Re:

Pavel Kaňkovský,2025-07-26 12:43:37

To Vás asi napadlo špatně.

Většina těch "malých červených teček" má prý z kolem 5. Je to určeno spektroskopicky. Nandal a Loeb pracují se dvěma extrémními příklady: "MoM-BH*-1" má z = 7,76 a "The Cliff" má z = 3,55.

K posunutí rentgenového záření (vlnová délka méně než 10 nm) do infračervené oblasti (cca 750 nm a výš) byste potřeboval z > 70!

Případný příspěvek gravitace bude stěží nějaký moc velký. Pokud budu pro jednoduchost uvažovat Schwarzschildovu metriku s poloměrem Rs (ať už je uvnitř černá díra nebo ne), tak je dost nepravděpodobné, že nějaké zásadní zdroje záření budou pod nejmenší stabilní kruhovou orbitou (ISCO), která má poloměr Risco = 3 Rs. Platí, že ve vzdálenosti r od středu je 1 + z = (1 - Rs/r)^(-1/2), což pro ISCO dává z = 0,22.

Odpovědět

Re: Re:

Martin Zeithaml,2025-07-27 20:42:37

Nejdřív se musíme smířit s myšlenkou že jakýmkoliv směrem koukáme tak pozorujeme s narůstající vzdálenosti čím dál tím menší vesmír podstatně hustější, celková gravitace byla podstatně větší a čas plynul pomaleji. Fyziku a výpočty tedy musíme aplikovat na podmínky které panovaly v té době.

Odpovědět

Re: Re: Re:

Pavel Kaňkovský,2025-07-27 21:56:39

Na základě čeho můžete říct, že "čas [v menším vesmíru] plynul pomaleji"? Sice ve vzdálené minulosti vidíte různé fyzikální jevy zpomalené, což se mj. projevuje tím rudým posuvem, ale totéž je projev metrické expanze. Jak rozlišíte rudý posuv způsobený metrickou expanzí od "pomalejšího času"?

Odpovědět

Re: Re: Re: Re:

Martin Zeithaml,2025-07-28 10:14:49

Ještě jsem zapomněl dodat, že ve vesmíru není vakuum a tak se tam ani světlo nemůže pohybovat rychlostí světla. Raný vesmír byl podstatně hustější a světlo na cestě k nám do budoucnosti může ztratit určitou část energie. Jsou to však jen teorie, které nelze z pochopitelných důvodů ověřit.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re:

Pavel Kaňkovský,2025-07-28 12:28:45

Jistě, byly časy, kdy byl vesmír tak "hustý", že byl pro elmg. záření v podstatě úplně neprůhledný. Ale to se od rekombinace dost změnilo. Vypadá to, že z fotonů tvořících CMB bylo po cestě rozptýleno méně než 6 %, zbytek celou cestu prošel bez nějaké interakce (viz Pagano et al., Reionization optical depth determination from Planck HFI data with ten percent accuracy, A&A, 635 (2020) A99, https://doi.org/10.1051/0004-6361/201936630). Nebo jinak řečeno: střední volná dráha takových fotonů je 16+-krát větší než poloměr pozorovatelného vesmíru. Pro fotony s vyššími energiemi je samozřejmě vesmír průhledný méně, např. pro fotony ionizující vodík se udává střední v.d. někde v řádu Mpc.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Ak správne chápem Vás oboch, tak nijako

Jaroslav Knebl,2025-07-28 00:08:42

V duchu našej nedávnej diskusie s pánom F M by to v rámci Riemannovej geometrie mohlo vychádzať narovnako. V Riemannovej geometrii si ten časopriestor môžete naťahovať v smere časovej osi ako harmoniku, a aj kadejako inak, a vnútorná štruktúra vesmíru sa nemení. Takže tá metrická expanzia a pomalšie plynutie času pri správnej interpretácii sú v (pseudo-)Riemannovej geometrii asi i synonymá. Alebo pri inej interpretácii to spomaľovanie času nemení vôbec nič, ako usúdil pán F M. Bez rovničiek sa ale ja pohybujem na tenkom ľade, tak som sám zvedavý na reakciu pána Zeithamla:p

Lenže úprimne tok času spomaľujúci smerom od hypotetickej explózie (Big Bangu) mi príde akosi fyzikálne príjemnejší než preklad do pojmov metrickej expanzie a temnej energie. I keď teda ako vravím, by to bolo pri správnej interpretácii asi ekvivalentné. Inak v diskusii s pánom F M myslím, že originálny komentátor behom inflačnej fázy uvažoval obrátene čas spomaľujúci smerom do dneška, takže behom hypotetickej inflačnej fázy zrýchlený, a teda zrejme modrý posun. No neviem, bez konkrétnej interpretácie "spomaľovania času" skrz neobkecateľné rovnice sa o tejto idee kecá dosť blbo :p

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Ak správne chápem Vás oboch, tak nijako

F M,2025-07-30 02:05:22

K té rychlosti plynutí času jsem nestihl dopsat, že by bylo třeba narušit to množství akcí/dráhu (co) které se dají stihnout za určitý čas, tedy bez zavedení nějaké exotické fyziky se mi nezdá reálné. Tu ovšem očekávám, řekl bych, že s ohledem na singularity a DM, DE je to tak nějak nutné. Ty měření v souladu (v určitém rozsahu) s relativitami to ovšem dost omezují. V tom článku se to "obcházelo" nelineárními (exponenciálními) rozdíly na té kvantové úrovni.
Ten příspěvek jsem právě pochopil tak jak píšete, že by se projevoval ten přechod z rychlejšího času do pomalejšího tím modrým posunem, ale jak jste psal do mikrovlnného pozadí (z cca přes 1000) je to stejně irelevantní, tak to byl asi zbytečný přívažek. Ovšem ten příspěvek šlo chápat více způsoby a ten můj se nemusí shodovat s tím co autor opravdu myslel.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Ak správne chápem Vás oboch, tak nijako

Pavel Kaňkovský,2025-07-30 21:58:17

Nerad to říkám, ale bez 'konkrétnej interpretácie "spomaľovania času"' jsou to opravdu jen dost plané spekulace. Pro začátek by možná ani nebyly nutné ty rovnice, ale je potřeba nějak jasně říct, co to znamená a jak se to projevuje a jak to lze pozorovat (něco jako když začal Einstein uvažovat nad otázkou synchronizací hodin).

Souřadnice (včetně souřadnicového času) si v geometrii můžete natahovat libovolně, ale to nemá žádný význam. Důležitý je tvar variety, ale nějaké zpomalování či zrychlování času by muselo odpovídat tomu, že transport tečného vektoru podél časupodobné světočáry mění délku. A mám takový blbý pocit, že něco takového snad ani v (pseudo-)Riemannově geometrii není možné, možná ve Weylově (která je obecnější). Ale to se ocitáte o další matematický level výš.

