Vopred treba zdôrazniť, že napriek určitej podobnosti sa nejedná o žiadnu formu eutanázie alebo asistovanej samovraždy. Cieľom paliatívnej sedácie je zbaviť smrteľne chorého pacienta liečbou neovplyvniteľného utrpenia počas umierania uvedením do hlbokého spánku až bezvedomia, nie usmrtiť ho. Počíta sa síce s možnosťou skrátenia jeho života následkom nežiadúcich účinkov liekov, takýto následok paliatívnej sedácie však nebýva častý. Terminálna paliatívna sedácia sa má používať u predovšetkým u pacientov s predpokladaným dožitím v rozsahu hodín až dní. Môže sa však použiť aj ako dočasná liečba pri perspektíve dlhšieho prežívania.
Metóda paliatívnej sedácie sa môže uplatniť v situáciach, kedy ani plne vyťažená analgetická liečba nedokáže pacienta zbaviť bolesti. Odhaduje sa, že aj v rukách špecialistu analgetická liečba chronickej bolesti dosiahne plný očakávaný účinok v približne tretine prípadov. V ďalšej tretine sa dosiahne len čiastočné odstránenie bolestí a až u tretiny pacientov je účinok úplne nedostatočný. K tomu pristupuje aj určitá nechuť lekárov, a to aj lekárov prvého kontaktu, siahnuť k predpisu opiátov. K tomu môže viesť aj zakorenená, hoci u umierajúcich úplne neopodstatnená obava zo vzniku závislosti, určitá dodatočná administratívna záťaž a v poslednom čase možno aj medializovaná vlna závislosti na opiátoch v USA následkom príliš voľného predpisovania údajne nenávykových opiátových analgetík v minulých rokoch.
Paliatívna sedácia bola v dokumente, ktorý vydala v roku 2022 Talianska spoločnosť pre paliatívnu starostlivosť, definovaná ako "zámerne navodené zníženie stavu vedomia, prípadne až strata vedomia, s použitím farmák, s cieľom znížiť alebo úplne zrušiť vnímanie príznakov, ktoré sú pre pacienta neznesiteľné napriek správnemu použitiu všetkých iných prostriedkov, teda sú refraktérne". Refraktérnosť znamená nemožnosť ovplyvneniť príznaky smrteľnej choroby (medzi ktoré nepatrí len bolesť, ale aj dusenie, epileptické záchvaty, úporné zvracanie a iné) liečbou, ktorá nevedie k zníženiu alebo strate vedomia. Ďalšou dôležitou definujúcou podmienkou pre použitie paliatívnej sedácie je časový rámec - obdobie hroziaceho či očakávaného úmrtia do 15 dní, ktoré sa v odbornej literatúre označuje ako "posledné hodiny - posledné dni". Paliatívna sedácia sa najčastejšie aplikuje počas posledných 2 - 3 dní života. Je vhodná pre pacientov nielen s onkologickými, ale aj s neliečiteľnými respiračnými, srdcovocievnymi, metabolickými a neurologickými ochoreniami. Najväčšie skúsenosti s ňou majú v zariadeniach paliatívnej starostlivosti, ale zďaleka nemusí byť obmedzená len na tieto zariadenia. Použité lieky sú bežne dostupné - jedná sa o benzodiazepíny, väčšinou midazolam, v kombinácii s neuroleptikami, napríklad haloperidolom. Prípadne sa pridávajú opiáty, nie s cieľom dosiahnuť sedáciu, ale na zvládnutie bolesti a dýchavičnosti.
Je treba zdôrazniť rozdiel medzi paliatívnou sedáciou a úmrtím za asistencie lekára/zdravotníka (medically assisted death - MAD), čo je jedným zo spôsobov dobrovoľnej smrti - eutanázie. Paliatívna sedácia sa neaplikuje s cieľom urýchliť smrť pacienta, aj keď k úmrtiu účinkom liekov, použitých vo vysokých dávkach, môže dôjsť. Jestvujú však aj štúdie, podľa ktorých je dožitie chorých na paliatívnej sedácii v priemere dlhšie, než bez nej.
##seznam_reklama##
O paliatívnej sedácii by mal rozhodnúť lekár na základe želania pacienta, alebo na základe žiadosti blízkej osoby v prípade, kedy nie je pacient spôsobilý alebo schopný toto rozhodnutie urobiť alebo vyjadriť. Nie je teda spojená s komplikovanými administratívnymi procedúrami, ako je to (plne oprávnene) v prípade eutanázie. Umožňuje splniť nevyliečiteľne chorým želanie uniknúť utrpeniu posledných dní života, ktorý sa stal napriek všetkej liečbe neznesiteľným, a to bez zbytočného úradovania, na ktoré aj tak neostáva čas. O paliatívnej sedácii môžu rozhodnúť aj rodičia trpiacich detí, umierajúcich na nevyliečiteľné ochorenia (a pokojne sa s nimi rozlúčiť predtým, než naposledy zaspia). Stojí snáď za zmienku, že sa proti nej nevymedzuje ani katolícka cirkev, ktorá sa zásadne stavia proti eutanázii.
Napriek tomu, že ide o postup, dávno oficiálne uznaný v Česku aj na Slovensku, o možnosti paliatívnej sedácie nie sú dostatočne informovaní ani všetci lekári. Ale aj tak by o nej pre prípad potreby mali vedieť nevyliečiteľne chorí a ich blízki.