Liečba vírusových ochorení býva problematická a keď sa potvrdilo, že vlna záhadných zápalov pľúc vo wuchanských nemocniciach je spôsobená novým typom koronavírusu, podobným vyvolávateľom závažných respiračných ochorení SARS a MERS, mnohí lekári boli veľmi znepokojení ešte predtým, ako sa potvrdilo, že nový koronavírus sa šíri veľmi ľahko a rýchlo. Doktor Li Wenliang, ktorý cez sociálne siete varoval neoficiálne svojich kolegov a známych pred šírením nového závažného infekčného ochorenia, bol však čínskymi úradmi stíhaný pre šírenie poplašnej správy (a neskôr, keď na COVID-19 zomrel, bol zase posmrtne vyznamenaný). Úrady, a nielen tie čínske, boli spočiatku zmätené a bezradné. Čoskoro však prešli od neúčinného merania teploty pasažierov na letiskách k drastickým karanténnym opatreniam, ktoré však prišli neskoro a nezabránili vzniku pandémie s miliónmi obetí a narušením ekononomiky v celom svete.
Ani s odstupom času nie je jednoznačné, nakoľko boli prijaté protiepidemické opatrenia primerané. Čína, kde stále urputne bojujú s každým ohniskom infekcie, sa vyhla veľkému počtu priamych obetí za cenu hospodárskych strát a niekedy až krutých obmedzení slobodného pohybu občanov. Iné štáty sa rozhodli len k veľmi miernym protiepidemickým opatreniam. Niekde to dopadlo bez extrémneho počtu obetí a zlyhania systému zdravotníckej starostlivosti (Švédsko), inde boli následky zničujúce, predčiace najhoršie prírodné katastrofy (severné Taliansko, Londýn, New York atď.). Na druhej strane, aj napriek pomerne prísnym protiepidemickým opatreniam (iná otázka je, ako v skutočnosti dodržiavaným) sa Slovensko aj Česko v určitom období ocitli na svetovej špičke v počte obetí (a to spoločne, napriek významnému rozdielu v kvalite zdravotníctva). Takže primeranosť protiepidemických opatrení nie je jednoduché hodnotiť ani spätne. Pre každý štát, prípadne región zrejme viedla "zlatá stredná cesta" iným smerom, ktorý však bolo ťažké v danom čase rozpoznať (ale určite to nebol ten, ktorým sa vydali v ináč výnimočnej zhode prezidenti Lukašenko a Trump).
Podľa zákonitostí evolučnej biológie vírus SARS-CoV-2 časom mutáciami dospel k prevahe variant, ktoré sú síce vysoko infekčné, ale spôsobujú ľahšie ochorenie (prevládli tie, ktoré sa najľahšie šíria, okrem iného preto, lebo vyvolávajú mierne ochorenie a nezabíjajú svojho šíriteľa) a je pravdepodobné, že sa táto situácia už zásadne nezmení. Pandémia sa pravdepodobne končí, vírus v populácii ostane, ale je veľká nádej, hoci nie istota, že počet nakazených a obetí už nebude hroziť zahltením zdravotníctva ani poškodením ekonomiky ani pri pomerne miernych protiepidemických opatreniach.
Mimochodom, protiepidemické opatrenia: nové varianty vírusu majú kratšiu inkubačnú dobu a skrátila sa aj doba, kedy môže jeho nositeľ nakaziť iné osoby. Karanténa po kontakte s chorým sa preto skrátila na nejakých 5-6 dní. Dvojmetrové odstupy ešte bývajú na verejných miestach vyznačené, ale pravidlo 2 metre - 15- minútový kontakt zastaralo, lebo vírus sa stal nákazlivejší. Vlastne bolo od počiatku sporné - iná je koncentrácia infekčným kvapôčiek vo vzduchu na voľnom priestranstve, pripadne aj so silným prúdením vzduchu a iná v uzatvorenom priestore, závislá aj na intenzite vylučovania vírusu prítomnými osobami (alebo prítomnosti tzv. superšíriteľov, ktorí môžu byť aj bezpríznakoví). Preventívne opatrenia teda majú zmysel, môžu obmedziť šírenie infekcie, dokážu do určitej miery ochrániť ohrozené osoby (najmä, ak sú ohľaduplní aj tí mladí a zdraví, ktorých ohrozenie je nízke), ale nedá sa na ne spoliehať ako stopercentnú ochranu - teda, ako sme už poučení, nemá zmysel vynucovať ich vždy a všade. Nakoniec, populácia je v súčasnosti už preočkovaná a premorená - napríklad v Japonsku je po vlne varianty omikron zistená úroveň kolektívnej imunity asi 90% a niečo podobné sa dá očakávať aj v Európe. Týmto, zdá sa, končia aj diskusie o premorení populácie, ináč známom ako imunita stáda (herd immunity). Ale mimochodom: počas pandémie COVIDu-19 sa až trojnásobne znížil výskyt chrípky a iných sezónnych respiračných ochorení.
Veľké nádeje boli vkladané do vakcinácie. Vakcíny boli vyvinuté v neuveriteľne krátkom čase, do roka po začiatku pandémie. Prvý raz boli vyvinuté a použité mRNA vakcíny (a táto technológia bude použitá napríklad pri vývoji vakcín proti malárii, o ktoré sa svetoví výrobcovia neúspešne pokúšajú dlhé desaťročia). Vakcíny proti COVID-19 však zďaleka nedosahujú optimálnu účinnosť - významne chránia len proti ťažkému priebehu ochorenia a tiež len dočasne, naviac prevažne proti ustupujúcim variantom koronavírusu. Napriek tomu znamenali významnú pomoc v boji proti pandémii, zachránili mnoho životov a nepriamo pomohli ekonomike. Výskyt závažných nežiadúcich účinkov bol oproti riziku ťažkého alebo smrteľného ochorenia COVID-19 rádovo nižší. Na okraj masívnych antivaxerských kampaní len pripomeniem zmysel všetkých preventívnych opatrení - u rizikových, prevažne starých ľudí ide o najmä vlastnú ochranu, u mladých najmä o solidaritu a súcit so staršími - hoci počet úmrtí mladších pacientov tiež nie je zanedbateľný (konšpiračné teórie a prekrútené interpretácie štatistík tu nebudem riešiť). Je síce možné, že nakoniec budú vyvinuté aj vakcíny s optimálnou a dlhodobou účinnosťou, ale vzhľadom k vlastnostiam koronavírusu to najskôr skončí podobne, ako s chrípkou - prípravou novej vakcíny pred každou sezónou.
Bolo veľkým úspechom, že v krátkom čase bola k dispozícii včasná a presná diagnostika pomocou PCR testov, doplnená o stále kvalitnejšie a lacnejšie antigénové testy. S liečbou to dopadlo horšie, nijaké antivirotikum nebolo dobre účinné, a to ani mediálne známy remdesivir. Lepšie sa osvedčili až nové preparáty, najskôr zo skupiny monoklonálnych protilátok (napr. REGN-COV2), tieto však dobre účinkovali len proti určitým variantom vírusu a je otázka, či je možné trvalo pokračovať týmto smerom – prípravou stále nových preparátov proti novým variantom. Až nové antivirotiká, ako je Paxlovid, sú účinné aj proti v súčasnosti prevládajúcim variantom (omicron, BA.4 a BA.5), ale nie je isté, či ostanú účinné aj proti prípadným budúcim variantom. Len s postupom času sa zistilo, že liečba antivirotikami musí byť začatá včas, rozhodne skôr, ako dôjde k poškodeniu vitálne dôležitých orgánov, počínajúc pľúcami. Vtedy už organizmus spravidla má vytvorené určité množstvo protilátok (k poškodeniu orgánov dochádza až po týždňoch od nakazenia). Potom sa dostáva do popredia liečba, zameraná na systémovú zápalovú odpoveď organizmu, začínajúca starým dobrým dexametazonom a postupne vylepšovaná o moderné preparáty, ovplyvňujúce zápalovú reakciu. Je pravdepodobné, že skúsenosti s intenzívnou liečbou pacientov s COVID-19 sa premietnu aj do aktualizovaných štandardných postupov liečby pacientov so syndrómom systémovej zápalovej reakcie organizmu a multiorgánovým zlyhaním. Ikonou liečby ťažkých prípadov COVID-19 sa stala umelá pľúcna ventilácia. Ventilátorov často nebolo dosť a tiež chýbal kvalifikovaný personál pre liečbu pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Aj na dobre vybavených pracoviskách však väčšina pacientov na umelej pľúcnej ventilácii nakoniec umierala a starí pacienti prežívali len výnimočne. Pri spätnom pohľade sa prechodný nedostatok kapacít pre umelú pľúcnu ventiláciu a kvalifikovanú intenzívnu starostlivosť (na Slovensku len čiastočne priznaný) neradí k hlavným príčinám vysokej úmrtnosti na COVID-19. Nakoniec, na zlyhanie dýchania umierali starí pacienti s ťažkými vírusovými ochoreniami aj v minulosti a nebolo obvyklé pokúšať sa o ich záchranu umelou pľúcnou ventiláciou.
Pre dosť významný počet pacientov sa COVID-19 nekončí prekonaním akútneho ochorenia. Pozornosť lekárov sa upriamuje na "long COVID" (dlhý COVID), ktorý je spojený najčastejšie s príznakmi postihnutia nervového systému. Prejavil sa u desiatok miliónov pacientov. U mladších spôsobuje hlavne bolesti hlavy, poruchy pamäti a psychické zmeny, u starších môže tiež urýchliť rozvoj demencie, prípadne Alzheimerovej choroby. Nie je zriedkavé ani pretrvávajúce zníženie fyzickej výkonnosti po prekonaní COVIDu-19, prejavujúce sa zadýchavaním po menšej námahe a búšením srdca. Paleta príznakov je veľmi pestrá. Nie jasné, čo je príčinou tohto mesiace až roky trvajúceho stavu, ani ako ho liečiť.
Pohľad na týždenné epidemiologické prehľady, uverejňované Svetovou zdravotníckou organizáciou je teraz celkom príjemný, aj keď sa v Európe vyskytuje viac, ako polovica nových prípadov (možno sa tu len najviac testuje?). Celosvetový týždenný počet úmrtí je však už od apríla 2022 trvalo najnižší od začiatku pandémie. Pandémia COVID-19 je na ústupe, verme, že definitívnom, hoci ešte celkom neskončila. Doteraz má 6,5 milióna evidovaných obetí, skutočný počet je určite násobne vyšší. To sú počty, porovnateľné s celosvetovými počtami úmrtí následkom podvýživy a hladu a odhadom najmenej 3- násobné oproti počtu úmrtí na chrípku, maláriu alebo AIDS. Aj na Slovensku sa vyskytli okresy, kde v určitom období nestíhali pochovávať obete, hoci našťastie ich nikdy nemuseli zahrabávať v hromadných hroboch. Ročná úmrtnosť sa zvýšila viac, ako o tretinu a stredná dĺžka života sa skrátila o 2-3 roky (podobne aj napr. v USA). To je príučka nielen pre "chrípočkárov" a antivaxerov, ale aj pre všetkých, ktorí si mysleli, že v dnešnom svete sú v bezpečí pred infekčnými chorobami a na ochranu pred nimi môžu zabudnúť.