Snažme sa žiť nielen dlhšie, ale najmä zdravšie  
Proti veku nieto lieku, tvrdí dávne príslovie. S vyšším vekom pribúdajú nielen vrásky a šediny, ale i mnohé zdravotné problémy, ktoré neraz výrazne degradujú kvalitu života. Medzi nepochybne najzávažnejšie dôsledky starnutia môžu, ale nevyhnutne nemusia patriť aj mentálne poruchy. Ale aj tieto následky veku môžeme aspoň čiastočne ovplyvniť sami, svojim životným štýlom. Január priniesol výsledky niekoľkých nových štúdií, zameraných práve na túto tému.

 

 
Nízkokalorická strava s obsahom D vitamínu by nám mala podľa prospievať nielen na tele, ale aj na mysli.

 

Nedostatok D vitamínu a mentálne poruchy
Vedci troch známych univerzít (dvoch britských: Peninsula Medical School a University of Cambridge a jednej severoamerickej: University of Michigan) si vzali na mušku  starších účastníkov, zapojených do výskumu zdravotného stavu obyvateľov Anglicka. Vybrali z nich 2000 ľudí, ktorí prekročili 65. rok svojho života a lekári u nich pomocou testov diagnostikovali kognitívne poruchy, spojené najmä so zhoršenou pamäťou. V krvi týchto seniorov skúmali obsah vitamínu D. Analýzy odhalili súvislosť medzi oboma sledovanými faktormi – teda, že nedostatok vitamínu D výrazne prispieva k zhoršeniu kognitívnych funkcií.

Zvětšit obrázek
Autoportrét, ktorý renesančný génius Leonardo da Vinci namaľoval asi v roku 1515. O štyri roky neskôr skonal vo veku 67 rokov. Čo na prelome 15. a 16. storočia bol úctyhodný vek.

U seniorov s nedostatočným príjmom D vitamínu, v porovnaní s tými, ktorí mali v krvi jeho optimálnu hladinu, sa miera poznávacích porúch až zdvojnásobila. Ľudské telo si vitamín D dokáže – ako jediný z vitamínov – syntetizovať pomocou slnečného UV-B žiarenia. To vo vrchných vrstvách kože narušuje chemické väzby v špecifickom deriváte cholesterolu – v 7-dehydrocholesterole a mení ho na neaktívnu formu vitamínu D. Až ďalšie metabolické procesy vytvárajú z neho bioaktívny hormón, ktorý už priamo ovplyvňuje metabolizmus vápnika a fosforu, alebo ovplyvňuje gény kontrolujúce bunkové delenie a smrť (apoptózu), či vstupuje do regulačných mechanizmov imunitného systému a je nevyhnutný aj pri uvoľňovaní neurotransmiterov, prenášačov vzruchov v nervovej sústave (viď vysvetlivky pod článkom). V zime si však v našich zemepisných šírkach slnečných lúčov užijeme pomenej, a navyše schopnosť pokožky starších ľudí produkovať vitamín D sa vekom znížuje.

 

Cukrovka ako prekurzor demencie
Ďalšou hrozbou pre naše mentálne zdravie je jednoznačne aj cukrovka. Na základe rozsiahleho výskumu na 13 693 pároch švédskych dvojčiat nad 65 rokov dospel švédsky tím vedcov pod vedením Weili Xu z Karolinska Institute a Margaret Gatz z americkej Juhokalifornskej univerzity k výsledkom, podľa ktorých cukrovka v strednom veku (pred dosiahnutím 65tich rokov) výrazne – až o 125 percent – zvyšuje v starobe riziko rôznych foriem demencie, najmä Alzheimerovej choroby. Autori práce však varujú, že predchádzajúcou cukrovkou podnietený rozvoj stareckej demencie môže byť v reálnom živote ešte výraznejší, než odhalila ich štúdia. Navyše vraj až 30 percent ľudí vo vyššom veku netuší, že ich hladina cukru (glukózy) v krvi už spadá pod diagnózu diabetes. Len v USA je medzi asi 304 miliónmi  obyvateľmi takmer 21 miliónov diagnostikovaných diabetikov.
Keď už máme muške diabetes, spomeňme prácu, ktorú uverejní najnovšie číslo časopisu BMC Endocrine Disorders. Autorský tím profesora Jamesa Timmonsa zo škótskej Heriot-Watt University v Edinburghu presvedčil šestnástich mladých mužov s výrazne sedavým spôsobom života, aby prekonali svoju pohodlnosť a venovali sa denne krátkemu, no intenzívnemu cvičeniu, najmä rýchlemu špurtu na cyklotrenažéroch. Podľa výsledkov štúdie, už každodenné tri minúty takejto intenzívnej fyzickej zaberačky vraj výrazne zlepšia metabolizmus cukru, znížia jeho hladinu v krvi a tým znižujú aj riziko dvoch typov cukrovky, ktoré súvisia s našim životným štýlom.

