O.S.E.L. - Súmrak alkoholu v prevencii srdcovocievnych ochorení
 Súmrak alkoholu v prevencii srdcovocievnych ochorení
Nechcem nikomu kaziť chuť silvestrovského prípitku, ale asi je vhodná príležitosť uviesť jeden populárny mýtus na pravú mieru.

Kredit: Pixabay, Steve Buissinne.  https://pixabay.com/photos/wine-alcohol-drink-glass-bottle-3180220/

Pred nejakým tým desaťročím bol už na svete nezanedbateľný počet epidemiologických štúdii, ktoré svedčili o určitom ochrannom účinku pravidelne konzumovaného malého množstva alkoholu proti kardiovaskulárnym chorobám. Na nešťastie a ku sklamaniu konzumentov, v posledných rokoch sa hromadia poznatky, ktoré protektívny účinok alkoholu odkazujú medzi najpopulárnejšie mýty.

 

Epidemiologické štúdie ukazovali závislosť výskytu určitých srdcovocievnych ochorení, ako je infarkt myokardu alebo ischemická cievna mozgová príhoda na dennom príjme alkoholu v tvare krivky J, teda ich výskyt nebol najnižší pri nulovej konzumácii alkoholu, ale pri konzumácii 14 - 28 gramov denne (v anglosaskej literatúre uvádzané ako 1-2 drinky); potom riziko ochorení v závislosti od konzumácie alkoholu jednoznačne stúpalo. Protektívny účinok sa spočiatku pripisoval najmä polyfenolovým antioxidantom v červenom víne, čo podporovala aj konceppcia protektívneho účinku stredomorskej diety, ktorej je súčasťou. Došlo to až tak ďaleko, že niektorí vinári propagovali svoje produkty na základe obsahu antioxidantov. Neskôr sa však podobné prospešné účinky popísali aj u ostatných vín, u destilátov a dokonca aj piva.


Cirhóza pečene nie je jediným následkom nemierneho pitia alkoholu. Kredit: MasondonLtd. https://www.nairaland.com/4489460/healthy-liver-vs-liver-damaged
Cirhóza pečene nie je jediným následkom nemierneho pitia alkoholu. Kredit: MasondonLtd.

Medzi lekármi z dotknutých odborností od začiatku panovala opatrnosť ohľadom odporúčania takejto prevencie. Nemusíte byť práve adiktológom, aby bolo jasné, že skutočná denná dávka alkoholu ľahko prekĺzne za odporúčanú hranicu. A nadšenie pre preventívny konzum alkoholu od začiatku miernil aj vztýčený prst iných špecialistov. Znepokojujúce bolo nielen riziko vzniku závislosti a chronického alkoholizmu. Hepatológovia upozorňovali na skutočnosť, že pre pečeň nejestvuje nijaká úplne neškodná dávka alkoholu, takmer rovnako to vypadá s účinkom na mozog a nakoniec aj kardiológovia dokázali súvislosť medzi vypitím určitého množstva alkoholu a rizikom vzniku poruchy srdcového rytmu - fibrilácie predsiení. Samozrejme, riziká boli tým väčšie, čím bola konzumácia alkoholu vyššia. Ale čím sa dá lepšie odôvodniť popíjanie, ako starostlivosťou o vlastné zdravie? Pole pôsobností pre krčmových odborníkov ako stvorené...

 

Mozog, zničený alkoholom. Šípky ukazujú na miesta určitých špecifických zmien, na prvý pohľad je však jasný prebytok mozgomiešneho moku (tmavý) voči štruktúram mozgu. https://assets.cureus.com/uploads/figure/file/63509/lightbox_1468512053ce11e98ce85f7109b0de76-Figure-4.png
Mozog, zničený alkoholom. Šípky ukazujú na miesta určitých špecifických zmien, na prvý pohľad je však jasný prebytok mozgomiešneho moku (tmavý) voči štruktúram mozgu.

Posledné roky nakoniec priniesli poznatky, ktoré zrejme definitívne pochovali tento populárny mýtus. Analýza starých aj nových štúdii ukázala niektoré pochybenia, ktoré zrejme posunuli určité nejednoznačné dáta tým nesprávnym smerom. Napríklad sa stalo, že abstinujúci ťažkí pijani boli zaradení do jednej skupiny s celoživotnými abstinentmi. Ďalej sa zistilo, že aj minimálna konzumácia alkoholu zvyšuje riziko zhubných nádorov, čo je skutočnosť, ktorá znehodnocuje prípadnú ochranu pred potenciálne smrtiacimi srdcovocievnymi ochoreniami. Alkohol tiež poškodzuje mozog - hoci jestvuje štúdia o jeho ochrannom účinku pred rozvojom demencie, hranica "zdravého" konzumu alkoholu tu leží oveľa nižšie - pod 10 gramami alkoholu denne. To je už menej, ako obsahuje malé pivo alebo deciliter vína - množstvá, pre ktoré sa vari ani neoplatí otvárať fľašku. A ešte sú aj obdobia života, kedy je alkohol pre mozog človeka obzvlášť škodlivý – konkrétne v období pred narodením, v neskorej adolescencii (vek 15-19 rokov) a aj v starobe (nad 65 rokov).

Je nesporné, že až na výnimky je pitie alkoholu súčasťou našej (väčšinovej) kultúry a úplne odradiť ľudí od jeho konzumácie, alebo ho dokonca zakázať prakticky neprichádza do úvahy (dokladá to nakoniec aj na osud rôznych foriem prohibície a "suchých zákonov"). Aj keď na jednej strane, škodlivý účinok občasnej, príležitostnej konzumácie malého množstva alkoholu je zrejme väčšinou zanedbateľný, na druhej strane, rastúci počet "príležitostí" u mnohých nakoniec vedie ak aj nie k závislosti, tak zvyku upiť si každý deň aj bez zvláštnej príležitosti či zámienky. Tým skôr, ak je poruke nejaký "dôvod" - nezáleží, či je ním skúsenosť prastarého otca, ktorý sa dožil požehnaného veku napriek každodennému štamprlíku, mýtus, prezentovaný ako poznatok vedy, alebo len čistá nuda počas lockdownu.

 

Spracované na základe: John Watson: Last Call? Moderate Alcohol's Health Benefits Look Increasingly Doubtful. December 22, 2021, Medscape Medical News, prístup viazaný na registráciu.

Na záver ešte starý aforizmus: viete, prečo múdry krčmár nepije? - lebo vie, čo ho živí...


Autor: Matej Čiernik
Datum:29.12.2021