Endotel je vnútorná výstelka ciev, pozostávajúca z plochých endotelových buniek, ktorá je v priamom kontakte s krvou. Nie je to len obyčajný vodovzdorný povlak. Plní dôležité fyziologické funkcie: podiela sa na regulácii cievneho tonusu (napätia cievnej steny), tým aj prietoku krvi a krvného tlaku. Reguluje priepustnosť cievnej steny pre biologicky aktívne molekuly a biele krvinky, ovplyvňuje funkciu krvných doštičiek a celkovo zrážanlivosť krvi. Pritom si vymieňa informačné signály s krvnými elementami, endokrinným a imunitným systémom. Reaguje aj na podnety, vznikajúce prúdením krvi – šmykové napätie, ktoré vzniká medzi prúdiacou krvou a endotelom.
Porucha týchto funkcii, odborne označovaná ako endotelová (alebo endoteliálna) dysfunkcia, má mnohoraké následky, vedúce najmä k poškodeniu artérii (tepien) a vzniku aterosklerózy. Vplyvom prozápalových molekúl – cytokínov vzniká chronický zápal cievnej steny s aktiváciou procesov, vedúcich k zvýšenej zrážanlivosti krvi, a aj k zmnoženiu buniek hladkého svalstva v cievnej stene, ktorá sa tak stáva menej poddajnou a bráni vazodilatácii – rozšíreniu cievy a zvýšeniu prietoku krvi v prípade potreby. K tomu prispieva aj deficit oxidu dusnatého (NO). Následkom týchto a množstva ďalších komplexných procesov dochádza k oxidačnému stresu a jeho prostredníctvom, s prispením protrombogénneho stavu (sklonu k tvorbe krvných zrazenín) je poškodzovaná vrstva endotelových buniek, na ktorých uľpievajú rôzne molekuly a typy bielych krviniek aj krvné doštičky (trombocyty), vznikajú tukové prúžky a nakoniec rôznorodá vrstva lipidov a bunečnej drte- aterosklerotický plát, ktorý zmenšuje priesvit cievy. Ateroskleróza je potom priamo zodpovedná za závažné srdcovocievne ochorenia – artériovú hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, infarkty myokardu, cievne mozgové príhody (mozgové porážky) a ďalšie.
Na rozdiel od aterosklerózy, pri ktorej je možné zistiť a kvantitatívne zhodnotiť zúženia a uzávery tepien viacerými bežnými diagnostickými metódami (napríklad ultrasonograficky alebo angiograficky), diagnóza endotelovej dysfunkcie sa nedá stanoviť tak jednoducho. Je to najmä preto, že zmeny hladín špecifických molekúl, ktoré sa menia následkom zápalu, oxidačného stresu, poruchy zrážanlivosti krvi atď. nie sú špecifické pre endotelovú dysfunkciu, ale menia sa aj pri množstve iných ochorení. Určitým objektívnym indikátorom je schopnosť vazodilatácie (rozšírenia tepny), riadenej záťažou indukovaným uvoľnením oxidu dusného (FMD, flow mediated dilatation), ktorá sa dá merať ultrasonograficky na veľkej tepne končatiny, Tento indikátor bol jedným z parametrov, sledovaných v metaanalýze, vykonanej vedcami z Miguel Hernández University of Elche (UMH) a Alicante Institute for Health and Biomedical Research (ISABIAL), v ktorej identifikovali vysoko intenzívne intervalové cvičenie (HIIE) ako najlepšie podložený postup na zlepšenie funkcie endotelu u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Skúmané boli rôzne intenzity a trvania fyzického cvičenia pri rehabilitácii pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami. Z nich najlepšie výsledky boli dosiahnuté pri kombinácii cvičenia so stredne intenzívnou záťažou s intervalmi cvičenia s vysokou záťažou. Predpokladá sa, že výkyvy v prietoku krvi sú spojené so zmenami šmykového napätia (shear stress) prúdiacej krvi voči cievnej stene, ktorého zvýšenie stimuluje adaptáciu endotelu a vo výsledku zlepšuje jeho funkciu. Trvanie vysokej záťaže bolo rôzne, vcelku očakávateľne lepšie výsledky boli dosiahnuté pri trvaní nad 1 minútu. A pre zaujímavosť, vyšší prínos bol zistený u starších pacientov. Ako to býva pri metaanalýzach, aj táto je zaťažená neistotami, vyplývajúcimi z rôznych metodík a postupov v zahrnutých štúdiach. A nakoniec, chýba jej zhodnotenie vo vzťahu k tým klinicky najdôležitejším “tvrdým” parametrom – prežívaniu a chorobnosti pacientov.
Hoci je endotelová dysfunkcia známa desiatky rokov, nie sú pre ňu známe špecifické diagnostické postupy, ani štandardná liečba. Sú však k dispozícii prepracované a dobre overené metódy prevencie aterosklerózy a srdcovocievnych chorôb, čo sú jej priame následky. Lieky, ktoré by mohli ovplyvniť endotelovú dysfunkciu, sú známe, ale ich použitie v tejto indikácii nebolo testované (sú to napríklad lieky, ktoré by ovplyvnili hyperkoagulačný stav - priame antikoagulanciá – DOAC, alebo sulodexid s protektívnym účinkom na endotel).
Uplatnenie výsledkov publikovanej metaanalýzy sa očakáva v rehabilitačných programoch pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami. Ale vlastne ich môže využiť každý, kto sa snaží fyzickým cvičením upevniť svoje zdravie a znížiť riziko srdcovocievnych ochorení. K štandardne odporúčanej prevencii – každodennej miernej fyzickej záťaži stačí pridať aj krátke intervaly vysokej záťaže, najlepšie v trvaní viac, ako 1 minúta. Teda pár minút behu k chôdzi, alebo rýchly výstup hore kopcom (prípadne schodišťom). Je to nakoniec v súlade s platnými odporúčaniami, ktoré uznávajú, že aj malá záťaž dáva nejaký (primerane malý) zdravotný prospech, ale čím je jej viac, tým lepšie. Treba zopakovať, že klinické štúdie, ktoré by jednoznačne potvrdzovali prínos takéhoto spôsobu fyzickej záťaže síce neboli vykonané, ale nakoniec, pri rozumnom cvičení sa sotva dá niečo pokaziť.
Podrobnosti:
Effect of exercise modality and intensity on endothelial function in patients with cardiovascular disease: a systematic review and network meta-analysis. European Journal of Preventive Cardiology, Volume 33, Issue 8
High-intensity interval training shows strongest vascular benefits in cardiovascular patients. Medical Xpress
https://medicalxpress.com/news/2026-04-high-intensity-interval-strongest-vascular.html
High-intensity interval training shows strongest vascular benefits in cardiovascular patients. EurekAlert! Science News
Endotelová dysfunkcia ako možný spoločný základ venóznej a artériovej trombózy. Lekársky Obzor 2026, 75 (6)