Videli sme to, zmerali sme to, ale čo to je?  
Vesmír zaujal ďalšou hádankou. Astronómov zamestnáva hľadanie odpovede na otázku: Čo po niekoľko mesiacov žiarilo v súhvezdí Pastier?


 

 

Zvětšit obrázek
Uprostred akoby prázdneho priestoru v súhvezdí Pastier zaznamenal Hubblov teleskop 120 násobné zjasnenie malej oblasti. Po jave, ktorý trval vyše pol roka neostalo nič, dokonca aj jeho pôvodca je doposiaľ nezvestný. Neúspešné pátranie ďalej pokračuje. ( Sky And Telescope)


 
Pred vyše dva a pol rokom (21. 2. 2006) Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil v oblasti súhvezdia Pastier (Bootes) záhadnú explóziu. Jej žiara trvala 100 dní a potom ďalších 100 dní postupne zanikala. Jav, s katalógovým označením SCP 06F6, vyvolal rozruch, ktorý však časom nepohasol tak ako jeho príčina. Už tretí rok nastoľuje vzrušujúcu a provokujúcu jednoduchú otázku: Čo to bolo? Astronómovia márne hľadajú odpoveď. Nič podobné doposiaľ nepozorovali. Chýba im akákoľvek stopa, ktorá by viedla k odhaleniu zdroja tohto svetelného javu. Na mieste explózie nie je žiadna pozorovateľná galaxia, vznikajúca, alebo v štádiu supernovy zanikajúca hviezda.

Zvětšit obrázek
Boris Gänsicke, astronóm z Univerzity of Warwick v anglickom Coventry, autor dvoch hypotéz vysvetľujúcich jav SCP06F6. Obe predstavy počítajú s deštrukciou uhlíkovej hviezdy – buď explóziou supernovy, alebo ju roztrhli slapové sily spôsobené gravitáciou blízkej čiernej diery

Vedci zo Space Telescope Science Institute v Baltimore, v americkom štáte Maryland preverili všetky hypotézy, odpovedajúce súčasným poznatkom. Bezvýsledne. Tridsaťčlenný medzinárodný autorský tím z prestížnych pracovísk USA, Chile, Japonska, Nemecka a Švédska uverejnil 8. septembra v odbornom časopise The Astrophysical Journal  článok s podrobnou analýzou javu SCP 06F6. V úvodnom abstrakte autori uvádzajú, že svetelná krivka (časový priebeh jasnosti objektu) nepotvrdzuje, že by mohlo ísť o gravitačnú mikrošošovku. V nameranom spektre žiarenia sa v oblasti medzi vlnovými dĺžkami 410 a 650 nanometrov nachádza päť širokých absobčných pásov, no ďalej, nad 650 nanometrov, je takmer neporušené kontinuum. Takéto spektrum nezodpovedá žiadnemu typu supernovy, ani žiadnemu objektu v databáze Sloanovej digitálnej mapy oblohy (Sloan Digital Sky Survey – SDSS). 

 


Na každú záhadu hľadá človek viac, či menej pravdepodobné vysvetlenie. Jav SCP06F6 nie je výnimkou. Boris Gänsicke, astronóm z Univerzity of Warwick v anglickom Coventry tvrdí, že záhadné spektrálne čiary môžu patriť molekulárnemu uhlíku a Hubblov teleskop zaznamenal explóziu asi 2 miliardy svetelných rokov vzdialenej uhlíkovej hviezdy – na uhlík bohatý typ hviezdneho obra. V jeho atmosfére prevažuje množstvo uhlíka nad kyslíkom. Oba prvky sa zlučujú na kysličník uhoľnatý, až kým sa kyslík nespotrebuje. V atmosfére však zostáva veľké množstvo voľného uhlíka, ktorý môže vytvárať ďalšie zlúčeniny. Gänsicke analýzou spektra SCP 06F6 dospel k názoru, že zodpovedá žiareniu na supernovu prekvapivo chladného zdroja (5 až 6 tisíc Kelvinov). Môžu ním byť práve opticky husté, uhlíkom obohatené vrchné vrstvy explodujúcej uhlíkovej hviezdy, expandujúce priestorom rýchlosťou 4000 km za sekundu. 

 

Zvětšit obrázek
Sloanovo mapovanie oblohy - The Sloan Digital Sky Survey – umožňuje vytvárať podrobné 3dimenzionálne mapy priestorového rozloženia relatívne blízkych galaxií. Na obrázku sa Zem nachádza v centre, v spoločnom vrchole oboch výrezov. Každý bod znázorňuje galaxiu a vonkajší obvod kružnice predstavuje vzdialenosť dvoch miliárd svetelných rokov. Nezmapované výrezy predstavujú priestor, kde naša Galaxia znemožňuje mapovanie vzdialenejšieho vesmíru. Kredit: M Blanton


Gänsickov tím však k jednej záhade pridal ďalšiu – tentokrát z archívu pozorovaní európskej  röntgenovej sondy Newton. V auguste 2006, teda v dobe, keď už úkaz SCP06F6 postupne pohasínal, bolo v tej istej oblasti oblohy zaznamenané pomerne intenzívne röntgenové žiarenie. Oba javy spolu pravdepodobne súvisia, otázkou ostáva ako. Gänsicke ju zodpovedá ďalšou, aj keď menej pravdepodobnou hypotézou – jav SCP06F6 spôsobila čierna diera, ktorá gravitáciou (slapovými silami) roztrhala uhlíkovú hviezdu v jej susedstve. Náhly rozpad a vyvrhnutie väčšieho množstva hmoty poskytuje možné, aj keď nie bezproblémové vysvetlenie oboch javov súčasne.

 


O výbuchu supernovy hovorí aj Shri Kulkarni, astronóm z Kalifornského technického inštitútu v Pasadene. Jav SCP06F6 považuje za počiatočnú fázu výbuchu supernovy, ktorej sa však už to záverečné veľkolepé, ale zničujúce predstavenie nevydarilo.  Kulkarni však zdôrazňuje, že jednoznačnejšiu odpoveď, ktorá možno uprednostní niektorú zo súčasných predstáv, môžu poskytnúť až pozorovania ďalších podobných javov. Na tomto názore sa nepochybne zhodnú autori všetkých súčasných hypotéz.     

Zdroj:

The Astrophysical Journal – preprinty odborných článkov: 1,
Nature news 
Sky And Telescope

 

 

 

 



 

Datum: 20.09.2008 23:09
Tisk článku

Živý vesmír - Kde jsme? Kdo jsme? Kam směřujeme? - Elgin Duane
 
 
cena původní: 299 Kč
cena: 257 Kč
Živý vesmír - Kde jsme? Kdo jsme? Kam směřujeme?
Elgin Duane
Související články:

Kosmologická krize? Vesmír by mohl mít tvar koule     Autor: Stanislav Mihulka (05.11.2019)
Temnota na druhou: Jsou černé díry z temné energie?     Autor: Stanislav Mihulka (12.09.2019)
Virtuální Stroj na vesmíry odhaluje tajemství vzniku galaxií     Autor: Stanislav Mihulka (11.08.2019)
Do neznáma: Astronomové zmapovali vesmírnou prázdnotu v sousedství     Autor: Stanislav Mihulka (23.07.2019)
Superpočítačové simulace podpořily chameleonskou gravitaci     Autor: Stanislav Mihulka (10.07.2019)



Diskuze:

Žádný příspěvek nebyl zadán



Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni












Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace