O.S.E.L. - Ochorenia srdca a mozgové porážky sa stali najväčším zabijakom
 Ochorenia srdca a mozgové porážky sa stali najväčším zabijakom
Celosvetový počet úmrtí na neinfekčné choroby "bohatých krajín" (ako sú chorenia srdca a mozgové porážky) dosiahol v roku 2010 počet 34,5 milióna. Tým predbehol počet najväčších globálnych príčin úmrtia spred dvoch desaťročí: infekčných chorôb, podvýživy a popôrodnej úmrtnosti. Toto je jedna z hlavných správ, ktorú podáva rozsiahla mnohonárodná štúdia GBD (Global Burden of Disease) vo zvláštnom čísle časopisu Lancet. Na tejto štúdii sa zúčastnilo 486 autorov z vyše 300 inštitúcii z 50 krajín.


Neinfekčné choroby boli v roku 1990 zodpovedné za polovicu všetkých úmrtí, ale v roku 2010 už za dve tretiny. Ischemická choroba srdca a mozgová porážka boli v roku 2010 s počtom 13 miliónov obetí zodpovedné za každé štvrté úmrtie, zatiaľ čo v roku 1990 len za každé piate. Počet úmrtí na nádory sa zvýšil o 38% na 8 miliónov obetí a tiež počet úmrtí na cukrovku sa zdvojnásobil (1,3 milióna v roku 2010).


Najvýznamnejšími zdravotnými rizikovými faktormi sa v roku 2010 stali vysoký krvný tlak a fajčenie tabaku. V roku 1990 zaujímali 3. a 4. miesto, za podváhou detí a znečistením vzduchu v bydlisku. Odhaduje sa, že vysoký krvný bol zodpovedný za 9,4 milióna úmrtí a cukrovka za 6,3 milióna,


Zatiaľ čo podváha detí sa prepadla na ôsme miesto v poradí, vysoký index telesnej hmotnosti (teda nadváha a tučnota) sa dostal z desiateho  na šieste miesto. Takže (s istým zjednodušením) už nielen v "bohatých krajinách", ale aj v celosvetovom priemere platí, že viac ľudí je ohrozených smrťou z prejedania, ako od hladu.


Napriek zlým správam, očakávaná dĺžka života stúpla za dve desaťročia približne o 20% pre obe pohlavia, čo znamená očakávané predĺženie života o 11,1 roka pre mužov a 12,1 roka pre ženy. Je to odrazom poklesu úmrtnosti na podvýživu a infekčné choroby detí a mladých ľudí. Neprekvapuje, že očakávaná dĺžka života rástla hlavne v rozvojovom svete.


To, že očakávané dožitie sa za dvadsať rokov predĺžilo o viac, ako desať rokov, je iste dobrá správa. K zlepšeniu určite neprispelo len zlepšenie starostlivosti o zdravie. Svoje vykonalo aj zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok pre veľké skupiny obyvateľstva. Napriek chmúrnym prognózam a všetkým pohromám, či už spôsobeným ľuďmi alebo prírodou, Zem sa opäť stala o niečo lepším miestom pre život. Čo však zďaleka, naozaj zďaleka neznamená, že už nie to zlepšovať.

 

 
Zvětšit obrázek

Tabuľka piatich najčastejších ochorení a piatich vedúcich rizikových faktorov z časopisu The Lancet
 

Najčastejšie ochorenia 1990:
Infekcie dolných dýchacích ciest, hnačky, komplikácie predčasného pôrodu, ischemická choroba srdca, mozgová porážka.


Najčastejšie ochorenia 2010:
Ischemická choroba srdca, infekcie dolných dýchacích ciest, mozgová porážka, hnačky, HIV/AIDS

 

Vedúce rizikové faktory 1990:
Podváha detí, znečistenie vzduchu v bydlisku splodinami pevných palív, fajčenie tabaku (mimo pasívneho), vysoký krvný tlak, suboptimálne kojenie.


Vedúce rizikové faktory 2010:
Vysoký krvný tlak, fajčenie tabaku (mimo pasívneho), požívanie alkoholu, znečistenie vzduchu v bydlisku splodinami pevných palív, strava chudobná na ovocie.

 

(DALYs- disability-adjusted life years: ťažko doslovne preložiteľné označenie: roky života pripočítané chorobe)

 


V niektorých smeroch však začínajú byť možnosti zlepšovania limitované. Na jednej strane, na ťažkú, život ohrozujúcu  podvýživu trpí stále menšie percento populácie. Často sú to obyvatelia vojnou postihnutých oblastí, kde sa pomoc dostáva len ťažko. Na druhej strane, klesá úmrtnosť na choroby, ktoré sa dajú pomerne ľahko a lacno liečiť, alebo sa im dá predchádzať jednoduchými opatreniami. Liečba a prevencia vzdorujúcich starých a šíriacich sa nových infekčných ochorení (ako AIDS) je pomerne zložitá, nákladná a výsledky sú skromnejšie; podobne pomaly a s veľkými nákladmi sa zlepšuje liečba nádorov. Dnes vedúce srdcovocievne ochorenia sú u mnohých ľudí len bezprostrednou príčinou smrti organizmu, opotrebovaného vysokým vekom a s takýmito úmrtiami sa ani v budúcnosti nebude dať nič podstatného urobiť. Je možné, že napriek ďalej sa zlepšujúcim podmienkam pre život a pokrokom vedy tá ďalšia štatistika o dvadsať rokov už nebude tak oslnivá. Uvidíme. (niektorí, ja už možno už nie...)


Autor: Matej Čiernik
Datum:06.02.2013 11:17