Starci za volantom - čo s nimi?  
O tom, aké riziko predstavujú starší vodiči, sa diskutuje dlhé roky. Nespôsobujú nápadne veľa dopravných nehôd, čo sa pripisuje ich opatrnosti a skúsenosti, ale po prepočítaní na absolvované vzdialenosti sú to nebezpeční jazdci. Je všeobecne menej známe, že mnohí sú schopní postarať sa o seba práve vďaka tým pár desiatkam kilometrov, ktoré absolvujú za týždeň či dokonca za mesiac, väčšinou po vedľajších cestách so slabou premávkou.

Two Classics, One Car.
Two Classics, One Car.

Zmeny fyziologických funkcii, ktoré staršieho vodiča znevýhodňujú oproti mladším kolegom, nie je potrebné zvlášť pripomínať. Zhoršenie zraku nespôsobujú len refrakčné chyby, ktoré sa dajú pomerne dobre korigovať. Ale aj po korekcii u nich ostáva určitý problém pri striedaní pohľadu do diaľky - na cestu a na blízku palubnú dosku, prípadne navigáciu. Mnoho starších ľudí má začínajúci šedý zákal šošovky, ktorý si v bežnom živote pri dobrom osvetlení ani nevšimnú, ale znateľne zhoršuje videnie potme a v svetle protiidúcich vozidiel. Zhoršenie sluchu väčšinou nespôsobuje až tak veľké problémy a dá sa kompenzovať väčšou obozretnosťou. Obmedzenie pohyblivosti sa prejavuje až v extrémnych prípadoch. Najvážnejšie je zhoršenie mentálnej schopností. Nemusí ísť priamo o demenciu, ktorá začína postihovať určité percento ľudí po šesťdesiatke (a dosť významné po sedemdesiatke, o osemdesiatnikoch ani nehovoriac). Príznaky, s ňou spojené - hlavne porucha kognitívnych (poznávacích) funkcii - pozornosti, schopnosti pochopiť vnímané informácie a orientovať sa v prostredí a tiež zhoršenie pamäti - sa v malej miere považujú za prirodzené príznaky starnutia. Inou vecou je, že občas sú odhalení vodiči s príznakmi pokročilej demencie (dezorientácia v čase a priestore, halucinácie, dokonca agresivita) až po spôsobení dopravnej nehody.

 

Vo vyššom veku sa podstatne častejšie vyskytujú aj choroby, ktoré môžu náhle znemožniť vedenie vozidla nielen u starších ľudí: závažné poruchy srdcového rytmu, závažný pokles hladiny glukózy v krvi pacientov, liečených na cuktrovku, náhle cievne mozgové príhody.

Na druhej strane treba uvážiť, že pre mnohých starších ľudí je vlastné auto veľmi potrebné. Aj pri dnes populárnych a do značnej miery odôvodnených trendoch naučiť ľudí chodiť peši, na bicykli alebo hromadnou dopravou treba pamätať, že na bicykel sa môžu posadiť (a to len sezónne) len niektorí zvlášť vitálni starší ľudia, hromadná doprava nechodí všade a k zastávkam a od zastávok vedie neraz pre staršieho človeka príliš dlhá cesta. Osobný automobil tak pre mnohých znamená prostriedok, pomocou ktorého nie sú závislí od pomoci druhých, alebo sa dokážu ubrániť osamelosti a spoločenskej izolácii. Aj keď ho okrem nakupovania používajú len na cesty na chalupu, záhradku, cintorín, prípadne k najbližším známym.

Old man parking car
Old man parking car

 

Práve spôsob, akým používajú auto starí vodiči, zrejme zabraňuje tomu, aby spôsobovali nápadne veľa dopravných nehôd. Väčšinou sú dostatočne kritickí k svojim schopnostiam a vyhýbajú sa jazdám v noci a za zlého počasia. Na cesty vychádzajú radšej mimo dopravných špičiek a posledné roky šoférovania strávia väčšinou na dobre známych trasách v okolí bydliska.


Ako sa postaviť k takýmto vodičom? Najpriamočiarejšie riešenie je - nepustiť ich za volant. Zástancom tohto riešenia odporúčam znovu prečítať predchádzajúce odstavce. Osamelosť a spoločenská izolácia totiž môže zabíjať rovnako a ešte viac, ako dopravné nehody - to je dokázané. Schopnosť cestovať autom je pre mnohých starcov zásadná. Keď ostanú pripútaní k svojmu bytu a odkázaní na opateru, mnohí rýchlo upadajú do spoločenskej izolácie, rezignácie a v priebehu krátkeho času sa z nich stávajú osamelé ľudské trosky, čakajúce na smrť. Ekonomická záťaž pre systém sociálnej a zdravotníckej starostlivosti je ďalší faktor, ktorý tiež treba brať do úvahy.

Samozrejme, niektorí starí vodiči sú vyslovene nebezpeční. Na strýca, tiahnuceho za sebou kolónu, s problémami udržať sa na svojej strane cesty už nemožno brať nijaké ohľady (aj keď tvrdí, že on jazdí bezpečne, pomaličky).


Takže, koho ešte pustiť za volant? Stanovenie vekovej hranice znamená neodôvodnené a tiež hospodársky a spoločensky neúnosné obmedzenie pre prevažnú väčšinu starších vodičov, u ktorých nie sú nijaké zdravotné obmedzenia a sú niekedy schopní pracovať aj ako profesionálni vodiči aj vo vysokom veku. Preskúšavanie z dopravných predpisov je strašiakom aj pre mladých vodičov. Starí, skúsení vodiči ich často ani dobre nepoznajú, napriek tomu ich inštinktívne dodržujú. U starcov tomu napomáha, že jazdia väčšinou po dobre známych cestách (dá sa predpokladať, že tí z malých miest a vidieka by mohli mať problémy na každej zložitejšej križovatke v krajských mestách, ale práve preto tam nechodia). Odoslanie na preskúšanie z dopravných predpisov po priestupku býva ortieľom, po ktorom sa niektorí starci rovno dobrovoľne vzdajú vodičského preukazu.

Parking.
Parking.

 

Na Slovensku sa posudzuje spôsobilosť viesť motorové vozidlo podľa vyhlášky 413/2010, ktorá umožňuje uložiť aj obmedzenia (povoliť jazdu v určitom okruhu od bydliska, s obmedzením rýchlosti, dennej doby atď.), a tým aj prispôsobiť povolenie pre šoférovanie schopnostiam vodiča. Pre starších vodičov (nad 65 rokov) platí povinnosť absolvovať v pravidelných intervaloch lekárske prehliadky u všeobecného lekára. Ich súčasťou je aj základné vyšetrenie zraku (ktoré sa ale robí za dobrých svetelných podmienok a málo vypovedá o videní za nepriaznivých podmienok). Dá sa povedať, že na tomto site uviaznu len tí skutočne vysoko rizikoví vodiči. Väčšinou si chodia pre potvrdenie k svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý ich síce najlepšie pozná (a vie zhodnotiť práve tie ťažko merateľné mentálne schopnosti), ale zároveň najskôr prižmúri oko, ak ide o jeho dlhoročného klienta. Okrem toho je možné doniesť potvrdenie aj od hociktorého iného lekára, ktorého sa pacientovi (tu už často ide naozaj o pacientov) podarí presvedčiť. Konečné slovo tak majú často príbuzní, najmä deti, ktoré neschopným rodičom proste vodičský preukaz alebo auto zoberú.


Starým šoférom a ich príbuzným môžu pri zvažovaní, či ešte sadať za volant, pomôcť niektoré informácie z britských klinických smerníc pre posudzovanie vodičov s ľahkou demenciou a kognitívnymi poruchami (2018).

Praktické rady pre starších vodičov so zhoršením mentálnych funkcii:

- držať sa známych ciest a chodiť po známych trasách

- nejazdiť v noci a za zlého počasia

- nejazdiť unavený, nevyspatý, chorý a celkovo v nepohode

 

Výstražné znamenia, kedy je treba zvažovať odobratie vodičského preukazu:

- hromadenie drobných chýb, ľahkých poškodení vozidla a nebezpečných situácii so šťastným koncom

- neschopnosť udržať priamy smer jazdy alebo vybočovania z jazdného pruhu

- známky bezradnosti v rušnej premávke a na križovatkách

- chybné rozhodnutia v nečakaných situáciach, odkázanosť na rady spolucestujúceho (potreba "navigátora")

- chyby pri vedení vozidla - napríklad prehliadnutie vozidiel s prednosťou v jazde, neuvoľnená ručná brzda, chyby pri radení rýchlostí


Smernice tiež odporúčajú, aby bolo vodičské oprávnenie odobraté radšej po určitej príprave pacienta na túto situáciu s ohľadom na zabezpečenie jeho životných potrieb, nákupov, návštev lekára a podobne.

SItuácia v tomto smere je oveľa jednoduchšia, ak má postihnutý blízku osobu, ktorá môže zabezpečovať jeho potreby a dopravu (a bude určite jednoduchšia, keď sa stanú dostupné lacné taxislužby, ktoré sú v súčasnosti skôr potierané, alebo autonómne vozidlá).

Dovtedy neostáva nič iné, ako starcov, kŕčovite zvierajúcich volant, so sústredeným pohľadom priamo vpred podľa možnosti tolerovať, zoširoka obchádzať a nesťažovať im ich aj tak dosť ťažkú úlohu.

 

 

Pre ilustráciu, niekoľko koncov šoférskej kariéry - skutočné príbehy:


78 - ročný pán, rodina nasilu predala jeho auto, keď bola zjavná jeho neistota pri šoférovaní.

80 - ročný pán, vybral sa autom v jedno sychrané jesenné popoludnie niečo vybaviť do blízkeho mesta. Zotmelo sa, začalo husto pršať. Bol niekoľko hodín nezvestný, vrátil sa neskoro v noci, síce v poriadku, ale nič nevybavil. Nepovedal, kadiaľ chodil a radšej sa ho nikto ani nepýtal. Nasledovne však rezignoval na šoférovanie.

77 - ročný pán, predtým vášnivý vodič: hromadil menšie incidenty, chodil stále menej, hoci aj dlhšie trasy, rodina to tolerovala, kým náhle nezomrel na mozgovú porážku.

80 - ročná pani, vo svojej dobe veľmi emancipovaná žena: hromadila drobné nehody a odreniny, jazdila zriedkavo, krátke trasy, ale nedala sa odradiť. Raz príbuzní našli auto s prázdnou nádržou, otvoreným sýtičom, po jazde so zatiahnutou ručnou brzdou, odreté. Nie je známe, čo sa počas tejto jazdy dialo, ale z vlastného rozhodnutia viac za volant nesadla.

78 - ročná osamelá pani, vynútila si ponechanie vodičského preukazu, aby mohla chodiť "iba bočnými cestami" na záhradku, ktorá bola jej posledným koníčkom. Napokon nebola schopná dať opraviť auto po bežnej poruche a rezignovala.

79 - ročný pán, jazdil zriedkavo, skôr len opatroval svoje auto. Garážoval cúvaním. Po upratovaní pozostalosti bola nájdená v garáži ukrytázbierka rozbitých zadných svetlometov, ktoré si tajne opravoval tak, aby to rodina nezistila.

70 - ročný pán, cukrovkár, hoci bývalý profesionálny vodič, netrval na predĺžení vodičského oprávnenia - nepotreboval ho pre bežný život.

73 - ročný pán, pristihnutý pri jazde pod vplyvom zbytkového alkoholu, rezignoval na preskúšanie z dopravných predpisov.

79 - ročný pán, bývajúci na samote, vynucoval si ponechanie vodičského preukazu, kým neostal upútaný na lôžko aj s platným vodičským preukazom. Manželka, síce vitálna, ale bez vodičského preukazu, ostala v ťaživej situácii.

75 - ročného pána, bývalého policajta, zastavila hliadka, ktorá si všimla, že v tme zabočil do protismeru v domienke, že vchádza do jednosmernej ulice (našťastie málo frekventovanej). Krátko po tejto príhode sa rozhodol prestať chodiť s autom.


Datum: 10.01.2019
Tisk článku


Diskuze:


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce








Zásady ochrany osobních údajů webu osel.cz