O.S.E.L. - Začiatok konca antibiotík ?
 Začiatok konca antibiotík ?
CDC (Centers for Disease Control) začiatkom marca uverejnilo na svojom internetovom blogu článok o začiatku konca éry antibiotík. Rovnako aj WHO a ECDC koncom minulého roka varovalo pred nadmerným a neadekvátnym užívaním antibiotík, ktoré v konečnom dôsledku môže spôsobiť objavenie sa rezistentných kmeňov.



CDC uvádza, že už náš arzenál existujúcich antibiotík podľahol presile smrteľných zárodkov zvaných CRE – carbapenem rezistentných Enterobaktérií. Tieto baktérie napádajú najčastejšie ľudí, ktorí v poslednom čase boli v nemocničnej opatere z dôvodov vážnejšieho zdravotného stavu. Je teda pravdepodobné, že títo ľudia majú oslabenú imunitu. Či už po úraze, alebo po vážnejšom chirurgickom zákroku, alebo v dôsledku nasadených liekov. V najhoršom prípade je to kombináciou všetkých týchto faktorov. Najčastejšie je cestou vstupu infekcie umelá ventilácia alebo rôzne katétre spolu s dlhodobým podávaním antibiotík kvôli iným – lokalizovaným hnisavým procesom v tele. Ak sa takémuto pacientovi dostane infekcia rezistentnými baktériami do krvi a nastáva septický stav, máme len málo možností ako čeliť problému. Približne polovica postihnutých pacientov bohužiaľ umiera.


Svoj názov CRE táto skupina baktérií získala vďaka ich schopnosti odolávať vysokým dávkam klasických antibiotík. Čeľad Enterobacteriaceae je bežne prítomná v črevách a je potrebná pre normálne trávenie potravy. Navyše pre nás vytvárajú mnohé látky, ktoré sa v potrave buď nenachádzajú vôbec, alebo len v malých množstvách ako je napr. vitamín K potrebný pre správnu funkciu zrážania krvi.

 

Ako klasický príklad môžeme uviesť druhy Klebsiella sp. a Escherichia coli (E. coli), ktoré si časom zvyknú na beta-láktámové antibiotiká ako sú napríklad penicilíny. Táto rezistencia vzniká vďaka prítomnosti enzýmov schopných štiepiť betalaktámové jadro antibiotika. Vyššia forma rezistencie je, keď baktérie získajú odolnosť voči širokému spektru rôznych betalaktámových antibiotík - dostanú označenie ESBL (Extended spectrum beta-lactamase). Často sa v odbornej literatúre stretáme so skratkami  KPC (Klebsiella pneumoniae karbapenemáza) a NDM (New Delhi Metallo-beta-laktamáza). KPC a NDM sú enzýmy štiepiace tie doteraz najúčinnejšie antibiotiká. Názov New Delhi získali podľa svojho pôvodu v Indii, kde je nadmerné, paušálne a necielené užívanie antibiotík „národným hobby“.

 

Toto nie sú bohužiaľ jediné mechanizmy rezistencie. Podobne nebezpečné kmene sú napríklad aj tzv. MRSA – teda meticilín rezistentný Staphylococcus aureus a aj iné Stafylokoky (napr. MRSE - S. epidermidis) alebo ešte odolnejší VRSA – vankomycín rezisitentný S. aureus.

 

Zvětšit obrázek
Rozšírenie nových prípadov multidrug-rezistentnej tuberkulózy.

V krajinách tzv. Tretieho sveta sa začína objavovať „multidrug-resistant tuberculosis“ - tuberkolóza odolná proti mnohým liekom. Mykobaktérie sú samy o sebe odolné a pomaly rastúce a liečba trvala dlhé mesiace. Dnes sa tuberkulóza v niektorých krajinách opäť stáva neliečiteľnou a smrteľnou chorobou.

 

Zvětšit obrázek
Rozšírenie objavenia sa prípadov multidrug-rezistentnej tuberkulózy medzi už liečenými prípadmi

Pri pátraní po príčinách tohto stavu sa dospelo ku dvom závažným poznaniam. Prvým bolo neúmerné používanie antibiotík pri produkcii jatočného mäsa. Antibiotiká tu ani neboli predpisované, boli plošne podávané ako „stimulátory rastu“ - tak, že pomáhali predchádzať infekciám dýchacích ciest a tráviaceho traktu hlavne u mladých zvierat v období najrýchlejšieho rastu – teda najlepšej produkcie svaloviny, vlastne mäsa. Tu sa mohli postupne vyvíjať mechanizmy odolnosti.


Druhým smutným ponaučením je plošné predpisovanie antibiotík ľuďom bez ohľadu na charakter ochorenia. Dnes už bežne známym je fakt, že tieto antibiotiká pomáhajú liečiť iba bakteriálne ochorenia. Teda v prípade chrípky nepomôžu. V počiatočnom prípade určite nie. Každá chrípka spôsobená vírusom môže ale po istej dobe prejsť do bakteriálnej infekcie a tu sú už antibiotiká namieste. Lekári „len“ chceli predchádzať zbytočným komplikáciám. Aj toto pomohlo vypestovať odolné baktérie.


Tiež sú za oceánom často popisované tzv. rodinné epidémie rezistentnými Stafylokokmi. Ľudia sa najprv vyliečia, ale po určitom čase sa u nich objavia znova tie isté príznaky. Ako rezervoár sú uvádzané domáce zvieratá - mačky a psy.
ECDC – čo je Európska obdoba Amerického CDC – každoročne vyhlasuje 18. november za „Antibiotic Awareness Day“ - čo sa voľne dá preložiť ako „Deň uvedomenia si antibiotík“. Na svojej webovej stránke v niekoľkých jazykoch popisuje jazykom zrozumiteľným bežným pacientom čo vlastne antibiotiká sú a ako a proti čomu fungujú.


Je smutnou pravdou, že súčasné farmaceutické koncerny sa sústreďujú na portfólio, z ktorého môžu mať najvyššie zisky. Vývoj nového antibiotika a jeho uvedenie na trh so všetkými povoleniami stojí skoro jednu miliardu US$ a trvá nekonečne dlho - často 4 až 5 rokov. Návratnosť takto investovaných prostriedkov sa vďaka získanej odolnosti baktérií stáva diskutabilnou. Práve preto sa mnoho koncernov sústreďuje viac na výživové doplnky, vitamíny, lieky proti bolesti a podobne. Za posledných 20 rokov boli objavené len 4 molekuly antimikrobiálnych látok a iba jedna z nich sa momentálne dostáva na trh. Čo je v porovnaní s „boomom“ antibiotík v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch zanedbateľné číslo.

 

Zvětšit obrázek
Časová os objavov antibiotík.

ECDC vydalo aj publikáciu o spotrebe antibiotík v Európe v roku 2010. Vzhľadom na obrovské množstvo vstupných údajov sa ani nemožno čudovať, že im spracovanie trvalo dva roky. Je zvláštne pozorovať rozdiely v spotrebovaných antibiotikách medzi severskými a stredomorskými krajinami. Nie len v množstve, no aj v predpisovaných a užívaných druhoch.

 

Zvětšit obrázek
Spotreba systémových antbiotík vyjadrená v DDD (definované denné dávky) na 1000 obyvateľov za deň v mimonemocničnej starostlivosti.

Zsuzsanna Jakab, Regionálna riaditeľka WHO pre Európu sa k aktuálnej problematike antibiotík vyjadrila v informácii pre médiá takto:
„Od ich objavu pred viac ako 70 rokmi, väčšinu z nás antibiotiká udržali nažive prekonaním bakteriálnych infekcií, ktoré by inak skončili fatálne. Používanie antibiotík – a vakcín – predĺžilo naše životy priemerne asi o 20 rokov. Ak chceme udržať tento medicínsky zázrak, musíme plne pochopiť kedy antibiotiká účinkujú a kedy nie a podľa toho konať. Toto je záležitosťou každého z nás, od tých, čo nastavujú stratégie, vykonávajú výskum a produkujú a distribuujú antibiotiká až po tých, čo ich predpisujú a užívajú.”

 

 

Prameny:
www.flickr.org/AJC1
https://ecdc.europa.eu/en/EAAD/Pages/Home.aspx
https://jid.oxfordjournals.org/content/194/4/479.full.pdf
https://www.euro.who.int/en/what-we-publish/information-for-the-media/sections/latest-press-releases/self-prescription-of-antibiotics-boosts-superbugs-epidemic-in-the-european-region
https://blogs.cdc.gov/safehealthcare/?p=2822


Autor: Tomáš Molčányi
Datum:20.03.2013 11:35