Umelá inteligencia (AI) v klinickej medicíne je používaná dvoma základnými spôsobmi: pri vyhodnocovaní informácii, ktoré získava priamo, bez sprostredkovania človekom, v čom je najďalej využitie pri hodnotení nálezov zobrazovacích vyšetrení, alebo pri vyhľadávaní informácii, ktoré potrebujú lekári pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalšie využitie nachádza v riadení a organizácii zdravotnej starostlivosti a vo výskume.
Pre kvalitu hodnotenia nálezov zobrazovacích vyšetrení má zásadný význam objem a kvalita dát, na ktorých je AI školená. Z toho vyplýva, že lepšie výsledky dosahuje pri vyšetreniach, ktorých sa vykonáva veľký počet, ako je napríklad rutinná snímka hrudníka alebo skríningová mammografia. Je však obmedzovaná odlišnosťami medzi rôznymi populáciami pacientov, danými napríklad pohlavím a rasovou príslušnosťou. Z princípu učenia umelej inteligencie vyplýva, že k záverom dochádza spôsobom, ktorý nie je vlastný uvažovaniu človeka, čo môže byť mätúce pre lekára, ktorý je zodpovedný za konečný popis nálezu. Na druhej strane, AI dokáže odbremeniť lekára od rutinných činností a upozorniť na abnormality, ktoré sú pre ľudské oko ťažko postrehnuteľné. Používané konvolučné a vizuálne modely teda zlepšujú citlivosť vyšetrení, ale stále vyvolávajú určité obavy, týkajúce sa zovšeobecniteľnosti ich vstupných dát.
Rýchlo expandujúcou oblasťou využitia umelej inteligencie je poskytovanie odborných informácii v reálnom čase. Jej sila spočíva vo vyhľadávaní adekvátnych odpovedí na odborné otázky, položené zdravotníckym pracovníkom v neformálnom jazyku. Odpovede musia byť doložené odkazom na dôveryhodný zdroj informácie z odbornej literatúry, podľa ktorého je možné spoľahlivosť poskytnutej odpovede overiť. (V tomto sa významne líši komunikácia lekára s klinickým informačným systémom od laického vyhľadávania informácii na internete.) Veľkým prínosom je možnosť konzultovať prostredníctvom AI plánovanú liečbu s ohľadom na individuálneho pacienta, na jeho ochorenia, celkový stav organizmu a tiež s ohľadom na vzájomné ovplyvnenie účinku všetkých liekov, ktorými je liečený.
V prierezovej štúdii, publikovanej na platforme JAMA Network (Clinician Use of an Artificial Intelligence–Enabled Clinical Information Platform), bežne používanej bezplatnej klinickej informačnej platforme s umelou inteligenciou OpenEvidence za obdobie od 1. januára 2024 do 30. júna 2026 položilo jej 950 tisíc užívateľov spolu 271 miliónov otázok. Lekári tvorili tvorili vyše polovice, 550 tisíc užívateľov, a položili priemerne 37 otázok za mesiac, z ktorých najviac sa týkalo liečby, diagnostiky a manažmentu pacientov. Ďalšími užívateľmi boli ošetrovatelia, asistenti lekárov a lekárnici. Počet užívateľov sa v priebehu sledovaného obdobia výrazne zvyšoval.
Nie je prekvapením, že častejšie kládli otázky lekári s kratšou praxou. Toto však môže zodpovedať nielen nižšej úrovni ich vedomostí a skúseností, ale aj medzigeneračnému posunu v spôsobe získavania informácii. Zaujímavé bolo zistenie, že pomerne veľa otázok smerovalo mimo vlastný špecializačný odbor. Výsledky štúdie tiež naznačujú, že sa pravdepodobne mení spôsob, akým klinickí lekári získavajú nové vedomosti. Po väčšinu éry modernej medicíny bolo pravidlom, že lekári rozširujú svoje vedomosti prostredníctvom odbornej prípravy a ďalšieho formálneho odborného vzdelávania. Zistenia tejto štúdie naznačujú, že rastúci podiel prístupu k vedomostiam sa presúva na cielené vyhľadávanie konkrétnych informácii.
Výsledky štúdie zdôrazňujú rastúcu úlohu klinických informačných platforiem s podporou AI v klinickej praxi. Množstvo poznatkov v medicíne narastá exponenciálne a dávno prestalo byť obsiahnuteľné v rámci vedomostí jedného človeka. To je nakoniec aj hlavnou príčinou trieštenia medicíny na množstvo špecializácii. Jedným z výsledkov štúdie je poznatok, že lekári pomerne často potrebujú aj informácie z oblastí mimo vlastnú špecializáciu. AI tak čiastočne zastupuje aj časovo a organizačne náročný inštitút lekárskeho konzília.
Umelá inteligencia je ešte ďaleko od stavu, kedy by mohla rovnocenne nahradiť lekára ako odborníka, zodpovedného za stanovanú diagnózu a ordinovanú liečbu. Ale už v súčasnosti je schopná poskytnúť mu veľmi užitočnú a kvalitnú odbornú podporu.
Zdroje:
Clinician Use of an Artificial Intelligence–Enabled Clinical Information Platform. JAMA Network, 15.10.2026
Artificial intelligence in radiology: a narrative review of current methods, clinical impact, and future directions. Springer Nature, 14.1.2026
Exploring the role of artificial intelligence in chemotherapy development, cancer diagnosis, and treatment: present achievements and future outlook. Frontiers in Oncology, 4.2.2025