Pre pripomenutie, malária je infekčné ochorenie, vyvolávané parazitickým prvokom Plasmodium, ktoré prenášajú moskyty - komáre rodu Anopheles. Vyskytuje sa prevažne, ale nie výlučne v Afrike. Prejavuje sa periodickými vysokými horúčkami s triaškou, ktoré sa opakujú každých 3 - 5 dní, keď sa do krvi uvoľňuje ďalšia generácia parazitov. Časom vedie k anémii a poškodeniu viacerých orgánov. Súčasné lieky - antimalariká sú pri dlhodobom užívaní pomerne toxické, nie stopercentne účinné a postupne proti nim vzniká rezistencia. Vývoj vakcín je zdĺhavý a obtiažny.
Hoci počet úmrtí na maláriu po roku 2000 trvale klesá, v roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia evidovala 229 miliónov prípadov nákazy a 409 000 úmrtí, skoro všetky v Afrike, pričom dve tretiny úmrtí nastali u detí do 5 rokov. (Pre porovnanie, malária má za rok asi desatinu počtu obetí oproti COVID-19, ale prevažne ide o deti) Neskôr, u dospelých, vzniká po opakovaných infekciách určitá, nespoľahlivá imunita. Profylaxia malárie spočíva v podávaní antimalarík, ktoré však vždy majú určité nežiadúce účinky a voči ktorým postupne vzniká rezistencia, a v opatreniach proti prenášačom - komárom Anopheles, ktoré však nikdy úplne nezabránia uštipnutiam. (Z novších je sľubná metóda cielených toxických cukrových návnad na moskyty – ATSB, na ktorej spolupracuje aj Slovenka prof. Edita Revay) Desiatky rokov sa pracuje na vývoji vakcín, je to však oveľa zložitejšie, ako s vývojom vakcín proti baktériam a vírusom, napríklad aj SARS-CoV-2: oproti zmienenému koronavírusu, kde sa výskum rýchlo a úspešne zameral na protilátky proti jeho spike proteínu, plazmódia majú na povrchu stovky až tisícky proteínov, z ktorých len máloktoré sú vhodným cieľom pre vakcíny. Okrem toho, parazit sa vyznačuje veľkou variabilitou a dokáže unikať imunitným mechanizmom. Problémom je aj testovanie účinnosti vakcín v teréne - potrebné sú aj testy na deťoch a v krajinách, kde je vysoká detská úmrtnosť, je pre dosiahnutie signifikantných výsledkov potrebné testovanie na veľkých vzorkách populácie, alebo vyhľadanie kvalitných zástupných ukazovateľov. Vakcíny sa podávajú vo viacerých dávkach, čo je v podmienkach infraštruktúry rovníkovej Afriky ťažká logistická úloha. A slovami žijúceho klasika, až v prvom rade ide o peniaze: malária je veľkým problémom najmä v chudobných krajinách a financovanie výskumu aj produkcie vakcín je závislé od bohatých krajín a darcov.
V oblasti Sahelu, v páse stepí a saván na juh od Sahary, je malária sezónnym ochorením obdobia dažďov. V niektorých krajinách dostávajú deti v rizikovom štvormesačnom období (dosť drahú) chemoprofylaxiu sulfadoxin-pyrimetaminom a amodiachinom (SMC), čo znižuje počet infikovaných o slušných 88%. V štúdii, vedenej vedcami z londýnskej School of Hygiene and Tropical Medicine, bola dosiahnutá ďalšia redukcia výskytu infekcie o 70% podávaním vakcíny proti malárii RTS,S/AS01E (RTS,S). Keďže sa jednalo o randomizovanú štúdiu, deti v kontrolnej skupine boli očkované proti hepatitíde A a besnote (namiesto podania neúčinného placeba).
Skutočnosť, že kombinácia chemoprofylaxie a vakcinácie je tak úspešná, sa vysvetľuje ich pôsobením na rôznych úrovniach: zatiaľ čo vakcína obmedzuje množstvo parazitov, ktoré sa dostáva do krvi dieťaťa, antimalariká dokážu ich určité množstvo (bohužiaľ zďaleka nie všetky) zahubiť. A obe metódy majú obmedzenia: na antimalariká postupne vzniká u parazita rezistencia, u vakcíny je stále neisté trvanie jej účinku.
Štúdia bola súčasťou testov, či finančne a pracovne pomerne náročné podávanie chemoprofylaxie nebude možné nahradiť očkovaním. Na základe tejto štúdie sa vakcína ukazuje ako dostatočne účinná v porovnaní s chemoprofylaxiou, takže sa uvažuje o jej používaní aj v krajinách mimo Sahelu, kde je ohrozenie maláriou celoročné a sezónna profylaxia SMC neúčinná.
RTS,S/AS01E (RTS,S) (Mosquirix) ale nie je nijako nová vakcína, aj keď je jediná proti malárii, ktorá získala registráciu. Vyvinula ju už v roku 2001 firma GlaxoSmithKline (GSK) s Path’s Malaria Vaccine Initiative. V päťročnej štúdii v rokoch 2009 - 2014 dokázala zamedziť vzniku malárie u necelej polovice detí a asi u tretiny zabrániť rozvoju ťažkého ochorenia. V porovnaní s vakcínami proti iným infekčným chorobám je to slabá účinnosť, ale aj vzhľadom na nízke riziko nežiadúcich účinkov dostala v roku 2015 priaznivý posudok od Európskej liekovej agentúry EMA. Od roku 2019 prebieha veľký pilotný program s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorého cieľom je zaočkovať 360 000 detí. Výrobu podporila Gatesova nadácia a GSK presunula technológiu do indického Bharatu. Plný objem výroby by mal byť dosiahnutý o 2-3 roky. Dovtedy bude dodávaná len do Kene, Malawi a Ghany, kde prebiehajú ďalšie pilotné štúdie.
Je vhodné podotknúť, že v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne budú k dispozícii aj nové a účinnejšie vakcíny, ktoré úplne zmenia situáciu v profylaxii malárie. Zvlášť nádejný je preparát R21/MM, ktorý sa javí bezpečný a veľmi dobre imunogénny. A na svoj úspech s vakcínou proti koronavírusu chce nadviazať aj firma BioNTech, ktorá bude z vlastných prostriedkov financovať vývoj mRNA vakcíny. Keďže môže vychádzať z doterajších poznatkov o antigénnych vlastnostiach plazmódii, vývoj môže napredovať aj nečakane rýchlo.
Zdroje: Medscape eMedicine, WHO, Lancet atď.