 AU od Slnka. Nachádzajú sa tu v podobe malých telies zvyšky po vzniku Slnečnej sústavy. Ich zloženie sa podobá skôr ľadovým kométam (prevažne zmrazený metán, amoniak a voda), než kamenným a železitým asteroidom, ktoré vytvárajú pás asteroidov medzi dráhami Marsu a Jupiteru. Dnes medzi plutoidy patria Pluto a Eris. A zajtra?

Mesiace plutoidov sa medzi plutoidy nezaraďujú, aj keby boli dostatočne hmotné na to, aby ich tvar formovala vlastná gravitácia. A plutoidom nie je ani trpasličia planéta Ceres s rovníkovým priemerom asi 975 km, pretože sa nachádza v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, teda nie je transplutonickým objektom. Podľa súčasných vedeckých poznatkov je jediná svojho druhu, ktorá okrem vzdialenosti spĺňa všetky zvyšné podmienky. Preto sa v súčasnosti ani nepočíta so špeciálnou kategóriou pre trpaslíčie planéty typu Ceres.

 

Zvětšit obrázek
Znázornenie Edgeworth-Kuiperovho pásu (Kredit: JPL, CalTech, NASA

Ako sa budú medzi plutoidy zaraďovať novoobjavené objekty? Aj o tom členovia IAU v Oslo rokovali a uzniesli sa na takomto postupe:  Plutoidom sa stane každý objekt Slnečnej sústavy, (a) ktorého veľká poloos obežnej dráhy bude väčšia ako u Neptúnu, a (b) ktorého jasnosť bude presahovať stanovenú limitnú hodnotu. Presnejšie: absolútna magnitúda bude menšia ako +1 (vysvetlenie v závere). Pri pomenovaní sa bude brať ohľad na návrh objaviteľského tímu. Keďže pôjde o veľmi vzdialené telesá, ich ďalšie parametre môžu odhaliť až neskoršie pozorovania. Ak sa pri nich časom dokáže, že teleso nemá dostatočnú hmotnosť, ostane mu meno, ale vyčiarkne sa z kategórie plutoidov. O zaradenie do nej sa v súčasnosti uchádzajú telesá s predbežnými menami  "Easterbunny" (objavené v roku 2005) a "Santa" (objavené v roku 2004):

   Easterbunny    Santa
 absolútna magnitúda     −0.48     +0.17
 priemer    1 300–1 900 km   asi 1 960×1 518×996 km
 hustota      2?   2.6–3.3
 veľká poloos eliptickej dráhy   45,8 AU    43.3 AU

(Čím má teleso vyššiu zdanlivú jasnosť, tým nižšiu hodnotu má jeho absolútna magnitúda)

 

Trochu zložitá definícia na záver:
Absolútna magnitúda planét, trpaslíčích planét, komét a asteroidov umožňuje porovnávať jasnosť týchto objektov.  Ide vlastne o zdanlivú jasnosť(zo Zeme nameranú hodnotu jasnosti telesa opravenú o vplyv atmosféry), ktorú by teleso malo, keby sa nachádzalo vo vzdialenosti 1 AU (AU - astronomical unit - astronomická jednotka – takmer 150 miliónov km) súčasne od Slnka aj Zeme, pričom by uhol  Slnko – objekt – Zem bol nulový (takzvaný fázový uhol). Ak sa vám to zdá nelogické, máte pravdu. Nie je to fyzikálne možná situácia, lebo by sa Zem aj s pozorovateľom musela nachádzať v centre Slnka. Je to však definícia vhodná pre výpočty na porovnávanie jasností rôznych objektov. Čím je teleso jasnejšie, tým nižšiu hodnotu má jeho magnitúda. Preto kritériom pre zaradenie objektu medzi plutoidy je magnitúda menšia ako +1.

 

Zdroj: IAU press news ,  Wikipedia

Datum: 12.06.2008 22:21
Tisk článku

Zábavný vesmír - Frost Adam
 
 
cena původní: 249 Kč
cena: 212 Kč
Zábavný vesmír
Frost Adam
Související články:

Američtí vědci automatizovali výrobu jaderného paliva pro vesmírné sondy     Autor: Stanislav Mihulka (23.01.2019)
Na dusíkatých ledovcích Pluta plují záhadné kopce zmrzlé vody     Autor: Stanislav Mihulka (05.02.2016)
Ledové sopky na Plutu     Autor: Tomáš Kohout (11.11.2015)
Dobrodružství v říši nových obzorů     Autor: Julie Nováková (10.10.2015)
Dočkali jsme se nových fotek Pluta     Autor: Dušan Majer (11.09.2015)



Diskuze:




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni
















Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace