O.S.E.L. - Letecký výskum tajomného pohoria
 Letecký výskum tajomného pohoria
Pod antarktickým ľadom sa rozprestiera neprebádaný kontinentálny horský masív - Gamburcevovo pohorie. V novembri 2008 sme na stránkach Osla uverejnili podrobnejší článok o výskume tohto pohoria, medzičasom sa uskutočnil podrobný letecký rádiometrický a gravimetrický prieskum. Spracovanie výsledkov však nejaký ten mesiac potrvá.




Práve pred polstoročím, v roku 1958 odhalila sovietska antarktická výskumná expedícia v centrálnej časti Východnej Antarktídy neznáme horstvo a nazvala ho na počesť sovietskeho geofyzika Grigorija Alexandroviča Gamburceva Gamburcevovým pohorím (Gory Gamburceva). Hoci tvorí súčasť pevniny, nik ho nikdy na vlastné oči nevidel a odhalili ho len analýzy odrazených seizmických vĺn a potvrdili najnovšie radarové výskumy. Pohorie s dĺžkou asi 1 200 km sa totiž vypína pod 4 kilometre hrubou vrstvou antarktického ľadovca, ktorý tvorí 10 miliónov km2 rozľahlú prikrývky najjužnejšej pevniny. Podľa doterajších výskumov najvyšší vrchol pohoria má nepotvrdenú výšku 3 390 m. O veku (60 mil., či 500 miliónov rokov?) a mechanizme vzniku pohoria (sopečná činnosť, či kolízia kontinentálnych subplatní?) sa doposiaľ v odborných kruhoch polemizuje.

 

Zvětšit obrázek
Jedno z dvojice identických výskumných ľahkých lietadiel Twin Otter (Vydry dvojčatá) FOTO - ROBIN BELL/LAMONT-DOHERTY EARTH OBSERVATORY


24. februára uverejnila internetová stránka amerického Fondu na podporu vedy (National Science Foundation) správu o najnovšom výskume Gamburcevovho  pohoria. Podrobnejší článok o tomto výskume uskutočňovaného v rámci rozsiahleho medzinárodného projektu AGAP (Antarctica"s Gamburtsev Province project) je na stránkach osel.cz od novembra minulého roka. Preto opäť na túto tému len stručne:

Pomocou dvoch ľahkých  lietadiel uskutočnil tím vedcov zo siedmich krajín počas antarktického leta (december 2008 a január 2009) radarové merania nad oblasťou s rozlohou asi 170 tisíc km2. Výsledky výskumných letov, ktoré dĺžkou zodpovedajú dvom obletom Zemegule, potvrdili existenciu Gamburcevovho pohoria a odhalili podrobnosti jeho veľmi členitého, Alpám podobného charakteru.

 

Zvětšit obrázek
Kredit: Zina Deretsky / NSF

Geofyzik Fausto Ferraccioli, šéf britskej časti vedeckého tímu však priznáva, že práve táto dynamická topografia nepomáha, ale skôr komplikuje odpoveď na jednu zo základných otázok projektu: Ako sa vytvárala mohutná ľadová pokrývka vo východnej časti Antarktídy a ako práve existencia pohoria k tomu prispievala. „Ak sa ľadový príkrov vytváral pomaly, potom by sme očakávali, že odhalíme pohorie erodované (zvetrané) do podoby náhornej plošiny. Ale prítomnosť štítov a údolí môže viesť k predpokladu, že sa ľadový príkrov tvoril rýchlo – to však zatiaľ nevieme.“ Podrobnejšia analýza získaných geofyzikálnych meraní možno pomôže lepšie pochopiť a zrekonštruovať vývoj ľadovca počas uplynulých miliónov rokov.



Projekt AGAP je zameraný na výskum oblasti s rozlohou asi 2 milióny km2. Radarové merania potvrdili existenciu rozsiahleho systému jazier a riek v hĺbke asi 4 km pod antarktickým ľadovým pancierom, kde je vďaka geotermálnej energii podstatne teplejšie, než na povrchu. Tu, hlboko pod ľadom leží aj šieste najväčšie jazero sveta – jazero Vostok s dĺžkou 250 km, šírkou 50 km a s hĺbkou až 800 m. Projekt AGAP bude ďalej pokračovať meraniami aj tých najmenších seizmických záchvevov. Seizmológovia totiž nainštalovali v oblasti Gamburcevovho  pohoria  26 seizmometrov, ktoré by mali vďaka akumulátorom napojeným na solárne panely samostatne zabezpečovať merania po celý nasledujúci rok.

Animácia vývoja antarktického  ľadovcového príkrovu nad  Gamburcevovým  pohorím
Kredit: Penn State University/University of Kansas/Australian Antarctic Division

 

 


Autor: Dagmar Gregorová
Datum:26.02.2009 09:37