Hoci sme v článku Mikrovlnkovať či nemikrovlnkovať? pokus so zalievaním rastlín, pri ktorom rastú, ak voda bola prevarená na plynovom sporáku a chradnú, ak bola prevarená v mikrovlnnej rúre (mikrovlnke)prezentovali ako zmanipulovaný, v diskusiách na tému o bezpečnosti mikrovlnky sa však neraz objavuje opačný názor. Podľa niektorých čitateľov môže byť schopnosť rastlín vodu "rozoznať" reálna, prípadne škodlivosť mikrovlnky dokazujú opismi ďalších „experimentov“. Rozhodli sme sa preto dva z nich uskutočniť.
V prvom pokuse sme testovali, či je možné pomocou rozdielnej chuti rozoznať čaj ohriaty v mikrovlnke, alebo na plyne. Najskôr sme nápoj pripravili z vody, ktorá zovrela v rýchlovarnej kanvici. Po vychladnutí sme jeho časť ohriali v mikrovlnke a druhú na sporáku. Obe vzorky čaju v sklenených pohároch - a čo je dôležité aj s približne rovnakou teplotou - dostali na testovanie dve osoby, ktoré samozrejme vopred nevedeli, či práve ochutnávajú mikrovlnkovaný, alebo nemikrovlnkovaný nápoj.
Pokus sme v priebehu niekoľkých dní sporadicky opakovali s rôznym čajom - čierny čaj s cukrom, alebo čierny čaj s cukrom a citrónom (čierny čaj s cukrom a mliekom sme neohrievali, takáto verzia pokusu nám pripadala príliš britská).
A výsledok? Testujúce osoby neboli schopné obe vzorky čaju rozlíšiť. Takýto typ experimentov je však veľmi subjektívny a určite by potreboval rozsiahlejšiu štatistickú vzorku ochutnávačov. Navyše je nevyhnutné dodržiavať rovnaké podmienky testovania, aby výsledok nebol skreslený. Samozrejme, že prehrievanie jedného typu vzoriek na vyššiu teplotu, alebo „experimenty“, keď si človek jeden deň ohreje čaj jedným spôsobom a na druhý deň iným, pričom sa mu zdá, že cíti výrazné rozdiely, štandardné podmienky pokusu nespĺňajú.
Za objektívnejší môžeme považovať pokus s klíčením semien rastlín zalievaných vodou prevarenou na plyne a v mikrovlnke. Na fotografii experimentu (v predchádzajúcom článku) dokazujúceho škodlivosť mikrovlnky boli rastliny zasadené v hline. Z nej sa do vody môžu uvoľniť rôzne organické aj anorganické látky, ktoré by mohli – nezávisle na spôsobe ohrevu – výraznejšie ovplyvniť pokus. Preto sme sa rozhodli ako substrát použiť vatové podložky. Tie nechávajú „viac priestoru“ pre prípadné pôsobenie škodlivých chemických látok, vznikajúcich v mikrovlnke. Na experimentovanie sme kúpili 500 g pšenice určenej práve na konzumáciu v naklíčenom stave, takže sme usúdili, že bude pre porovnávací experiment vhodná. Začali sme s 3 miskami po 50 zŕn – so pšenicou zalievanou vodou, prevarenou v mikrovlnke, na plyne a pre porovnanie sme jednu vzorku zalievali obyčajnou neprevarenou vodou.
Po úspešnom overení klíčivosti zŕn vo všetkých 3 miskách sme pripravili 10 ďalších vzoriek – 5 misiek pre polievanie vodou prevarenou v mikrovlnke a 5 vzoriek na plyne, aby sme získali štatisticky významnejšie dáta. V každej vzorke bolo 30 zŕn na vatovej podložke. Takže sme v oboch porovnávacích skupinách vytvorili 6 vzoriek a denne sme ich zalievali rovnakým množstvom na rovnakú teplotu vychladnutej vody. Pre jednu skupinu bola voda prevarená na plyne, pre druhú v mikrovlnke.
Na plyne bola voda preváraná v nerezovom hrnci tak, aby vrela 30 - 60 s. V mikrovlnke sme vodu prevárali v sklenom pohári 3,5 min pri výkone 800 W. Var trval za týchto podmienok tiež viac ako 30 s. Vodu sme pred zalievaním nechali vychladnúť na rovnakú (izbovú) teplotu. Všetky vzorky s klíčiacou pšenicou boli umiestnené spoločne na jednom mieste, aby mali počas pokusu rovnaké teplotné a svetelné podmienky.
Vizuálne neboli medzi skupinami zistené výraznejšie rozdiely – ani vo výške vyklíčených rastliniek ani v ich farbe. Jedinou výnimkou bola jedna z misiek, polievaná vodou prevarenou na plyne. Tá patrila medzi skupinu 3 vzoriek, ktoré mali v prvom dni najväčšiu klíčivosť (ako si ešte povieme). Aj po niekoľkých dňoch bolo na tejto miske viacero vyšších rastliniek než na ostatných (pri nich sa žiaden podstatný rozdiel nepozoroval).
Na obr. 1 môžete vidieť vzorky na 4. a 7. deň:
Obr. 1: Porovnanie medzi jednotlivými vzorkami pšenice na 4. (vľavo) a 7. (vpravo) deň po začatí experimentu. Vzorky na ľavej polovici obrázkov sú polievané vodou prevarenou na plyne, vzorky v pravej polovici vodou prevarenou v mikrovlnke. Miska s vyššími rastlinkami, zalievaná vodou prevarenou na plyne, je na ľavej fotografii vľavo vpredu, na pravej vpravo vzadu.
Pšenica začala klíčiť už po 24 h. Graf na obr. 2 znázorňuje klíčivosť v % pre jednotlivé vzorky, aj priemernú klíčivosť celej skupiny v každom dni. V prvý deň mali 3 vzorky výrazne vyššiu klíčivosť (20 %) oproti ostatným deviatim (klíčivosť od 3 do 6,7 %). Jedna z týchto vzoriek bola zalievaná vodou prevarenou v mikrovlnke (priemerná klíčivosť bola v tejto skupine 8,16 % - tab. 1), ďalšie boli zalievané vodou prevarenou na plyne (priemerná klíčivosť 10,36 % - tab. 1). Postupne sa rozdiel v klíčivosti medzi oboma skupinami znižoval (Obr. 2). Po 4 dňoch už bola priemerná klíčivosť lepšia na vzorkách zalievaných vodou prevarenou v mikrovlnke. Tento rozdiel sa udržal až do konca. Pokus sme ukončili po 7. dňoch, keď bolo zrejmé, že všetky životaschopné zrná už naklíčili a zvyšným sa to už s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí. Priemerná klíčivosť pri pšenici zalievanej vodou prevarenou v mikrovlnke bola 84,18 %, druhá skupina (plyn) skončila na hodnote 76,17 % (tab. 1).
I keď pozorované rozdiely medzi jednotlivými skupinami nie sú veľké, predsa len existujú. Štatistika nám umožňuje posúdiť, či sú náhodné, alebo nie. Štatistickú odlíšiteľnosť oboch skupín sme zisťovali pomocou t-testu. Pre žiadny deň sme nedostali p-hodnotu menšiu než 0,05 (5 %), čo je štandardná hranica, kedy sa testované skupiny považujú za štatisticky odlíšiteľné (tab. 1). Len v poslednom dni bol rozdiel medzi oboma skupinami tesne nad hranicou rozlíšiteľnosti, pričom lepšie z porovnania vychádzala skupina zalievaná vodou prevarenou v mikrovlnke.
Výsledok experimentu teda nemožno interpretovať inak ako štatistickú nerozlíšiteľnosť v klíčivosti medzi oboma skupinami. Nemôžeme vylúčiť, že pozorovaný rozdiel je spôsobený náhodnými vplyvmi, ktoré sme v našom experimente nedokázali eliminovať (napr. pšeničné zrnká určite nemajú všetky rovnakú klíčivosť).
Tab. 1: Priemerná klíčivosť vzoriek počas jednotlivých dní. V poslednom riadku sú p-hodnoty, čiže výsledky t-testov, ktorými sme overovali, či sú obe skupiny vzoriek ("mikrovlny" vs. "plyn") štatisticky odlíšiteľné. Ani jedna p-hodnota nie je menšia než 0,05, takže ani v jednom dni nie sú pozorované skupiny jednoznačne štatisticky rozlíšiteľné.
Potvrdzuje to aj analýza variability medzi jednotlivými vzorkami v skupine, ktorá je už na pohľad vyššia než variabilita medzi skupinami - grafy na obr. 3. Čiže náhodné faktory vplývajú na rozdiely medzi vzorkami viac, ako spôsob, akým bola voda na polievanie preváraná. Kvantitatívna analýza variability potvrdila, že časť variability, vznikajúca rozdielnym ohrevom, je štatisticky nevýznamná a percentuálne podstatne menšia než ostatné druhy variability. To je v súlade s prezentovanými výsledkami t-testov. Skutočná príčina variability medzi pozorovanými vzorkami je s najväčšou pravdepodobnosťou samotná pravdepodobnosť vyklíčenia jednotlivých zŕn.
| Obr. 3: Grafy znázorňujúce príspevky k pozorovanej variabilite v klíčivosti od jednotlivých parametrov experimentu. Ak by bol rozhodujúcim vplyvom spôsob ohrevu vody, tak budú čierne a červené body voči sebe vzájomne posunuté v rámci jedného dňa. V skutočnosti sú navzájom premiešané, lebo variabilita medzi 6 vzorkami v rámci každej skupiny je vyššia, než je variabilita medzi oboma skupinami. | To isté vidieť aj na tomto grafe. Ak by bol pozorovaný rozdiel spôsobený ohrevom, priemerné hodnoty medzi vzorkami by nemali o toľko vyššiu variáciu než je rozdiel medzi priemernými hodnotami v rámci skupín "plyn" a "mikrovlny". |
Náš experiment nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi klíčivosťou semien pšenice polievaných vodou prevarenou na plyne a v mikrovlnke. Nepozorovali sme ani podstatné rozdiely v dosiahnutej výške vyklíčených rastliniek a ich farbou (ani po 7. dni pokusu).