Automatický externý defibrilátor.

Tento prístroj má veľmi jednoduchú obsluhu, ktorú môže zvládnuť aj nevyškolený laik, pretože je vedený hlasovými pokynmi od chvíle, kedy prístroj otvorí a/alebo zapne. Cenné minúty, ktoré delia pacienta od smrti alebo nenávratného poškodenia mozgu však ušetrí prítomnosť vyškolenej osoby, ktorá aj bez hlasových pokynov a študovania obrázkov nalepí elektródy prístroja na správne miesta na hrudníku pacienta. AED potom v priebehu sekúnd vyhodnotí elektrokardiogram pacienta a rozhodne na na základe niekoľkých algoritmov, či je prítomná porucha srdcového rytmu, vyžadujúca defibriláciu. Ak ju zistí, požiada obsluhu o kontrolu, či sa pacienta nikto nedotýka a stlačenie výrazného gombíka, ktorým sa aplikuje defibrilačný výboj. Prístroj súčasne vydáva pokyny k postupu kardiopulmonálnej resuscitácie, vykoná kontrolu úspešnosti defibrilácie a zaznamenáva jej trvanie.

Symbol, označujúci umiestnenie automatického externého defibrilátora.

Moderné prístroje vykonávajú analýzu rytmu na základe niekoľkých algoritmov, takže sa dosahuje vysoká pravdepodobnosť rozpoznania komorovej fibrilácie a komorovej tachykardie. Spoľahlivosť rozpoznania rytmu, pri ktorom je defibrilácia nepotrebná, sa pri moderných prístrojoch blíži k stopercentnej istote, pričom pravdepodobnosť, že komorovú fibriláciu prístroj nerozpozná, sa pohybuje v rozsahu niekoľkých percent. Defibrilačný výboj účinkuje na jednoduchom a dávno využívanom princípe - depolarizuje súčasne celý prevodový systém srdca aj myokard a umožní nástup normálneho sínusového rytmu srdca. Dobrým prirovnaním je reset počítača, akurát udávač srdcového rytmu (sinoatriálny uzol, primárny pacemaker) nabehne za pár sekúnd (čo mu musia závidieť všetky súčasné operačné systémy). Jediným nepríjemným dôsledkom je jasne viditeľný záškub kostrových svalov pacienta, ktorý na druhej strane jednoznačne svedčí o tom, že defibrilačný výboj bol aplikovaný.

American Heart Association má spočítané, že automatické externé defibrilátory zachraňujú v USA ročne asi 1700 pacientov. Preto je snaha umiestňovať AED v priestoroch, kde sa zhromažďuje väčšie množstvo ľudí a kde je teda väčšia pravdepodobnosť vzniku resuscitačnej situácie - napr. nákupné centrá, letiská, športoviská, veľké kultúrne podujatia a pod. v súlade s poznatkom, že k približne polovici náhlych úmrtí v dôsledku srdcovej arytmie tam dochádza mimo domova pacienta (slovenské štatistiky sú odlišné, pacienti často umierajú doma). Automatickými externými defibrilátormi sa vybavujú aj veľké dopravné lietadlá a ich posádky sú oboznamované s ich použitím v rámci prvej pomoci. Miesta uloženia AED na verejne prístupných miestach sú výrazne označené a zamestnanci, prítomní v ich dosahu, spravidla bezpečnostné zložky, hasiči, obslužný personál by mali byť oboznámení s ich používaním.

Leták, propagujúci umiestňovanie AED v USA, dáva aj jasné pokyny, ako postupovať, aby bolo zariadenie užitočné a v poriadku po odbornej, technickej aj právnej stránke.

Na Slovensku sú dnes rozmiestnené stovky automatických externých defibrilátorov, čo je určite dobre (ale v USA je predaných asi 600 prístrojov na milión obyvateľov ročne, zatiaľ čo veľmi hrubý odhad pre Slovensko je okolo  600 inštalovaných prístrojov na celú republiku za posledné roky - asi tak 50x menej). Je tu trend financovať umiestnenie  AED do značnej miery podľa vlastného uváženia darcu, na rôznych miestach, vhodnejších aj menej vhodných. Za odôvodnené sa považuje, aby boli k dispozícii tam, kde sa v priebehu 24 hodín zhromaždí 5000 až 10000 ľudí. Ale defibrilátory boli vďaka sponzorom inštalované napríklad aj na tatranských vysokohorských chatách, kde sa za najväčšej sezónnej tlačenice súčasne nachádza nanajvýš stovka ľudí a do terénu, kde najskôr môže dôjsť (a aj dochádza) k náhlym úmrtiam, prístroj nemá šancu dostať sa včas (aj keď nesporným pozitívom tu je prítomnosť vyškolenej obsluhy). Podobne neoptimálne sa javí umiestňovanie AED v školách, na úradoch - neraz sa tam pohybuje len malý počet nízko rizikových osôb, prípadne prístroje sú po väčšinu dňa v uzamknutých priestoroch. Častým nedostatkom je, že umiestnenie prístroja nie je zaregistrované v systéme operačného strediska záchrannej služby. Práve operátor záchrannej služby môže pri núdzovom volaní upozorniť na blízkosť defibrilátora a poradiť pri jeho použití. V Českej republike už existuje Národní registr AED, ale prihlasovanie zariadení je tiež dobrovoľné. Určitá živelnosť v zavádzaní AED je zrejme ďalšou z príčin, prečo je percento použití automatických externých defibrilátorov v SR aj ČR podľa dostupných údajov veľmi nízke, a to aj relatívne, napríklad v porovnaní s USA.

Umiestnením AED by nemala iniciatíva darcu končiť, zariadenie tiež  vyžaduje občasnú údržbu. Po použití prístroja je nevyhnutné doplniť nové elektródy a umiestniť prístroj do nabíjacej stanice, v určitých intervaloch (v rozsahu rokov) treba vymieňať aj nepoužité elektródy za nové, spoľahlivo lepivé a občas aj akumulátory prístroja spolu s overovaním jeho funkčnosti. Jestvujú prieskumy (aj na Slovensku)  ukazujúce, že dosť podstatné percento inštalovaných defibrilátorov je sotva použiteľných (staré, nelepivé elektródy alebo nedostatočná kapacita batérii) a za dosť podstatné zníženie ich prínosu sa považuje nedostatočné vyškolenie zamestnancov, pohybujúcich sa v okolí.

Aj za optimálneho umiestnenia je treba počítať s pravdepodobnosťou, že väčšina z inštalovaných prístrojov nebude nikdy úspešne použitá. To však nijako neznižuje ich význam a potrebu a bola by škoda, ak by ich použiteľnosť bola znižovaná ešte aj chýbaním údržby alebo kompetentnej obsluhy. Preto aj tu uvádzame odkaz na návod na obsluhu. Prečítajte si ho, aj keď je to rovnaké, ako s AED: je malá pravdepodobnosť, že jeho znalosť  využijete, ale ak náhodou... nebudete si vyčítať, že ste tam niekde postávali nad umierajúcim a špekulovali nad manuálom.
Informácie o používaní automatických externých defibrilátorov aj o resuscitácii nájdete napríklad tu.

Inštruktážne video v češtine