John Herschel Glenn Jr. (nar. 1921), bývalý astronaut, prvý Američan na obežnej dráhe Zeme, neskôr senátor USA. V roku 1998, vo veku 77 rokov prešiel náročnými testami a stal sa členom posádky vesmírneho letu raketoplánu Discovery. Na palube sa podrobil mnohým lekárskym testom, napríklad na mieru ochabovanie svalstva, či porúch spánku. 21 senzorov na jeho tele trvalo monitorovalo činnosť srdca a mozgovú aktivitu. Foto: NASA

Tieto, nie až tak prekvapujúce výsledky by si mali všimnúť najmä tí, ktorí sa so sebauspokujujúcim pocitom pýtajú: Ale kde na pravidelné cvičenie nájsť čas? Napokon to, že pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať zdravie nielen telesné, ale aj duševné, je známe už dávno a potvrdilo to už množstvo výskumov.  Platí to však pre všetky vekové kategórie, nielen pre seniorov. Decembrové číslo časopisu Journal of School Health zverejnil výsledky dvojročnej štúdie, v ktorej tím autorov z rôznych amerických vedeckých inštitúcií dokazuje pozitívny štatistický vzťah medzi fyzickou kondíciou a výsledkami testov z matematiky a angličtiny u 9 až 14 ročných žiakov verejných škôl na severovýchode USA. 

 

Prebytočné kalórie – horšia pamäť
Celý rad laboratórnych výskumov na zvieratách už preukázal, že vyvážená, menej kalorická strava, bohatá na nenasýtené mastné kyseliny je prospešná – aj pre mentálne zdravie vo vyššom veku. Nemeckí vedci z Univerzity v Münsteri potvrdili túto, v podstate logickú súvislosť aj u ľudí. 50 starších dobrovoľníkov (29 žien a 21 mužov) s vekovým priemerom tesne nad 60 rokov rozdelili do troch skupín. Jedna skupina sa musela uspokojiť s príjmom potravy so zníženou kalorickou hodnotou až o 30 percent v porovnaní s ostatnými dvoma skupinami. Ďalšia si užívala výhody kontrolnej vzorky a jej členovia mali stravu bez zmeny. Tretej skupine podávali jedlá s celkovou nezmenenou kalorickou hodnotou, ale so zvýšeným obsahom nenasýtených mastných kyselín. Pomocou testov vedci zisťovali pamäťové schopnosti všetkých účastníkov pred začatím pokusu a po troch mesiacoch takto pozmeneného jedálneho lístka. Výrazné zlepšenie – až o 20 percent – sa v záverečných pamäťových testoch prejavilo len u ľudí s menej kalorickou stravou. U oboch zvyšných skupín (kontrolnej a so stravou obohatenou o nenasýtené mastné kyseliny) výsledky neodhalili žiadne zmeny. Vedci tieto súvislosti zatiaľ len teoreticky vysvetľujú nameranou zníženou hladinou inzulínu v krvi ľudí, ktorí dodržiavali kaloricky reštrikčnú diétu. Podľa nich sa tým zlepšuje vnímavosť organizmu na inzulín, znižujú zápalové procesy, zlepšuje sa synaptická plasticita a zlepšuje sa reflexná nervová aktivita. Tieto závery nemeckí vedci hodlajú overiť v ďalšom podrobnejšom a najmä rozsiahlejšom výskume.

 



 

Vitamín D je zároveň aj hormónom. Okrem potravy si ho dokáže produkovať aj naše telo. Pre ľudí so svetlou pokožkou dostatočné množstvo D vitamínu zabezpečí 20 minút “slnečného kúpeľa” napríklad na pláži niekde v oblasti Karibiku, v našich zemepisných šírkach je to podľa ročného obdobia adekvátne dlhší čas.
Vitamín D sa tvorí vo vrchnej vrstve kože – v pokožke (v epiderme). Určitá forma sterolu (steroidného alkoholu), 7-dehydrocholesterol,  sa pôsobením UV-B žiarenia (najefektívnejšia vlnová dĺžka: okolo 295 – 300 nanometrov) fotochemicky  mení na cholekalciferol (kalciol, vitamín D3). V pečeni sa D3 vitamín premieňa na 25-hydroxyvitamín D (kalcidiol), látku, ktorá cirkuluje v krvi a pomocou ktorej sa laboratórne stanovuje hladina D vitamínu. Až obličky (ledviny) z neho vytvárajú bioaktívnu formu D vitamínu – kalcitriol (1,25-dihydroxyvitamin D), steroidný hormón, ktorý už priamo ovplyvňuje metabolizmus vápnika a fosforu, ovplyvňuje gény kontrolujúce delenie a smrť (apoptózu) bunky, vstupuje do regulačných mechanizmov imunitného systému a je nevyhnutný pri uvoľňovaní neurotransmiterov v nervovej sústave.
Aj živočíšna potrava je zdrojom vitamínu D3 – napríklad vaječný žĺtok, či rybí tuk. Rastliny môžu dodávať inú formu D vitamínu – ergosterol, D2 vitamín. Aj tieto D3 a D2 vitamíny si telo musí metabolizovať na aktívnu formu -  na1,25-dihydroxycholekalciferol.

 


Zdroje: Peninsula Medical School 
University of Southern California 
Technology Review  

 

 


 

Datum: 30.01.2009 13:07
Tisk článku


Diskuze:

Žádný příspěvek nebyl zadán



Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni












Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace