Náboženské predpisy obsahujú rôzne prikázania a rituály, ktoré sa neveriacim javia ako nezmyselné. Sú však názory, že v minulosti tieto nariadenia a zvyklosti mali aj praktický význam, napríklad dnes v najrôznejších súvislostiach prepieraný zákaz bravčového mäsa chránil príslušné komunity (moslimskú a židovskú) pred nákazami parazitmi, ktoré od ošípaných hrozili viac, ako od iných domácich zvierat. Zákaz alkoholu je zdraviu prospešný jednoznačne a len ťažko domýšľať, prečo moslimom nie sú výslovne zakázané aj iné drogy. Podobne sa hľadali, ale zatiaľ nenašli vierohodné praktické vysvetlenia pôstu - nezdá sa totiž pravdepodobné, aby naši dávni predkovia boli ohrození prejedaním tak silno, ako je náš civilizovaný svet – alebo pôst pôsobí priaznivo aj bez prejedania?
Ktovie, ako napadlo vedcov v Intermountain Healthcare Heart Institute v Salt Lake City zisťovať vplyv intermitentného hladovania na prežívanie pacientov po katetrizácii srdca. Ale vhodná populácia pacientov tu bola k dispozícii hneď za dverami - Salt Lake City je strediskom cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, lepšie známych ako mormoni, ktorej príslušníci zvyknú dodržiavať pôst v prvú nedeľu v mesiaci tak, že vynechajú dve po sebe nasledujúce jedlá, čo znamená, že hladujú približne deň. Takéto občasné hladovanie však dodržujú dlhodobo, vlastne po celú dobu príslušnosti k cirkvi. No a pacienti po katetrizácii srdca boli vhodnou skupinou - udržiavanie správnej hmotnosti je u nich podstatné a na kontroly k lekárovi musia chodiť kvôli svojmu ochoreniu tak či tak.
Práve na sledovanej skupine pacientov po katetrizácii, teda nepochybne s ochorením srdca sa objavil rozdiel v prežívaní: pacienti, ktorí občas (vcelku zriedkavo) jeden deň hladovali, prežívali dlhšie, ako ostatní. Rozdiel sa objavil po 4,5 roku sledovania a starostliví výskumníci dbali, aby vylúčili iné vplyvy – či už zdravotné, alebo vyplývajúce zo životného štýlu.
Aký je mechanizmus, ktorým krátke, ale dlhodobo sa vyskytujúce občasné hladovanie priaznivo pôsobí na organizmus, nie je jasné. Nejde však o ojedinelé pozorovanie - občasné hladovanie napríklad znižuje pravdepodobnosť vzniku cukrovky a je aj súčasťou postupov v liečbe obezity. Lekári uznávajú priaznivý účinok intermitentného hladovania v trvaní hodín až dní na pacientov s obezitou, hypertenziou, metabolickým syndrómom a inými civilizačnými chorobami ako preukázaný a priaznivci tejto metódy ju uznávajú za prospešnú v prevencii najrôznejších ochorení, dokonca nádorov. Ako metódu na redukciu hmotnosti ju berú odborníci na výživové režimy celkom vážne a ich klienti si ju pochvaľujú. Fyziologické vysvetlenia sú viaceré. Pri režime eTRF (Early Time-Restricted Feeding) s odsunutím hlavného jedla na popoludnie už za niekoľko dní dochádza k zníženiu hladiny hormónu ghrelinu a chuti do jedla.
Keďže nadváha je v našej populácii stále rozšírenejší a závažnejší problém, kto zistí, ako sa dá schudnúť bez prílišnej námahy a odriekania je adeptom ak nie na zbohatnutie, tak určite na nehynúcu slávu a vďačnosť miliónov ľudí. Niet divu, že na svojom objave mienia odborníci zo Salt Lake City ďalej pracovať. Veď postiť sa jeden deň v mesiaci a pritom nielen chudnúť, ale aj predĺžiť si život, to by bolo výborné.
(Akurát, že tých zázračných postupov na schudnutie a dlhovekosť tu už bolo... a problém s obezitou len narastá a narastá)
(spracované podľa Study finds meal timing strategies appear to lower appetite, improve fat burning, https://medicalxpress.com/news/2019-07-meal-strategies-appetite-fat.html a Hungry for Health: Fasting's Medical Benefits, https://www.medscape.com/viewarticle/898953_1 )