Na prvom mieste sa uvádza schválenie semaglutidu pre liečbu nadváhy. Je to jedno z novších antidiabetík - liekov, určených pre liečbu cukrovky, zo skupiny analógov glukagónu podobného peptidu (GLP-1, glucagon-like peptide-1), o ktorom sa zistilo, že dokáže u väčšiny pacientov zaistiť síce nie veľmi výrazný, ale zato trvalý pokles telesnej hmotnosti. Vzhľadom k epidémii obezity, ktorá je významným rizikom pre vznik a závažnosť srdcovocievnych ochorení nielen v USA, je toto ohodnotenie zrejme oprávnené. (Toto sme už na Oslovi preberali v článku Čo sa nám vykľulo z nových antidiabetík).
Do zoznamu sa dostali aj ďalšie antidiabetiká - inhibítory sodíkovo-glukózového kontransportéra 2 (SGLT-2 - sodium-glucose cotransporter 2 inhibitors). U viacerých liekov tejto skupiny sa zistili priaznivé účinky na rozvoj srdcového zlyhania u rôznych skupín pacientov. (Aj toto bolo vlani na Oslovi prežuté v článku Liečba srdcového zlyhania aktualizovaná).
AHA ďalej spomína dve veľké čínske štúdie, sledujúce pacientov so zvýšeným krvným tlakom. Jedna z nich zistila určité zníženie výskytu cievnych mozgových príhod, kardiovaskulárnych príhod a úmrtí pri používaní zmesi chloridu sodného s 25% prídavkom chloridu draselného namiesto čistej kuchynskej soli, druhá potvrdila zníženie výskytu kardiovaskulárnych príhod - cievnej mozgovej príhody, akútnej koronárnej príhody (infarktu a pod.) a srdcového zlyhania u starých pacientov s intenzívne liečeným vysokým krvným tlakom s cieľovými hodnotami systolického pod 130 mmHg. (K poslednej uvedenej štúdii by sa snáď dalo podotknúť, že veľmi nízky krvný tlak býva spojený u starých ľudí zase s inými nepríjemnosťami a hodili by sa potom aj informácie o celkovej úmrtnosti takto intenzívne liečených.)
Nemohol byť nespomenutý COVID-19, trebárs len okrajovo. AHA si všimla vcelku zriedkavý výskyt multisystemového zápalového syndrómu u detí (MIS-C) so zápalom srdca, pľúc, obličiek mozgu a ďalších orgánov. Podporuje vakcináciu u detí práve preto, že výslyt myokarditídy (zápalu srdcového svalu) po vakcinácii je extrémne zriedkavý. A keď sme už pri vakcináciach, iná veľká štúdia ukázala, že vakcinácia proti chrípke do 72 hodín po akútnom infarkte myokardu alebo revaskularizácii podstatne znižuje riziko ďalšieho infarktu, trombózy stentu alebo úmrtia v priebehu nasledujúceho roku. (O vakcinácii proti chrípke v súvislosti s infarktom myokardu sa Osel zmienil dávnejšie, v článku Vakcinácia proti chrípke chráni pred akútnym infarktom myokardu).
AHA upozorňuje aj na štúdie, ktoré potvrdzujú neurológom už známe pravidlo "čas je mozog" (time is brain). U pacientov s akútnou ischemickou mozgovou cievnou príhodou (to je mozgová porážka, zapríčinená upchatím niektorej mozgovej tepny) sa hrá doslova o minúty pri skracovaní času do obnovenia prietoku krvi v postihnutej časti mozgu. Je to situácia, podobná ako pri infarkte myokardu s tým rozdielom, že mozgové tkanivo po prerušení prietoku krvi odumiera rýchlejšie, ale oveľa rýchlejšie sa dá stanoviť aj diagnóza. Riešením tu nie je zavedenie nového liečebného postupu, ten je známy, ale vynechanie všetkých zbytočných zastávok na ceste pacienta k pracovisku, ktoré potrebnú liečbu aplikuje skôr, ako dôjde k nenávratnému poškodeniu rozsiahlej časti mozgu. (Niečo podobné sa riešilo pred viacerými rokmi aj ohľadom včasnej revaskularizačnej liečby srdcového infarktu)
Ďalším dôležitým poznatkom, získaným v minulom roku je zistenie, že zdravotný stav žien pred tehotenstvom sa v priemere stále zhoršuje (čo nie je pri stúpajúcom veku rodičiek nič prekvapujúce). S tým však stúpa nielen materská úmrtnosť, ktorú podstatne ovplyvňujú práve srdcovocievne ochorenia, ale je aj významne horší celkový zdravotný stav detí chorých matiek.
A nakoniec tu máme kategógiu "keď menej znamená viac". S týmto sme sa už v kardiológii stretli opakovane. Tentoraz ide o zistenie, že pacienti po implantácii koronárneho stentu nemusia užívať duálnu antitrombotickú liečbu (liečbu proti zhlukovaniu krvných doštičiek - dual antiplatelet therapy - DAPT) celý rok po zákroku, ale môžu ju ukončiť oveľa skôr. To nie je až tak prekvapujúce, pretože to odporúčané ročné užívanie bolo dosť "z prsta vycucané" a nedostatočne podložené štúdiami, pritom riziko závažných krvácaní v dôsledku tejto liečby zďaleka nie je zanedbateľné. Oficiálne sa toto zistenie pripisuje zlepšeným vlastnostiam moderných koronárnych stentov (viac o stentoch je v článku Príbeh koronárnych stentov). Druhým dodatočným zistením je, že pacientom s fibriláciou predsiení stačí podávať samotné niektoré z "nových" priamych orálnych antikoagulancii (DOAC) bez kyseliny acetylsalicylovej, ktorá neprispieva k zlepšeniu účinku, len k zvýšeniu rizika komplikujúceho krvácania. (K tomu podotýkam, že pred rokmi hrozilo, že určitá skupina pacientov by mala užívať až trojkombináciu antitrombotík).
No a nakoniec, dlhé roky sa v odborných kruhoch pretriasa "polypill", pilulka pre pacientov so srdcovocievnymi chorobami, ktorá by obsahovala všetky potrebné medikamenty. Veľká medzinárodná štúdia ukázala, že takáto tabletka, obsahujúca simvastatin, hydrochlorthiazid, atenolol a ramipril spolu s trochou acetylsalicylovej kyseliny znižuje riziko kardiovaskulárnej príhody alebo úmrtia až o tretinu. (Neuvádza sa, prečo zázračná pilulka neobsahuje hneď aj tú štipku acetylsalicylovej kyseliny). Či sa s ňou v praxi skutočne stretneme, ukáže až budúcnosť.
Tento článok zďaleka neobsahuje všetky významné pokroky v medicíne za rok 2021, ale niektoré, ktoré súvisia s kardiovaskulárnymi chorobami a upútali pozornosť AHA. Tie ďalšie sa pokúsim povyberať nabudúce.
Podľa "AHA Names Top Heart Disease and Stroke Advances for 2021" v Medscape Medical News, 4.1.2022.