Schéma napadnutia baktérie fágom – po prichytení na povrch bakteriofág injikuje nosič svojej genetickej informácie (DNA alebo RNA) do bakteriálnej bunky. Kredit:  Thomas Splettstoesser. CC BY-SA 3.0.

Bakteriofágy (skrátene fágy) sú vírusy, ktoré špecificky napádajú baktérie, replikujú sa v nich a nakoniec ich zničia. Nie sú schopné infikovať ľudské bunky. Boli objavené už začiatkom minulého storočia a od tridsiatych bola študovaná možnosť ich využitia v liečbe bakteriálnych infekcií. Po objave antibiotík záujem o fágovú terapiu ochabol, výskum pokračoval skôr vo východoeurópskych štátoch, napr. Poľsku a Gruzínsku. Toto sa ale začalo meniť s nárastom infekcií baktériami, rezistentnými voči antibiotikám, ktoré sa považujú za jednu z globálnych hrozieb, a viedlo k všeobecnému oživeniu záujmu o možnosti fágovej terapie.

Elektrónmikroskopický obraz fágov na povrchu baktérie. Kredit: Profesor Graham Beards. CC BY-SA 3.0.

Výber vhodných fágov nie je jednoduchý. Niektoré (profágy) integrujú svoje genómy do hostiteľskej bunky, ale hostiteľa okamžite nezničia. Často nesú gény rezistencie a môžu zmeniť patogenitu bakterií, čím obmedzujú ich možnosti terapeutického použitia. Pre klinické aplikácie sa javia vhodnejšie lytické fágy, ktoré hostiteľské bunky eliminujú uvoľňovaním endolyzínov.

Klinická aplikácia fágov je v súčasnosti viac experimentálna, lebo dôkazy, podporujúce účinnosť a bezpečnosť fágových prípravkov sú zatiaľ obmedzené. V Európe sa používajú na špecializovaných pracoviskách, len keď pre pacienta nie je k dispozícii účinná štandardná liečba. Nepredpokladá sa ani, že fágy v blízkej budúcnosti nahradia antibiotiká. Počíta sa s nimi ako s doplnkom antibiotickej liečby v niektorých špecifických prípadoch. Fágová terapia sa len postupne zavádza do klinickej praxe, a to hlavne fágy pôsobiace proti multirezistentným patogénom - Staphylococcus aureus, Staphylococcus epidermidis, Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa a Klebsiella pneumoniae.

Ruský bakteriofágový preparát. Kredit: Maxim Masiutin, CC0 1.0.

Hoci bakteriofágy sú prítomné všade, kde nachádzajú hostiteľské baktérie, vrátane ľudského organizmu, kde kolonizujú napríklad kožu a celý tráviaci trakt, ich izolácia, purifikácia a produkcia je zložitý, mnohostupňový proces. Ich účinnosť ako lieku zlepšujú genetické modifikácie a tiež "tréning fágov", v rámci ktorého sú cielene adaptované na špecifické baktérie.

Pyo bakteriofág, vyrobený v Gruzínsku. Kredit: Ashvienis. CC BY-SA 4.0.

Výskum sa zameriava mimo celých fágov aj na ich enzýmy, nazývané endolyzíny alebo enzymobiotiká, ktoré dokážu rýchlo znehodnotiť stenu bakteriálnej bunky.

Špecializované centrá pre fágovú terapiu boli zriadené v niekoľkých krajinách EÚ, vrátane Belgicka, Francúzska, Portugalska, Poľska, Českej republiky a Slovinska. Tieto centrá udržiavajú fágové banky, vyrábajú terapeutické prípravky a poskytujú odborné znalosti. Klinické skúsenosti sú povzbudivé pri pľúcnych infekciách rezistentnými kmeňmi P. aeruginosa a infekciách kĺbových endoprotéz. Dá sa očakávať, že hoci to ešte bude nejaký čas trvať, fágová terapia nakoniec významne rozšíri možnosti antiinfekčnej liečby.

##seznam_reklama##

Podľa:

Barbara Zenz: Phage Therapy Gains Momentum in Antibiotic Resistance. Medscape Europe, 10.4.2026