Budú Afričania variť v Kjóto škatuliach?  
V Keni podnikajúci Nór inovoval dávno využívaný princíp, aplikoval ho na dve škatule, čiernu farbu, trochu alobalu – a je o 75 tisíc USD bohatší.

 

Zvětšit obrázek
Podnikateľ a vynálezca Jon Bøhmer okamžite upozornil, že jeho „vynález“ nie je charitatívny, ale mieni z neho „vytĺcť prachy“.

Je to až  úsmevne jednoduchý vynález, určený pre tropické a subtropické oblasti, kde ľudia žijú bez elektriny, plynu, bez kanalizácie – najmä pre mnohých Afričanov. Vynález svojmu autorovi, Jonovi Bøhmerovi, Nórovi, ktorý Keni podniká v oblasti energetických zdrojov, priniesol 75 tisíc amerických dolárov (asi 57 700 Eur, či vyše 1,5 milióna Kč) v podobe výhry v súťaži Výzva klimatických zmien, ktorú vypísala spoločnosť Forum pre budúcnosť (Forum for the Future). Už samotný názov vynálezu, zvolený podľa Kjótskeho protokolu, sa snaží presvedčiť: Kyoto box, po slovensky škatuľa Kjóto. Nejde o obrovský odkladací priestor pre haldy papierových vyhlásení, prehlásení, stanovísk, expertíz, správ a iných materiálov, na ktoré padol nejeden strom. Ide o slnečnú pec, ktorá pomaly varí, či pečie výhradne s pomocou slnečných lúčov. Je ľahko prenosná a za cenu len 5 Eur.  Navyše je neprekonateľne ekologická: nevyžaduje žiadne fosílne palivo, neprodukuje žiadne skleníkové plyny, splodiny, emisie, netreba kvôli nej chodiť na drevo.  Stačí pálivé slnko africké...

Zvětšit obrázek
Kyoto Box - Kjóto škatula zblízka.

 

Jednoduchý princíp, jednoduchá konštrukcia
...a dve kartónové škatule, vložené do seba. Tá menšia, vnútorná, má čierny povrchový náter, absorbujúci slnečné teplo. Prikrýva sa tabuľou z plexiskla, aby teplo prúdením vzduchu neunikalo. Táto škatuľa je vložená do mierne väčšej vonkajšej, oblepenej hliníkovou fóliou, ktorá sústreďuje dopadajúce slnečné lúče dovnútra „pece“. Izoláciu vytvára slamou, či novinovým papierom vyplnený priestor medzi stenami oboch škatúľ. Vo vnútri „pece“ teplota pomerne rýchlo dosiahne asi 80 stupňov Celzia. Samozrejme, len ak na ňu dostatočne intenzívne svieti slnko. Bohmer Afričanom zaručuje, že takto za dve-tri hodiny teplom dezinfikujú 10 litrov vody, čo je pre prežitie v afrických podmienkach dôležitý faktor.

 

Zvětšit obrázek
Propagačný plagát, ktorý tvrdí, že maximálna teplota je 176 stupňov Celzia, ale ostatné informačné zdroje hovoria o stupňoch Fahrenheita, čo je 80 stupňov Celzia.

Pretože pri teplotách nad 60 stupňov Celzia už dochádza k denaturácii bielkovín, umožňuje Kyoto box aj varenie jednoduchších jedál. Trvá síce oveľa dlhšie, ale tento časový faktor sa vykompenzuje tým, že ženy nemusia zháňať a nosiť zďaleka niekedy ťažko dostupné palivové drevo. V súčasnosti sú papierne v Nairobi schopné mesačne dodávať 2,5 milióna týchto škatuľových pecí. Ale uvažuje sa aj o odolnejšom modeli z recyklovaných plastov.


Za zmienku stojí ďalší z inovatívnych nápadov, ktorý vo finále spomínanej súťaže konkuroval škatuľovej peci – z cesnaku vyrábaný prídavok do krmiva pre dobytok. Mal by vraj minimálne o 5 % znížiť produkciu metánu v tráviacom trakte kráv a oviec.  Nuž... otepľuje sa... otepľuje...



Kjóto pec - propagačné video:

 

 


Zdroje: Forum for the Future; Wikipedia



Datum: 18.04.2009 18:26
Tisk článku

Racionálně o globálním oteplování - Kutílek Miroslav
Knihy.ABZ.cz
 
 
cena původní: 250 Kč
cena: 220 Kč
Racionálně o globálním oteplování
Kutílek Miroslav

Diskuze:

Tibet

Rosta Medlín,2009-06-10 13:06:47

Pan Neff popsal ve svých fejetonech z cesty po Číně a Tibetu krátce "solární vařič na čaj", jak to nazval. Podle popisu je to parabolického tvaru a voda se tam nejen ohřeje, ale přímo uvede do varu, přičemž sám Neff se při neopatrném prozkoumávání popálil. Je to vyfoceno v tomto článku: http://neviditelnypes.lidovky.cz/best-of-hyena-jak-jsem-byl-nepoucitelny-d94-/neff.asp?c=A090521_222825_neff_wag

Odpovědět

...

Mirek N,2009-04-29 10:54:21

...děda takto dostává vosk z prázdných rámečků od včel už určitě přes padesát let ;-)

Odpovědět

To nevadí

Marcel Koníček,2009-04-23 11:27:54

To nevadí, ale oni to neprodali, zatímco tento muž ano.

Odpovědět

Je mi líto,

Daniel Červenka,2009-04-19 22:49:55

ale stejným způsobem,tedy slunečním teplem a světlem domorodí Austrálci získávají vodu z různých rostlin v suchých oblastech i si tak upravují teplem potravu,již po celá staletí,jak se lze dočíst i v u nás vydané literatuře o Australii.

Odpovědět




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni
















Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace