V otvorenom kozme bez skafandra? Sme síce len pomalky, ale prežijeme!  
Medziplanetárny priestor je aj v okolí pohostinnej Zeme bezpečne smrtiacim prostredím. Mrazivá prázdnota, bez tlaku okolitej atmosféry, s malou gravitáciou, ale vysokou úrovňou kozmického a slnečného žiarenia. Ani psa by tam človek von nevyhnal. S inými, jednoduchšími organizmami to však usilovne skúša. Doposiaľ týmto nástrahám odolali niektoré odolné baktérie, lišajníky ... a malé vodné medvedíky.


 

 

Zvětšit obrázek
Snímok z rastrovacieho elektrónového mikroskopu. Pomalka (želvuška), alebo osemnohý mimozemský tvor vo zvláštnom skafandri? (Credit: BMBF-project FUNCRYPTA)

“Podivný je tento malý živočích, pretože má neobyčajnú a neobvyklú morfológiu a pretože sa veľmi podobá na miniatúrneho medvedíka. To je dôvod, prečo som ho pomenoval malý vodný medveď” sú slová nemeckého pastora Augusta Ephraima Goezeho, ktorý ako prvý opísal v roku 1773 zvláštneho drobného tvora.

Zvětšit obrázek
Pomalka v stave anhydrobiotickej sušienky. Budiť treba kvapkou vody. Credit: Kristianstad University

To, čo Geoze pozoroval a čo sa v angličtine doposiaľ volá water bear, bol zástupca živočíšneho kmeňa Tardigrada (pomalí chodci) – slovensky pomalky, česky želvušky. Pri mnohonásobnom zväčšení možno nepôsobia práve pôvabne a fotogenicky, ale venujte niekoľko sekúnd tomuto krátkemu videu. Nielenže názorne vysvetľuje ich pôvodné pomenovanie, ale približuje komplexne vyvinutého, celkom sympatického drobčeka:

 

VIDEO

 


Drobní, ale takmer nezničiteľní
Kmeň Tardigrada zahŕňa takmer 1000 (rôzne zdroje udávajú počty v rozmedzí 700 až 1000) druhov drobných mnohobunkových živočíchov s dĺžkou tela od asi 0,05 mm po 1,2 až 1,5 mm. Patria medzi najhúževnatejšie živočíchy na našej planéte. Podarilo sa im úspešne dobyť Himaláje až do výšky 6 km, aj oceánske hĺbky (nájdené v hĺbke 4 km). Osídlili sedimenty v sladkých aj v slaných vodách, adaptovali sa na každú zemepisnú šírku od polárnych oblastí po rovník. Ale ak ich chcete vidieť pomocou kvalitnej lupy, či mikroskopu na vlastné oči, stačí v okolí nájsť a dobre preskúmať vlhký kus machu, alebo lišajníku (návod).  Schopnosť pomaliek prežiť extrémne podmienky však ďaleko prekračuje všetky nástrahy zemskej biosféry. Dokážu prežiť mínus, aj plus 150 stupňov Celzia, enormné dávky vysokoenergetického ionizujúceho žiarenia (röntgen: až 5 700 grayov; pre človeka je dávka nad 20 grayov smrteľná), zníženie okolitého tlaku na nulu, alebo zvýšenie na 6 násobok tlaku v oceánskych priekopách. V snahe o prežitie sa u nich vyvinul mechanizmus kryptobiózy.  V suchých podmienkach dehydrujú (anhydrobióza) a ich metabolizmus sa 10tisíc krát spomalí. Vysušené telíčka je vraj možné prebrať k životu aj po viac ako 100 rokoch. Stačí trochu vody. Ak by sa to počas života jednej pomalky podarilo zopakovať niekoľkokrát, nuž ktovie, či by sa nedožila matuzalemského veku (969 rokov, Genesis). Aj o tejto schopnosti pomaliek je článok v archíve Osla.

 

Zvětšit obrázek
Zariadenie projektu Biopan pripravené pre sondu Foton-M3. Obsahuje vzorky pre desať rôznych experimentov. Aj s pomalkami. Na obežnej dráhe sa toto vesmírne laboratórium otvorilo, aby svojich pasažierov vystavilo podmienkam okolitého vesmíru.

 

Vesmírne pokusné králiky... vlastne pomalky
Keď na Zemi pomalky prežili útrapy mnohých pokusov, vyslali sme ich do vesmíru. V rámci výskumného programu TARDIS, časti projektu Biopan-6 Európskej kozmickej agentúry ESA, boli pred rokom (14. – 26. 9. 2007) zástupcovia štyroch druhov pomaliek (Richtersius coronifer, Milnesium tardigradum, Echiniscus testudo, Ramazzottius oberhaeuseri) v stave anhydrobiózy jedinými živými tvormi na bezposádkovej ruskej sonde Foton-M3, obiehajúcej po obežnej dráhe asi 270 km nad Zemou.

Zvětšit obrázek
Vajíčko pomalky. Prírodné umelecké dielko

Počas tohto experimentu boli vysušené telíčka pomaliek na desať dní vystavené priamym vplyvom otvoreného kozmu. Výsledky švédsko - nemeckého experimentu zverejnil 9. septembra časopis Current Biology. 

 


Keď sa sonda usadila na obežnej dráhe, otvoril sa blok s hibernovanými pasažiermi. Časť pomaliek bola vystavená vplyvu vákua, kozmického žiarenia, ale nie priamej slnečnej UV radiácie. Druhá skupina musela odolávať úplne všetkým nástrahám. 68 % jedincov prvej skupiny prežilo bez úhony a ich schopnosť sa v priaznivých podmienkach revitalizovať a ďalej sa množiť bola rovnaká ako v kontrolnej skupine, nevystavenej vonkajším extrémnym podmienkam. V druhej testovanej skupine prežila síce už len hŕstka jedincov, ale aj tak je to neuveriteľné, ak si uvedomíme, že boli dlhodobo vystavené asi 1000 krát intenzívnejšiemu slnečnému UV žiareniu, než je v ich prirodzenom prostredí. 

 

 

želvušky

 

Zaujímavé obrázky pomaliek.  Na stránke je prezentácia, kde sa dá nastavovať čas, kedy sa automaticky objaví ďalší obrázok. Kliknutím na snímok sa objaví jeho popis. Skratka SEM znamená, že ide o snímku z rastrovacieho elektrónového mikroskopu. Skratka DIC zasa označuje špeciálny optický mikroskop s diferenciálnym interferenčným kontrastom, ktorý pomocou optickej hustoty tkanív odhaľuje inak neviditeľné štruktúry. Na stránke je odkaz na videá a vývojový strom, z ktorého vidieť, nakoľko sú pomalky príbuzné s dvoma veľmi študovanými živočíchmi – s octomilkami (Drosophila) a hlístovcami (Nematoda).

 

Zdroj:  Current Biology ;  Science Daily 1; 2New Scientist  ,  Wikipedia, a iné: 123 ...

Datum: 12.09.2008 16:57
Tisk článku

Živý vesmír - Kde jsme? Kdo jsme? Kam směřujeme? - Elgin Duane
 
 
cena původní: 299 Kč
cena: 257 Kč
Živý vesmír - Kde jsme? Kdo jsme? Kam směřujeme?
Elgin Duane

Diskuze:

Žádný příspěvek nebyl zadán



Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni














Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace