Zvětšit obrázek

Výkrik od nórskeho expresionistu Edvarda Muncha (1863 –1944). Podľa niektorých zdrojov tiež trpel maniodepresívnou psychózou.

Psychiater Szabolcs Kéri z najstaršej maďarskej univerzity, Semmelweisovej Univerzity (1769), sa rozhodol preskúmať, či je možné z pohľadu genetiky vysvetliť zvláštnu súvislosť – vysoká miera kreativity, intelektu a schopnosti abstrakcie je neraz sprevádzaná správaním, ktoré je nezvyčajné, excentrické, až... Ľudovo povedané: Je geniálny, ale blázon. Akoby sa za výnimočné nadanie splácala osudu daň. Každému asi hneď príde na myseľ Vincent van Gogh a možno niektorý iný známy umelec. Asi je to tým, že umelci sú známejší vďaka snahe prezentovať širokej verejnosti svoju tvorbu a teda aj seba. Nadpriemerná kreativita však sama osebe je hybnou silou nútiacou k sebarealizácii.

Na druhej strane sú psychické poruchy. Psychotické stavy sú charakteristické pre dve pomerne rozšírené psychiatrické ochorenia. Pre schizofréniu a bipolárnu afektívnu poruchu, takzvanú maniodepresívnu psychózu. Medzi ich obeťami by sme popri Vincentovi van Goghovi, či spisovateľoch (Edgar Allan Poe, Graham Greene, či Kurt Vonnegut a jeho syn Mark Vonnegut), hercoch (Jean-Claude Van Damme, Miloš Kopecký), našli aj známych vedcov (napríklad matematikov Johna Forbesa Nasha, Georga Cantora, či Ludwiga Boltzmanna). Obe ochorenia môžu prepuknúť z niekoľkých príčin, ale zväčša sú späté s genetickou predispozíciou.

Zvětšit obrázek

Produkt génu NRG1, proteín NRG1 (neuregulin 1) ovplyvňuje v mozgu viaceré funkcie.
Kredit: Nature Neuroscience

Tá má v genóme tiež viacero zdrojov. Szabolcs Kéri sa zameral na neuregulin 1, pomerne dlhý gén sídliaci na 8. chromozóme. Je programom na tvorbu proteínu neuregulinu 1, ktorý vstupuje do niektorých procesov v mozgu. Ovplyvňuje napríklad tvorbu a upevňovanie synapsií, komunikačných spojov medzi neurónmi. V posledných rokoch niekoľko výskumov potvrdilo, že určitá forma génu neuregulin 1 je spätá s vyšším rizikom schizofrénie a bipolárnej afektívnej poruchy (maniodepresívnej psychózy).

Maďarskí vedci podrobili dobrovoľníkov, ktorí sú presvedčení o svojej nadmernej kreativite, mnohým nezvyčajným testom a preskúmali ako naozaj kreatívne si počínali v doterajšom živote. A samozrejme im odobrali krvné vzorky na testy DNA, aby vedeli, aký variant génu neuregulin 1 majú. Podľa výsledkov štúdie, zverejnených v odbornom časopise Psychological Science práve tá alela (forma génu), ktorá majiteľom zvyšuje pravdepodobnosť výskytu spomínaných psychiatrických porúch, poskytuje určitú kompenzáciu v podobe bystrejšej mysle a nadpriemernej kreativity. Podľa Kériho slov je jeho výskum tým prvým, čo odhaľuje, že konkrétna forma génu, spätá so psychózami, môže prinášať aj isté výhody. Dokonca ich niekedy poskytuje „zdarma“, pretože nie každý nadmerne kreatívny vlastník tejto alely trpí schizofréniou, alebo bipolárnou poruchou (ale platí to aj naopak - nie každý schizofrenik je kreatívny). Práve benefity v podobe lepšej kreativity by mohli vysvetľovať, prečo negatívny neurologický vplyv rizikového variantu génu neuregulin 1 nestačil na to, aby ho evolúcia selekčným tlakom postupne vylúčila z reprodukčnej hry. 

Zdroje:  Science Daily , Psychological Science, Wikipedia