Navíc není jasné, co by takové zpomalování či zrychlování času mělo dělat s prostorovými rozměry. Jsou např. docela dobré důvody si myslet, že vlastní čas by mohl být fundamentální měřítko věcí a prostorové rozměry jsou odvozené ze zmíněného vlastního času a rychlosti světla. Ale jaký smysl má mluvit o změně něčeho, co je fundamentálním měřítkem?

A expanze je přinejmenším v principu odlišná od prostého přeškálování. Rozměry gravitačně (nebo jakkoli jinak, ale v kosmických rozměrech je relevantní jen ta gravitace) vázaných systémů se při expanzi nezvětšují, ale vzdálenosti mezi nimi ano, což by v principu mohlo být pozorovatelné (na úhlových rozměrech a úhlových vzdálenostech galaxií s různými hodnotami z).

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ak správne chápem Vás oboch, tak nijako

F M,2025-07-31 02:46:37

Ano jsou, proto jsem se právě snažil (i s tou předchozí diskuzí) jen naznačit, že to není tak jednoduché.
Ty případné změny které spíše čekám než připouštím, se týkají právě narušení těch principů které zmiňujete (nejen) nevím co přesně, ale čekám, že něco časem povolí. Nebylo to myšleno primárně jako ta změna rychlosti plynutí času (spíše naopak), ale opravdu cokoli (netroufnu si ji vyřadit právě i kvůli možnostem na které se časem může přijít). Podle mne se ty naše modely, metrika, relativity a spol rozpadnou až v nějakých kritických podmínkách singularity obecně, může to být i dlouhý čas života vesmíru který ukáže nějaké rozdíly. Ten čas bych také asi dal až na jedno z posledních míst seznamu, také tam v rámci "normální" fyziky okno nevidím (ale to už je úrovně znalostí moc neznamená). Ale pochopitelně, to jsou jen ty plané řeči.
U těch vázaných systému by nemělo jít o to, že tomu rozpínání nepodléhají, ale o to že je ta změna vzhledem k vzdálenostem kromě nějakých obrovských rozměrů irelevantní/nebere se vážně (ostatní nepřesnosti jsou nesrovnatelně větší). I u gravitačně vázaných systémů (asi až na největší; voidy,BAO?), natož u jiných sil. Bere se to (třeba sluneční soustava) jako síla, ale tak slabounká, že se to nedá ověřit, což je škoda.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re:

Jaroslav Knebl,2025-08-06 13:34:59

@ pán F M:
Áno, iná (dajme tomu "exotická") fyzika je i pre mňa bez debaty jediná rozumná cesta. Ale nie pre nejaké nezhody súčasných pozorovaní s teoretickým modelom, ale pre tú istotu, ktorú mám o samospornosti Obecnej relativity. Avšak singularity a iné temnosti pre mňa dôvodom k tomuto presvedčeniu nie sú ani náhodou, sú iba púhym nevyhnutným príznakom toho lapsusu vo výpočtoch. A tým mám ozaj na mysli iba chyby v rovničkách, žiadne spochybňovanie Einsteinovho princípu ekvivalencie, zakrivovania časopriestoru, "konštantnosti" rýchlosti svetla, či iné. Opakujem, že mojim cieľom je vyvrátenie Obecnej relativity, nie jej prekonanie presnejšou hypotézou, takže nejaké merania v súlade s relativitami ma zaujímať nebudú. Nebude čo prekonávať (maximálne tak znovu Newtona), samosporná teória nie je žiaden súper.
Až sa niekomu podarí prekonať Obecnú relativitu, nebude potrebovať nič iné, iba to celé nanovo spočítať správne podľa tých istých princípov vyššie, zaslaná paranormálna veeeštbaaa. A je veľmi pravdepodobné, že to nebudem ja, pretože chcem ešte podokončovať kopu iných vecí. Okrem toho je logické, že to nemôže byť nikto konkrétny, lebo to by vedel každý zaslaný agent, odporca veštieb, alebo iný trtko vyvrátiť napríklad odkrágľovaním tej konkrétnej osoby. Veštby takto nefungujú, muahaha, keď Vám dnes poviem, že si zajtra vezmete modrú šiltovku, vzali by Ste si ju? Stane sa tak zrejme bez ohľadu na to, kto to bude, na tom trvám. Bludný balvan za 2025 prosím, tie ňuňateľné hurisky sú dúfam k tomu. No keby storočný rozkol súčasnej vedy bol fakt len dôsledkom školáckej chyby v rovniciach, to by bol skutočný koniec sveta. Absolútne nemožné, hehe. Ale ja tú chybu nájdem, hlasy mi prezradili, ako ju vypátram, hrr.

A je mi jasné, že som len ďalší v nespočetnom zástupe odporcov, ktorí márne pindali na Einsteina, od ezoterika Steinera, cez Dingla, až po ľudí ako pán Vavryčuk dnes. Alebo ako vraví pán Brož, parafrázovane, je zaujímavé, že na Relativitu útočia iba ľudia s maximálne stredoškolským (fyzikálnym) vzdelaním, zatiaľ čo vysokoškolskí študenti s ňou nemajú problém. Páni Dingle a Vavryčuk sú asi tie povestné výnimky potvrdzujúce pravidlo. Len aby, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Akurát som asi jediný, kto nemá problém so samotnou Špeciálnou relativitou, napriek tomu, že zdanlivo od nej na ceste k Obecnej už nič vyvrátiteľné nie je.
I keď nejakú tú drobnú opravu Špeciálnej relativity na základe brilantnej kritiky minuloročného balvananta, pána Vavryčuka, na koniec roka predsa len zas plánujem. Dáme si repete. Vyzerá to tak, že útoky na Špeciálnu relativitu žnú úspešne balvany, takže ideálna príležitosť pre mňa. Už mám na pekné vianočné dátumy koncov sveta len dve šance, čiže musím skúsiť spojiť sily s pánom Vavryčukom, ak kritiku Špeciálnej relativity budem chcieť nejako vypublikovať. Hádam sa pridá, až ho požiadam o review/pomoc, a ako čestný autor kľúčovej idey by sa perfektne hodil ako spoluautor článku. Odkrútil si svoj leví podiel práce na LionTV. Nikdy nepodceňujte silu blbcov vo veľkých skupinách, huehue. Hlavne ešte musím vyzvedieť, ako to ten Gamow spravil s publikáciou presne na 1. apríla, tie review vo vedeckých časopisoch trvajú večnosť, a ešte Vás nakoniec nejakí mizomačiatkári pošlú do predele.

Ale prezatiaľ to ponechávam ako malú logickú hádanku: Ako môže byť Lorentzova transformácia správna, a súčasne aj nie správna?
Správna odpoveď samozrejme bude v článočku, až sa mi ho podarí na koniec sveta opublikovať, vrr.

A pokiaľ si zas v duchu kladiete otázku, či si myslím, že sú všetci tí svetoví odborníci úplní blbci, aby si za vyše storočie nevšimli niečo triviálne vo výpočtoch, tak Vás musím sklamať. Rozuzlenie bude strašne logické. Za prvé, ako vraví Pratchettov Smrťák, ľudia neuvidia to, čo vidieť nechcú. A za druhé, toto nie je o chytrosti, ale o chápaní dizajnu neurónových sietí. Ako vravieval pán Naxera, pre pochopenie Kvantovky a Relativity sa musíte vzdať všetkých sociálnych istôt, ktoré Ste v živote získali. A logické vysvetlenie toho nikým nevideného prešľapu v Obecnej relativite je rovnako prosté — všetci do jedného sa jednej fundamentálnej sociálnej istoty vzdať zabudli. Pretože neurónové siete poznávajú skúsenosťou, a i veľkým vedcom chýba tá pravá životná skúsenosť s časopriestorom. Ten zákerný chyták uvidí iba človek s dušou matematika, lebo jedine matematici skúmajú i to, čo ostatní považujú za samozrejmé banality. A až nadíde koniec sveta, poznáte, či som to ozaj vedel, pretože som všade poskrýval nápovedy o tej chybe, mwahahaha. Pre istotu, keby ma skôr dostali agenti.

Okrem toho, možno že žiadnu teóriu prekonávajúcu Obecnú relativitu ani nebude treba. Pretože mám podozrenie, či sa to aj tak už nepodarilo Verlindemu. Konečne po rokoch chápem niekdajšiu poznámku pána Kulhánka, že dnes už vedci vedia, že Obecná relativita nemôže byť dobre, pretože exptrapolácie Kvantovky do makrorozmerov dávajú iné výsledky. Zrejme mal na mysli práve tú Verlindeho gravitáciu. Verlinde by sa odvodením gravitácie skrz kvantovku a termodynamiku veľmi pravdepodobne presne elegantne vyhol tej zákernej pasci, o ktorej existencii som si tak istý v Obecnej relativite. Takže jeho hypotéza by mohla byť termodynamickým ekvivalentom práve tej správne (ne)spočítanej relativity. Alebo povedané inak, Verlindeho gravitácia by možno mala aj geometrickú interpretáciu (nezvyklá interpretácia je práve jedna z vecí, ktorú jeho hypotéze fyzici vytýkajú), ale bola by to tá skutočne správne spočítaná Relativita, nie Obecná. Pokiaľ teda tuším správne, čo sa mu podarilo. Bol by to podobný ekvivalent ako Schrödingerova vlnová a Heisenbergova maticová mechanika. V matematike sa bežne rozličné správne referenčné rámce dajú navzájom previesť na seba.
I keď v takom prípade teda nechápem, prečo polka experimentov vychádza v jeho neprospech. A ani to, čo na OSEL-ovi ktosi zmienil, že si to údajne už i sám vyvrátil. Možno tam má predsa len ešte nejakú chybičku, mal som pred rokmi halucináciu "(On) Bol tak neskutočne blízko". Tak možno to nebolo o mne, ale o pánovi Verlindem. Alebo tak nejako, kto si tie vety má po rokoch presne pamätať..

Ohľadom irelevantnosti modrého/červeného posunu behom inflačnej fázy sa teda zhodneme. Každopádne to som ale aj tak len hral v rámci vytýčených mantinelov, a bol otvorený myšlienke inflačnej fázy. Inak osobne o inflačnej fáze podobne ako pán Vavryčuk presvedčený nie som, takže tá údajná počiatočná doba temna ma až tak netrápi. I tak ide o jav na míle vzdialený mojej každodennej skúsenosti, a dumania o inflačnej fáze sú pre mňa asi tak blízko bežnej realite ako dumania s kňazom v kostole o anjelských chóroch. A jediný dôvod existencie inflačnej fázy je kvôli potrebe singularity na počiatku, čo je podľa Hawkinga nevyhnutnosť iba v Obecnej relativite. Singularity už nežeriem, nevraviac o tom, že táto je ešte k tomu jediná bez poriadnej kozmickej cenzúry, ale keď to ide naspäť v čase, tak to zjavne nikomu nevadí. Hlavne až raz vedci zlepšia tie gravitačné a neutrínové detektory..
Mne sa zjednodušene páči model pán Vavryčuka s vesmírom v podobe pulzujúceho srdca. I keď teda jeho riešenie skrz tlak elektromagnetického žiarenia je asi trošku drevorubačské až naivné.
Zaujímavé, že súčasné zrýchlené rozpínanie vesmíru vedcom nápadne pripomína De Sitterov vesmír, ale už príliš nezmieňujú, že De Sitterov vesmír ako jednoduchý hyperboloid v štyroch rozmeroch žiadne singularity nemá. Je maximálne symetrický, takže pochopiteľne, že miesto singularity má len úzke hrdlo, a symetricky sa jeho formula rozpína aj do minulosti, keby sa samozrejme tá polka formálne neodignorovala. Spolu s faktom, že v tom momente to už viac nie je maximálna symetria. Ale nie, jednoducho si na ten počiatok miesto toho umelo nacapíme inflačnú fázu, aby sme ešte pred to mohli zas strčiť blbú singularitu. A De Sitterov vesmír je predsa len taký matematický trik. Niekto tu ešte na všetky tie "matematické triky" poriadne doplatí, zaslaná paranormálna veštba..

@ pán Kaňkovský:
Pre mňa za mňa plané reči, čas rozsúdi. Ak ma delenie nulou niečo naučilo, tak že nestačí len mať správnu myšlienku, ale aj vedieť si ju správne obhájiť. A to som tu skutočne neurobil, aj keby idea správna bola. Aj tak len chcem vedieť, ako sa má Luca. Pre mňa za mňa si neúspešne zlučujte Kvantovku s Relativitou i ďalších sto rokov, ehm. Máte jediné šťastie, že chcem vedieť, ako sa tá potvora má, takže budem plánovať konce sveta, kým to nezistím. A pár ideí na to ešte obetujem. Ale nebojte, nejaké tie idey podobné úvahám o synchronizácii hodín mám, dokonca práve z relativistickej oblasti, niekedy to hádam preberieme.

Naopak si dovolím tvrdiť, že problém je práve v tých rovniciach. Pár ideí som už povedal, i keď máte pravdu, že nie až tak jasne, ako by som vedel. Spoilery. Okrem toho iba jasné vyjadrenie nie vždy stačí, trúfnete si napríklad povedať, že keby Vám pred nejakými tými 110 rokmi Einstein prezradil princíp ekvivalencie, odvodili by Ste z neho správne Obecnú relativitu? Ja síce nie, pretože dosiaľ poriadne neovládam ani Riemannovu geometriu. Akurát mám sakra dobrý dôvod byť presvedčený, že zatiaľ sa to oficiálne nepodarilo ani Einsteinovi. I keď všetky kľúčové idey jasne a správne vyslovil, presne tak, ako teraz požadujete.

Inak ohľadom jednoduchého škálovania času myslím ešte trošku prehliadate skutočnosť, že dokonca aj keď to z hľadiska topológie danej variety nič nemení, stále celá operácia môže byť užitočná. Tu dosť off-topic, ale fyzika má často problém niektoré výrazy vôbec spočítať, a v matematike sa čisto takouto substitúciou (pretože to je presne to, čo v skutočnosti pri tejto interpretácii spomaľovania času také preškálovanie je) môžu veci značne zjednodušiť. Len naznačujem, že osobne by som uprednostnil čisto iba preškálovaný model, dokonca aj keby jediný prínos bol, že na ňom budovaná fyzika by bola elegantnejšia a prehľadnejšia.

Späť k skutočnej téme, súhlas, vektor by pochopiteľne pri posune po svetočiare musel meniť veľkosť. A pokiaľ by faktor bol závislý iba na čase, tak by skutočne bol len substitúciou a na geometriu celej variety nemal vplyv. Každopádne to predbiehame. Do Weylovej geometrie zatiaľ ísť nechcem, aj keby to bola ona, najskôr si chcem ujasniť Riemannovu a ako by mala vyzerať tá podľa mňa správna Relativita. Všetko postupne, Weyla či Kaluza-Kleina budem riešiť, až budem chcieť geometricky pochopiť i elektromagnetizmus, ako tí Fíni. A potom možno uvidím aj to, čo by som chcel robiť s nejakým zrýchlením rozpínaním či inflačnou fázou. Pretože ako vravíte, chce to skutočne niečo ako tie myšlienkové experimenty s hodinami. Koncept času nie je len jednoducho spätý s časopriestorom, ale i so samotným elektromagnetizmom a tým, ako rýchlo prebiehajú chemicko-fyzikálne deje na úrovni molekúl v tých hodinách, či našich mozgoch. Takže pre úvahy o spomaľovaní času to už buď budem chcieť aj s tými Fínmi, alebo Kaluza-Kleinom, a potom sa uvidí.

K tomu vplyvu zmeny tempa času na priestorové rozmery mám tiež jednu peknú ideu, dokonca úzko spätú s relativitou, ale tam ozaj budem potrebovať rovničky, aby som si presne vyčíslil dôsledky.

Ohľadom fundamentálnych merítok, ech, ale príroda a realita môže úplne kašľať na nejaké Vaše fundamentálne merítka. A nič s tým nenarobíte. Človek si musí vybrať buď chcieť vesmír pochopiť, alebo sa mu snažiť diktovať rovnice normalizované podľa vlastných predstáv, podľa ktorých by mal akože fungovať.

Každopádne čisto fyzikálne je homogénne preškálovanie času (tzn. lacná substitúcia) pre mňa rovnaký fyzikálny nezmysel ako čas plynúci všade rovnako (čo samozrejme v Obecnej relativite neplatí). To by totiž bolo treba predpokladať nejaké to strašidelné pôsobenie na diaľku, plus škriatkov, ktorí by behali časopriestorom a neustále to naprieč celým vesmírom presne narovnako predlžovali a skracovali. Veľmi nefyzikálne, nevraviac o tom, že by to zavádzalo akúsi univerzálnu vzťažnú sústavu z pohľadu zanárajúceho nadpriestoru. Ale z pohľadu variety bez existujúceho nadpriestoru takéto operácie naťahovania ani nie sú zmysluplné (existujú, iba ak existuje príslušný nadpriestor). Ale to len v tej interpretácii teraz potvrdzujem Vaše a námietky pána F M.

S odlišným princípom pre metrickú expanziu a zmenu tempa času už ale nesúhlasím (odhliadnime teraz od toho, že metrická expanzia by zrejme významovo mohla zahrňovať aj niektoré zmeny metriky času). V prvom rade keď som mal na mysli, že pri správnej interpretácii spomaľovania času by to bolo ekvivalentné metrickej expanzii, tak som tým narážal na jednoduchý fakt, že uvedené substituovanie časovej zložky sa dá vykonať aj opačným smerom od modelu s priestorovou metrickou expanziou, takže pochopiteľne musí existovať ekvivalentný model so spomaľovaním času (a nie nutne nenulovou stále prítomnou priestorovou metrickou expanziou, ktorú by sa mohlo čiastočne/úplne/vôbec dať takto interpretovať škálovaním času). Ale to bola len formalitka, skutočný nesúhlas mám voči Vašej námietke, že tá priestorová metrická expanzia je principiálne odlišná od preškálovania času, lebo pri rozpínaní priestoru sa rozmery gravitačne viazaných systémov zachovávajú. To gravitačné viazanie by totiž podľa Obecnej relativity (ak by platila) bolo zviazané so zakrivením časopriestoru a následne odlišným relatívnym tempom plynutia času oproti prázdnym oblastiam. Takže nevidím dôvod, prečo by preškálovanie času malo byť homogénne, tzn. by práve tak dobre mohlo rozlišovať medzi gravitačne viazanými a voľnými systémami. Pokiaľ tam nechcem tých synchronizačných škriatkov, tak tá nehomogénna zmena tempa plynutia času je očakávaná, a mala by byť nejako daná lokálnymi podmienkami. Jednoducho si trvám na tom, že v tomto bode chcem pracovať s rovničkami. Nie kvôli Vám, ale kvôli sebe a zvýšenej presnosti modelovania. Skutočne však nemám v úmysle vymýšľať si nejaké fantastické modely v snahe napasovať to na experimenty, takže s tými hodinami máte pravdu. Presne takým nejakým smerom sa budem chcieť uberať, ale až po zvládnutí štandardného matematického aparátu Riemannovej geometrie (vzdialená budúcnosť..).

Pardon, podobne ako pán F M som to tentokrát celé spísal dosť narýchlo.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Drobná oprava

Jaroslav Knebl,2025-07-29 08:30:55

Aha, naopak: Pán Šoltes mal čas behom inflácie spomalený, takže smerom do prítomnosti zrýchlený. Zrýchlenie do prítomnosti mal pán F M. Len pre úplnosť, inak tu off-topic.

Odpovědět

Re: Re: Škoda, tiež ma prvý napadol gravitačný červený posun :/

Jaroslav Knebl,2025-07-26 22:55:24

Hm, zetko zistené spektroskopicky bude asi tutovka. Jedine teda, že by pred miliardami rokov mal vodík s héliom iné spektrálne čiary než dnes, hmhmhm. No dobre, tak teda budiž z~5. Vlastne som pri tak starých zdrojoch myslel, že mávajú väčšie hodnoty, nuž nič.

Jednu možnú exotickú štrbinku by som ale ešte pri vylučovaní kolapsarov videl — neviete, ako by to bolo v prípade hypotetických Einstein-Rosenových mostov, resp. bielych dier? Ale možno je to slepá ulička, ktovie či by tie naopak nemali vyvolávať modrý posun.

