Spoločenské postavenie ovplyvňuje mozog  
Primáty, človeka nevynímajúc, žijú v skupinách s vybudovanou hierarchiou. Patriť k spoločenskej smotánke je príjemné a motivujúce. Nielen spoločnosť, ale aj samotný mozog odmeňuje vzostup, či trestá pád po spoločenskom rebríčku.

 

Zvětšit obrázek
Výskum u makakov – dominantní jednotlivci majú v bazálnych gangliách výrazne viac dopamínových spojení. Kredit: Morgan et al./Nature 2002

Pred ôsmimi rokmi, v januári 2002, prestížny časopis Nature uverejnil článok s výsledkami výskumu, ktorý dokázal, že sociálne postavenie jednotlivca v skupine ovplyvňuje dopamínové spojenia v mozgu. Aspoň u sociálneho druhu primátov – makakov. Vedci z Wake Forest University School of Medicine v Severnej Karolíne vybrali 20 opíc a každú z nich rok a pol chovali oddelene, bez kontaktu s príslušníkmi vlastného druhu. Makaky podstúpili rôzne testy overujúce fyziologické zmeny, ktoré dlhodobá odlúčenosť od súkmeňovcov u vysoko sociálnych živočíchov vyvoláva. Vedci sledovali ich správanie, mieru agresivity, fyzickej aktivity, zmeny v hladinách hormónov testosterónu a kortizolu a pomocou pozitrónovej emisnej tomografie aj aktivitu mozgu.


Potom makakov prerozdelili do štvorčlenných skupín a umožnili im spolunažívanie, ktoré je pre nich oveľa prirodzenejšie než samotársky život. Po čase, keď sa v skupinách ustanovila vnútorná hierarchia, všetky testy zopakovali. Zaujímavé boli najmä výsledky z emisnej tomografie mozgu, ktoré u spoločensky úspešných dominantných makakov odhalili výrazne zvýšené množstvo určitého druhu dopamínových receptorov. A pretože dopamín je neurotransmiter, ktorý si mozog tvorí pri príjemných činnostiach, zvýšený počet aktivovaných receptorov prispieva k blaženosti. Čiže prístroje ukázali, že pozície na horných priečkach spoločenského rebríčku prinášajú pocit príjemného uspokojenia. Aspoň u makakov.

Zvětšit obrázek
Bohatstvo a bieda v São Paulo. Je výška konta úmerná miere dopamínových spojení?

A u ľudí nie? I bez vedeckého bádania by na túto otázku väčšina z nás odpovedala kladne. To potvrdil aj výskum ďalších amerických vedcov, tentokrát z univerzít v New Yorku a Pittsburgu. Výsledky štúdie uverejnilo februárové vydanie odborného časopisu Biological Psychiatry. Vedci našli 14 vhodných dobrovoľníkov u ktorých porovnali ich spoločenské postavenie s výsledkami pozitrónovej emisnej tomografie. Do krvi skúmaným osobám vstrekli špecifickú kontrastnú látku - [11C]racloprid BP s obsahom krátkožijúceho, pozitróny vyžarujúceho rádionuklidu 11C. Tento ligand sa v mozgu, v oblasti bazálnych ganglií, viaže na skúmaný druh dopamínových receptorov (D2/3) a tie potom na PET snímkach zažiaria. Očakávaná súvislosť sa v tomografe zobrazila podobne ako u makakov – dominantní jednotlivci mali viacej dopamínových spojení, než tí podriadení. Čiže čím je človek na vyššej spoločenskej priečke, tým viac receptorov D2/3 pre dopamín, neurotransmiter pôžitku a eufórie, aktivuje. Vďaka tomu vraj tí „rovnejší“ prežívajú pozitívne stránky života viac, než tí „len rovní“ a vnímajú ich intenzívnejšie v podobe pocitu odmeny a motivácie.

Zvětšit obrázek
Oblasti pôsobenia neurotransmiterov dopamínu a serotonínu v mozgu. Striatum je skúmaná oblasť bazálnych ganglií. Kredit: NIDA

Šéfka výskumného týmu Diana Martinez výsledky štúdie zhŕňa úplne jednoducho: „Preukázali sme, že nízka úroveň dopamínových receptorov je spätá s nízkym spoločenským postavením a ich vysoká miera súvisí s vyšším sociálnym statusom. Rovnaká závislosť sa objavila aj v správach samotných dobrovoľníkov hodnotiacich mieru spoločenskej podpory, ktorá sa im zo strany ich priateľov, rodiny, či iných pre nich dôležitých ľudí dostáva.“


Mediálna správa ale mlčí o opačnej situácii – ako reaguje mozog so zvýšeným počtom dopamínových receptorov v bazálnych gangliách, teda mozog spoločensky úspešného človeka, na prehry a iné menej šťastné životné situácie.


Spomínaný výskum na makakoch potvrdil ešte jednu nie veľmi prekvapujúcu súvislosť – spoločensky nižšie postavení jedinci oveľa častejšie ako príslušníci high society siahajú po psychotropných látkach. V prípade opíc testovali kokaín. Vedci predpokladajú, že aj u zdravých ľudí miera nižšej dopamínovej aktivity mozgu vyvoláva nenaplnenú túžbu po pocite spokojnosti z úspechu a môže viesť k alkoholizmu a drogovej závislosti. Frustrujúca príslušnosť k spoločenskému „plebsu“, ubíjajúci pocit nedostatočnej sebarealizácie a neúspešnosti nechávajú dopamínové receptory často o hlade. A práve niektoré psychoptropné látky podporujú produkciu dopamínu, alebo zvyšujú jeho účinok.

 

Zdroje: Biological Psychiatry , Science Daily

Datum: 07.02.2010 23:20
Tisk článku

AllatRa - neuveden
 
 
cena původní: 493 Kč
cena: 424 Kč
AllatRa
neuveden

Diskuze:

Nebude to tak jednoduché

Jaroslav Gutvirth,2010-02-09 18:55:14

Tisíce souvislostí a závislostí - jednoduchá je třeba tahle: být dominantní je sice adaptivní ale vysoké postavení přináší větší míru stressu. Proto je třeba mozku pomocí zvýšeného množtví d-ergních reeptorů přidat trochu štěstí aby to s tím úspěšným člověkem vydržel...

Odpovědět




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni












Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace