Fibrilácia predsiení je najčastejšia porucha srdcového rytmu (ak zanedbáme občasné extrasystoly, ktoré sa vyskytnú aj u zdravých ľudí). Väčšinou býva spojená s ochoreniami srdca a aj preto je predzvesťou budúcich nepríjemností. Jej vznik podporuje aj podráždenie vegetatívneho nervového systému a abnormálne koncentrácie niektorých iontov v krvi, napríklad draslíka, horčíka a vápnika, ktoré za určitých okolností môžu nastať aj u zdravého človeka. Zaužívaný postup je pokúsiť sa predsieňovú fibriláciu zvládnuť a čím skôr obnoviť u pacienta normálny, pravidelný srdcový rytmus (sínusový rytmus). To sa dá, ak srdce nie je príliš choré a hlavne, ak sa táto porucha srdcového rytmu zistí včas - mnohí pacienti si ju vôbec neuvedomia, alebo sa prejaví len miernym znížením fyzickej výkonnosti.
Úprava fibrilácie predsiení na normálny rytmus je naliehavá, pretože už za deň-dva sa môžu na stenách srdcových predsiení vytvárať krvné zrazeniny - tromby, ktoré sa neskôr môžu uvoľniť a krvný prúd ich zanesie až do drobnej tepny, ktorú upchajú. Ak sa zatúlajú do mozgovej tepny, následky môžu byť aj katastrofálne. Preto takíto pacienti okrem iných tabletiek spravidla musia dostávať aj antikoagulačnú liečbu na zníženie zrážanlivosti krvi (a počet potrebných liekov narastá a narastá...)
Ešte lepšie je vzniku fibrilácie predsiení predchádzať. Na to prišli už mnohí, ale ako to spoľahlivo dosiahnuť, na to stále nejestvuje univerzálny recept. Najlepšie je, vyhnúť sa ochoreniam srdca, ale to sa väčšinou nepodarí (na srdcovocievne ochorenia už umiera väčšina obyvateľov vyspelých krajín, nepomáha ani prevencia). Potom sa skúšalo preventívne podávanie liekov, ale väčšinou to tiež príliš nepomáha, niekedy dokonca ešte aj škodí (za ako - tak účinné sa v súčasnosti považujú len betablokátory a amiodaron).
Iní vedci venujú pozornosť podnetom, ktoré fibriláciu predsiení bezprostredne spúšťajú. Niektoré z nich súvisia so stresovými situáciami: neobvyklá námaha, nedostatok spánku, strach. Ale na vedúcich miestach v prieskume, publikovanom vo februárovom čísle časopisu Heart Rhytm, sa umiesňujú obvyklé neresti: na prvom mieste pitie alkoholu a na druhom konzumácia kofeínu.
Konzumácia alkoholu ako spúšťač predsieňovej fibrilácie nie je nijakým prekvapením, o tejto spojitosti sa vie už desiatky rokov a pitie alkoholu je príčinou takzvaného "syndrómu prázdninového srdca" (holliday heart syndrome), ktorého vážnejšou súčasťou je alkoholová kardiomyopatia, závažné, nezvratné a niekedy smrtiace toxické poškodenie srdca, postihujúce spravidla a na rozdiel od príležitostných, "sviatočných" pijanov chronických konzumentov alkoholu, pravdepodobne aj s určitou genetickou dispozíciou. Ale že má alkohol ako spúšťač predsieňovej fibrilácie také popredné postavenie, to mnohých lekárov prekvapilo aj napriek tomu, že sa s "poflámovými" fibriláciami predsiení občas stretávajú.
Je tu predsa aj jedna dobrá správa: u pacientov, ktorí v prieskume identifikovali ako príčinu záchvatu fibrilácie predsiení nárazový konzum alkoholu a väčšej dávky kofeínu, je podstatne menšia pravdepodobnosť závažného ochorenia srdca. Zatiaľ čo kofeín má podľa súčasných vedomostí skôr ochranný účinok voči ateroskleróze a ňou spôsobeným srdcovocievnym ochoreniam a vznik fibrilácie predsiení podporuje najskôr jednorazovým ovplyvnením vegetatívneho nervového systému, je známe, že aj opakovaná jednorazová konzumácia väčšieho množstva alkoholu môže trvalo poškodiť srdce (hovoríme tu o pravidelnom víkendovom pití, slovo holliday - "prázdninové" v tohto ohľade dosť zavádza).
Fibrilácia predsiení po konzume alkoholu (a kofeínu) u mnohých pacientov, hlavne bez závažného srdcového ochorenia, často prejde aj bez liečby a neraz aj nepovšimnutá. U mnohých pacientov sa však opakuje. Horšou správou je, že okrem fibrilácie predsiení už boli zaznamenané aj iné arytmie, vrátane život ohrozujúcej komorovej tachykardie. Nakoľko akútna smrtiaca porucha srdcového rytmu po sebe nezanecháva nijaké stopy, zistiteľné pri pitve zosnulého, ostáva otvorenou otázkou, za koľkými neočakávanými úmrtiami po prehýrenej noci môžu byť aj smrtiace arytmie, hlavne, ak sa k alkoholu pridali aj psychotropné látky so sympatikomimetickým účinkom (ktorý majú všetky amfetamínu a kokaínu podobné psychostimulancia).
Keď už sme pri srdcovocievnych ochoreniach, spomeniem, že sú štúdie, preukazujúce určitý pozitívny vplyv konzumácie malého množstva alkoholu na riziko týchto chorôb, ale ich konečný vplyv na zdravie konzumenta je pochybný. Okrem toho, že už pri miernom konzume alkoholu (okolo 140 gramov týždenne - niečo vyše litra vína alebo šiestich veľkých pív) stúpa mierne riziko zvýšeného krvného tlaku, pri nárazovom pití tohto množstva je toto riziko podstatne väčšie a treba s ním už vážne počítať.
Nepochybne, tak ako perspektíva boľavej hlavy a žalúdka naruby, ani hrozba ochorení srdca (a dávno známeho poškodenia pečene) nezabráni miliónom ľudí v pravidelnom víkendovom "resete" po pracovnom týždni. Neostáva teda asi iné, len popriať, aby telo po resete vždy naskočilo, ako obyčajne…