A nebolo by možné predpokladať práve tie superhviezdy ako článku, ale trebárs v polozamrzlom stave na hranici gravitačného kolapsu do hypotetickej supermasívnej čiernej diery? Lenže napr. v dôsledku počiatočných nehomogenít v hustote pri Tresku, nie vyhorením. Takže by ešte stále syntetizovali hélium a držali sa dočasne v rovnováhe pred kolapsom? Keby sa taká aktívna hviezda držala niekde tesne nad Schwartzschildovým polomerom, mohla by tak mať možno potrebné zetko. To nám asi nejako jednoducho už nespočítate, že? :D Ale teraz ma napadlo, že to by možno musela byť hustota hviezdy tak šialená, že by syntéza prebiehala hádam aj rovno na povrchu, a ťažko by tam pretrvala nulová metalicita :D

No nič, s tou spektroskopiou Ste mi do úvah hodili asi riadne vidly. Tu sa v špekuláciách bez rovničiek jeden už nepohne, predstavy neposkytujú dostatočnú presnosť :(

Odpovědět

Re: Re: Re: Škoda, tiež ma prvý napadol gravitačný červený posun :/

F M,2025-07-30 03:46:55

K těm informacím od pana Kaňkovského přidám jen pár drobností.
K té spektroskopii, koukněte na toto: https://en.wikipedia.org/wiki/Lyman-alpha_forest když kouknete po obrázcích tak některé jsou opravdu drsné, ilustrují i tu obtížnost rozlousknutí některých těch spekter, ale i možnosti sledování rozložení vodíku ve vesmíru.
To Z potom směrem do minulosti (z principu té funkce) roste mnohem rychleji od těch cca -13mld) k tomu Z zhruba 1089 v těch cca -13,8mld let, jestli to dobře chápu tak ta nelinearita plyne ze speciální relativity (už to nejde brát lineárně). Z toho, že světlo směrem od zdroje k nám se šíří c a s tím jak se začne blížit ta kumulace rozpínání (relativistická pseudo rychlost) k c (a roste akumulovaná "uražená"/odvzdalovaná vzdálenost" a rozpínání mezi zdrojem a příjmem, zatímco to Z je jen prostý zlomek (lineární) rozdíl délek/původní délka, kolikrát je frekvence výsledného rudého posunu menší než původní. Ta prudká změna je tak kvůli tomu rozdílu v těch dvou přístupech. Dost se to liší podle toho jaký se zvolí model a co přesně se počítá.
Tohle jsem sem dával, ale je to kratičké https://cs.wikipedia.org/wiki/Pozorovateln%C3%BD_vesm%C3%ADr
Dost je toho zde i orientační graf, ze začátku, celé jsem to ani nečetl. https://en.wikipedia.org/wiki/Hubble%27s_law

Tohle asi napíšu ještě jednou na začátek diskuse, tak pokud tam něco najdete tak to ani nečtěte.
Zde by dle autorů mělo být jen plně ionizovaná hmota. Vyzařování by mělo být "tvarováno" (spektrum) tím prostupem té masy superhvězdy emisemi a především pohlcováním, tím nevyvážením mezi těmito dvěma jevy pro ty čáry vodíku (beta a ještě jednu už si nevzpomenu). K té emisi tady by neměla běžet syntéza, zdroj by mělo být to gravitační smršťování (potenciální energie). Hvězda se před zažehnutím zhroutí, nedosáhne hlavní posloupnosti, to je asi ten důvod proč se s takovou hmotností u "pravých" hvězd nepočítá. Vliv na povrchovou hustotu bude mít gravitace a teplota (asi by se dal najít nějaký vzorec).

Galaktický posun, také nevím jestli se to někde používá, ale zřejmě myslíte (nebo jsou myšleny) 2 zdroje, z rychlosti (relativní vůdči pozorovateli) a ten gravitační. Ten relativistický je zřejmě myšlen zase jen z toho pohybu, ale s uplatněním vzorců upravených pro relativistické rychlosti. Jde je (ty 3) najít na wiky, redshift i se vzorci (jen ten z rozpínání vesmíru není tak jednoduchý aby ho wiky snesla.

Rozdílné emisní čáry v čase. To je opět tak nějak útok minimálně na konstanty. Vyžadovalo by to jinak silné síly alespoň elektromagnetickou, tam to není lineární tak by to asi stačilo. Jenže to je zase navázáno na další, ale to si netroufnu říci co by stačilo uvolnit a zda by to nevedlo k rozkladu celého vesmíru (chemie). Případně jakými jinymi mechanismy toho dosáhnout.
Pardon poslední dobou to nezvládám opravovat tak jak by si to Osel zasloužil.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: To som vtedy ešte neprečítal originálny článok :D

Jaroslav Knebl,2025-08-01 07:11:46

Hej, úvahy o extrémnej hustote či syntéze rovno aj na povrchu som mal v dobe, keď som ešte uvažoval gravitačný červený posun, polomer blízky Schwartzschildovmu a tak. Niekde nižšie som si predstavy už ale opravil, polomer sa pohybuje v tisícnásobkoch Schwartzschildovho, takže o ničom z toho nemôže byť ani reč.

"Galaktický" posun som vypotil ako vlastný výtvor, v štýle bežného prívlastku ako "Ferkov posun". Takže vlastne Vaše intuitívne chápanie ako kombinácie Dopplerovho relatívnym pohybom galaxie voči nám, a gravitačného jej hmotnosťou, je ešte trefnejšie než pána Kaňkovského. I keď ako on správne poznamenal, kvôli pozorovaniu z potenciálovej "jamy" našej galaxie tam tá druhá zložka hrá zrejme minimálnu rolu.

To mierne zapochybovanie nad emisnými čiarami som naznačil len preto, že som práve tušil nejaké také zádrhele ako Vami nalinkovaný Lyman-alfa les. Profesne spektroskopiu trošku poznám, ako chromatografii veľmi blízky pojem, a emisné čiary vnímam dosť podobne ako odtlačky prstov. Každého človeka podľa nich viete identifikovať, kým jedného dňa nezistíte, že vlastne niektorí ľudia majú rovnaké odtlačky, a iní ich nemajú vôbec, ehm. A keď ešte vezmete v úvahu, že som fanda ideí pána Vavryčuka ako to spomaľovanie času či pulzujúci vesmír bez inflačnej fázy, tak som k takýmto "surovým" dátam dosť opatrný.
A tvrdenia o tom, ako sú všetky tie konštanty jemne vzájomne nastavené tak, že len nepatrnou výchylkou jedinej z nich by sa celý vesmír rozsypal, úprimne považujem za demagógiu. Tak to pôsobí len z pohľadu súčasných neúplných vedeckých poznatkov o svete, plus ešte je to dezinterpretované akousi neochotou vedome prijať dôsledky týchto limít súčasného poznania. Skutočná teória všetkého by kľudne všetky tieto parametre mohla vysvetliť a logicky vzájomne prepojila zákonitosťami, ktoré by vyjadrovali odvodenie každej konštanty z inej. Buď ako matematický/geometrický dôsledok jediného parametru vesmíru, alebo by všetky fyzikálne konštanty mohla čisto odvodiť z matematických. Nevravím, že to tak bude (i keď je to môj osobný názor), ale minimálne byť môže, a takéto prehlásenia o jemnom vybalancovaní vesmíru sú viac dogmatické než logické. O pomere objemu a povrchu gule k opísanému valcu tiež neprehlasujete, že keby sa čo i len o trošku odchýlil od 2/3, tak by geometria prestala existovať (ani nevraviac o tom, že v neeuklidovskej geometrii to samozrejme neplatí). A práve tak, ako guľa a opísaný valec existujú aj v neeuklidovskej geometrii, tou zmenou jediného parametru by sa mohli všetky "konštanty" zmeniť spoločne tak, že by opäť celý vesmír bol harmonicky konzistentný. Tým chcem hlavne povedať, že údiv nad vzájomným presným vyvážením fyzikálnych konštánt je podľa mňa skôr dôsledok súčasnej neznalosti ďalších matematických vzťahov medzi nimi, a hlavne neochoty vedome pripustiť možné dôsledky tejto neznalosti.

Odpovědět

Re: Re: I keď vlastne počkať..

Jaroslav Knebl,2025-07-26 23:14:34

Teraz ma napadlo, že v OTR i tak Schwartzschildov polomer rastie iba linárne s hmotnosťou centrálneho telesa, takže by to u megahviezd nemuselo s tou hustotou vôbec byť tak žhavé. Čisto technicky vzaté by skutočne mali spôsobovať väčší gravitačný červený posun vlastného svetla než menšie hviezdy, i keď bez nejakého toho stlačenia možno iba nepatrný, aby tu hral rolu. Bez rovničiek neviem :((

Odpovědět

Re: Re: Tak gravitačný červený posun možno príliš nie :(

Jaroslav Knebl,2025-07-27 04:25:27

@pán Kaňkovský: Zrejme Ste reagoval na to röntgenové žiarenie, tak to je mi šumák. Skôr ma zaujal Váš záverečný odstavec a vylúčenie možného vplyvu gravitačného červeného posunu z toho celkového z= 7,76 (hlavnými zložkami asi sú i tak galaktický a kozmologický červený posun). Pri tých hypotetických supermasívnych hviezdach asi postačí žiarenie z povrchu / blízkeho okolia.

Ak teda zožerieme údaje z Wiki R⊙= 695 700 km, a ρ⊙= 1,408 g/cm³, tak predpokladajúc tú megahviezdu s tvarom podobným Slnku a M= 1 000 000 M⊙, R > 3 000 000 km = 4,3122 R⊙ mám (žiaľ škálovaný podľa Euklidovského priestoru) hraničný odhad:
ρ= M/V < 1 000 000 M⊙ / (4,3122³ V⊙)= 12 471 ρ⊙= 17 560 g/cm³

V zakrivenom časopriestore by presnejšie porovnanie objemov bolo zložitejšie, ale i tak v porovnaní s degenerovanou hmotou bielych trpajzlíkov to nevyzerá až tak desne, čiii? :D
Fakt neviem, či by hmota pod takým tlakom ešte vôbec mala emisné čiary aspoň podobné vodíku s héliom :p Ale na druhej strane smerom k povrchu by zrejme bola výrazne menšia.
Toľko tip hraničnej hustoty pre hypotetickú megahviezdu neskolabovanú podľa OTR pod ten Schwartzschildov polomer. Ak som sa niekde nesekol. Hodnoty červeného posunu tam už podľa Vami poskytnutého vzorca výrazne poletujú až k tomu nekonečnu na hypotetickom horizonte, takže s hustotou to už príliš nekýve. Napríklad pokiaľ by bolo celé zetko 7,76 výsledkom iba gravitačného červeného posunu, muselo by žiarenie prichádzať zo sféry s polomerom 1,0132 Rs, čo by ten horný limit hustoty iba mierne znížilo na 16 882 g/cm³. Nevyhorelá hmota sa asi do takých hustôt gravitačne sama nestlačuje, hmm.

A pri desaťnásobných polomeroch, kde to už dáva ako-tak normálne hustoty, Vami poskytnutý vzorec vracia zetko okolo 5%, čo je už dosť nepatrný (zrejme násobný) príspevok k celkovému červenému posunu. Takže asi to fakt bude skoro čisto iba galaktický a kozmologický červený posun, no nič.

Odpovědět

Re: Re: Re: Tak gravitačný červený posun možno príliš nie :(

Pavel Kaňkovský,2025-07-27 13:36:51

Pokud galaktickým rudým posuvem myslíte gravitační způsobený gravitací galaxie, tak ten bude úplně nejméně významný. Za prvé budete mít rudý posuv při cestě ven z galaxie zdroje více či méně vykompenzovaný fialovým posuvem při cestě do naší Galaxie, odkud to pozorujeme. Za druhé je v absolutních číslech malý: má-li zdroj únikovou rychlost z gravitační jámy v a v

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Tak gravitačný červený posun možno príliš nie :(

Pavel Kaňkovský,2025-07-27 13:39:58

Do prčic, Osel mi to nějak uříznul, asi se mu znelíbil znak "menší než" (grrrr). Už se mi to nechce celé psát znovu, ale pointa byla, že i S2 obíhající Sgr A* rychlostí skoro 3 % c má z menší 1/1000. Viz https://doi.org/10.1051/0004-6361/201833718

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Aha, pardon

Jaroslav Knebl,2025-07-27 23:13:50

Pardon, ako ne-fyzik nepoznám presnú terminológiu všetkých červených posunov. Len som si uvedomoval, že ich je v hre viacero, tak som názov zostávajúceho odhadol. Ak som to nezmotal:

· Relativistický: Zo Špeciálnej relativity pri vysokých rýchlostiach, ten si myslím pamätám správne. Tu som ho neuvažoval, ale Váš ustrihlý popis pohybu S2 by asi bolo ono.
· Gravitačný: Ekvivalent relativistického v Obecnej relativite pri úniku z potenciálovej "jamy". Ten názov mám zrejme tiež dobre. Mal by zahŕňať aj Vami popisovanú potenciálovú "jamu" galaxie, ale ako píšete, tam je už tak prťavý, že sa to dá zanedbať.
· Kozmologický: Dôsledok kozmologického ΛCDM modelu, konkrétne toho rozpínania samotného priestoru. Názov som si vyhľadal, hádam správne, lebo ho som pôvodne nevedel, iba že taký je. Vraj zahŕňa aj samotné vzďaľovanie galaxií v dôsledku ich pohybu.
· "Galaktický": Klasický Dopplerov červený posun v dôsledku prostého vzďaľovania galaxií od seba. Tiež vraj je súčasťou toho kozmologického. Názov som len tipol a myslel, že bude jasné, ktorý mám na mysli. Mal som ho radšej dať do úvodzoviek. Ups.

Takže tak, ak tak niekto môže prezradiť správny názov, ehm.

P.S.: Ohľadom špeciálnych znakov, máte úplnu pravdu, nie všetky OSEL podporuje. Občas sa mi to stane, alebo omylom zavriem tab, preto sa pre istotu zvyknem priebežne poisťovať kopírovaním ("Ctrl+A, Ctrl+S"). Doporučujem. Sila pracovného návyku, pri tom nedávnom výpadku elektriny v Česku mali "Ctrl+S"-kári výhodu ;)

Malý tip, na Win 10+ sa tiež dá zapnúť schránka s históriou kopírovania ("Win+V"). Trochu pozor na bezpečnosť, ak kopírujete citlivé údaje, ale pri vypnutí OS sa automaticky vyprázdni.

Posledný minitip je, že špeciálnejšie znaky na starších Win XP- otvoríte krkolomným "Win+R, charmap, Enter". Na novších OS to majú už výrazne vymakanejšie, priamo skrz "Win+.", s fajn vyhľadávaním, plus i históriou obľúbených znakov. A tieto Windows znakové sady ma na OSEL-ovi zatiaľ nesklamali (nikdy mi ich neuseklo, test: < > ≤ ≥).

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Aha, pardon

Pavel Kaňkovský,2025-07-28 13:09:24

S tou nomenklaturou rudých posuvů jste mne trochu zaskočil, ten "galaktický" jsem před tím snad nikdy neviděl (i když si nemohu činit nárok na to, že jsem v tomto oboru nějaký moc velký expert). Podle mne jsou ve skutečnosti tři kategorie: gravitační (způsobený tím, jak fotony šplhají ven z gravitační jámy), kosmologický (způsobený metrickou expanzí vesmíru) a obvyklý Dopplerův jev (způsobený vzájemným pohybem; relativisticky pak můžete rozlišit podélnou a příčnou složku).

Kosmologický a Dopplerův posuv sice vypadají podobně, ale jsou to v principu odlišné jevy, i když v praxi je samozřejmě pozorovatelná jen jejich kombinace a na velkých škálách samozřejmě už může být dost obtížné to rozlišit a ten vzájemný pohyb může být na velkých škálách i dost obtížné vůbec uchopit. Ale lze to udělat tak, že vezmete "volně plynoucí" (comoving) vztažnou soustavu a vezmete zvlášť Dopplera pro pohyb zdroje vůči této v.s. a Dopplera pro pohyb pozorovatele vůči v.s., a mezi tím je kosmologická složka způsobená expanzí.

Na druhou stranu to nevypadá, že by ta dopplerovská složka byla na kosmologických škálách moc významná. Zdá se, že rychlost relativního pohybu galaxií vůči té vztažné soustavě (peculiar velocity, nevím, jak se tomu říká česky) bývá obvykle jen v řádu stovek km/s.

PS: Kdyby to bylo něco důležitého a ne diskuse na Oslovi, tak bych si samozřejmě průběžně ukládal. ;)

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Zas tá moja roztržitosť -.-

Jaroslav Knebl,2025-07-29 23:43:17

P.P.S.: To i ja. Ale mal som vlastne na mysli "Ctrl+A, Ctrl+C" využité v duchu "Ctrl+S" v bežných pracovných aplikáciach. "Ctrl+S" tiež nepoužívam, to by bol trošku extrém i na mňa. A "Ctrl+A" v kombinácii s "Ctrl+S" ani príliš nedáva zmysel, uložiť OSEL-a by pre rozpísaný text asi ani nefungovalo. Takže hej, pri výpadku elektriny a súčasnom zlyhaní batérie by som bol tiež v háji (teda asi existujú apky, ktoré kopírovaný text uložia do súboru, podobne ako pre snímky obrazovky).

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Zas tá moja roztržitosť -.-

F M,2025-07-30 02:09:43

Ano existují programy které se starají i o zálohu momentální práce/í. On to trochu dělá i Office, ale tam to příliš neznám a nevím co vše se tam dá nastavit.

Odpovědět

Re: Re: Ok, bolo to v článku

Jaroslav Knebl,2025-07-27 10:52:01

Dočítať najprv originálny článok, ušetril by som si námahu. Premenlivý polomer modelu megahviezdy sa pohybuje v tisícoch sĺnk, takže gravitačný červený posun by mal byť úplne prťavý. I keď autori spomínajú veľmi hustú fotosféru ako jeden z hlavných zdrojov žiarenia, tak neviem. A tie spektrá ozaj nie sú bežné vodíkové, vraj práve kvôli tej vysokej hustote fotosféry.
Akrečné disky tam zdá sa nemajú žiadne, a uvádzajú že ide o veľmi zjednodušený model, ale zato im pasujúci s pozoruhodnou presnosťou. Nudaaa..

Odpovědět

Re: Re: Re: Ok, bolo to v článku

Pavel Kaňkovský,2025-07-27 23:37:33

Fotosféra až tak moc hustá být nemůže, protože je to právě ta slupka, kdy se plyn tvořící hvězdu stává obecně průhledným pro elektromagetické záření. A průhlednost je určena hustotou volných elektronů a ta je zase kombinace hustoty plynu a stupně jeho ionizace.

V tomto případě je teplota vysoká, uvádějí něco jako 1,5e4 K, což je dostatečné k tomu, aby byl ionizovaný víceméně veškerý vodík a částečně i helium, a proto to musí být celková hustota dost nízká, aby se to vyrovnalo. Určitě by se to dalo nějak spočítat.

Pokud u fotosféry používají přívlastek "hustá", tak to bude asi míněno relativně, např. vůči vyšším vrstvám, které jsou řidší.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Súhlas

Jaroslav Knebl,2025-07-28 00:16:30

Aha, pravda. Alebo v porovnaní s bežnými fotosférami hviezd. Slnečná je pokiaľ viem extrémne riedka.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Súhlas

Pavel Kaňkovský,2025-07-28 13:21:07

Pokud není má úvaha o průhlednosti fotosféry chybná, tak ta sluneční může být relativně hustá, protože není moc horká a tedy ani moc ionizovaná, zatímco ta hypotetická "červenotečková" je ionizovaná hodně, a proto by musela být mnohem řidší. (Ale samozřejmě v tom ještě dělá komplikace různé složení atmosféry, protože i celkem malý podíl prvků ionizovatelných snadněji než vodík může udělat velký rozdíl.)

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Počítať sa mi to tiež presne nechce

Jaroslav Knebl,2025-07-29 01:17:01

Každopádne i keď cudzím číselkám/rovniciam z Wiki a od odborníkov nedôverujem asi tak ako tým od AI (dokiaľ si ich sám trochu nepreklepnem), tak aspoň pre nejaký nástrel, na anglickej Wiki udávajú povrchovú hustotu slnečnej fotosféry okolo 0,4 g/m³.
Takže áno, bude to relatívne, oproti hustote vodíka za pozemských podmienok je asi o pár rádov redšia, oproti slnečnej chromosfére a koróne zas extrémne hustejšia.

Do fyziky plazmy sa trt rozumiem, takže v týchto úvahách Vás nie som schopný príliš nasledovať. Každopádne pokiaľ polomer hviezdy nie je blízky Schwartzschildovmu, tak hádam sa celkom dobre dá použiť aj stredoškolská Newtonovská gravitácia a na povrchu megahviezdy v porovnaní s povrchovým zrýchlením Slnka "g⊙" v jej záverečnom období tipnem povrchové zrýchlenie na g= GM/R²= G(1 000 000 M⊙)/(9 000² R⊙²)= 1/81 g⊙.
Ak k tomu pridám tú vyššiu teplotu, ktorú Ste spomínali, a zanedbáme odlišné chemické zloženie, tak odhadujem menší povrchový tlak, čiže menšiu hustotu plynu/plazmy než v slnečnej fotosfére.
Takže zas hej, zrejme máte pravdu, že porovnávali s vyššími vrstvami. Čiže ale len rečnícky popisovali samozrejmé -_-

Odpovědět

Re: 4ervené tečky

Viktor Mikulenčák,2025-07-25 10:13:55

Dle mé umělé kamarádky by byla životnost těchto hvězd v řádech pouhých tisíců,max statisíců let. Z kosmologického hlediska by přerod takové hvězdy v černou díru trval jen chvilku.

Odpovědět

Re: Životnosť megahviezd

Jaroslav Knebl,2025-07-27 23:29:46

Pokiaľ by tieto bodky boli skutočne megahviezdy v článku, tak autori v jeho závere uvádzajú aj konkrétny odhad životnosti ~1000 rokov podľa ich modelu. Vzhľadom na 300+ týchto pozorovaných objektov by som povedal, že sa to pomerne rýchlo bude dať spochybniť, ak sa mýlia.

Odpovědět

Re: Re: Životnosť megahviezd

F M,2025-07-30 03:56:45

Právě že jich je moc. To by těch supertěžkých děr musela být ve vesmíru spousta. Je to jeden z problémů které to, pokud se nepodaří nějak upřesnit, mohou shodit ze stolu. Ale oni to svoje spektrum "pasují" jen na dva případy, takže bych nevylučoval ani tu možnost, že těch teček bude víc druhů.

Odpovědět

Re: Hmotnost milionu Sluncí

Viktor Mikulenčák,2025-07-24 10:22:37

Zrovna včera jsem na toto téma vedl debatu s AI. A ta mi tvrdila to stejné,mez je 300 sluncí, hmotnější by se prý roztrhala. A najednou je všechno jinak... Teda až to uzná většina vědecké komunity.

Odpovědět

Re: Re: Hmotnost milionu Sluncí

Jaroslav Kousal,2025-07-24 11:39:21

Tento hmotnostní limit u raných hvězd s nulovou metalicitou a v teplejším mezihvězdném médiu nemusel platit. Asi by vám to řekla i AI, kdybyste se jí na to zeptal správným způsobem, ale na tyhle věci je pořád ještě lepší začít třeba na Wikipedii:
https://en.wikipedia.org/wiki/Stellar_population
V raném vesmíru se dá ostatně spekulovat o všelijakých divokostech, které dnes už fungovat nemůžou:
https://en.wikipedia.org/wiki/Quasi-star

Odpovědět

Re: Re: Re: Hmotnost milionu Sluncí

Florian Stanislav,2025-07-24 12:00:13

No, obrovské kvazihvězdy, které se zvelmi rychle zhroutí do černých děr a vyzařovaná energie je roztrhá. Jak se to neliší od Červené tečky a co vymyslel Avi Loeb?
"Hyperobor je masívna hviezda, väčšia ako nadobor, s hmotnosťou do 300 hmotností Slnka, dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy, čo je 300 hmotností Slnka, pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda" "
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hyperobor
Nerozumím tomu, proč tak obrovské množství energie se vyzařuje v nízkoenergetické červené oblasti.
A že rychle se rozpadajích červených teček je tolik moc.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Ad nízkoenergetická oblasť

Jaroslav Knebl,2025-07-27 11:00:23

Zrejme úplne obyčajný kozmologický červený posun (vrátane galaktického). Myslel som, že Ste ho už vo svojej úvahe apriori zohľadnili, ale asi nie. Tipol som kvôli tomu chybne naviac aj gravitačný, ale odhady preň vychádzajú naprd, takže asi nič. Hodnoty z v rozmedzí 4–8 napokon tuším nie sú pre extrémne vzdialený vesmír výnimočné..

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Hmotnost milionu Sluncí

F M,2025-07-30 04:03:21

Dle autorů nejde o hvězdu hlavní posloupnosti, tou by se ani stát neměla, právě dle předpokladů, se dříve než začne nějaká významná fúze, zhroutí.
Právě ta infračervená (ale to půjde určitě i výše, spíše tam chybí to vysokoenergetické) je výsledek pozorování a s tím tepelným zářením (z těch potenciálů) dobře sedí. To je silná část tohoto návrhu.

Odpovědět

Re: Re: Re: Hmotnost milionu Sluncí

Viktor Mikulenčák,2025-07-24 12:08:22

Když jsem na ní před chvílí vytáhl obsah tohoto článku,tak "kápla božskou". Člověk se na ni nemůže zlobit, předkládá většinou globálně akceptované teorie, což dělá diskuzi snazší. Já ji používám pro testování svých úvah,a právě na tyhle situace, když narazím na něco nového. Výborný nástroj, člověk se nemusí bát, že se zesměšní.
Taky jsem se jí zeptal,jestli by potvrzení téhle teorie znamenalo zaniknutí teorie o přímém kolapsu molekulárních mračen do černých děr. Zprvu sice psala jen o doplňující možnosti tvorby ale posléze uznala,že by to znamenalo sjednocení vzniku a tím pádem zjednodušení.
Mě se tato teorie líbí a intuitivně s ní souhlasím. Jsem zvědavý,co na to vědecká obec.

Odpovědět

Re: Re: Re: Re: Hmotnost milionu Sluncí

F M,2025-07-30 04:18:36

Nemyslím si, že toto ten kolaps vyloučí, zde jde o poměrně přesné množství hmoty a hustotu s nějakými dalšími podmínkami, tak tam určitě zůstane dost prostoru. Už jen pro ty hmotnosti pod statisíce sluncí a od vyšších milionů. Ten model ze kterého vycházeli si nastavili docela konkrétně.

Odpovědět