Smutné omyly medicíny  
Asi sa im nedá vyhnúť, ale prečo sa tak dlho opakuje rovnaká chyba?

 

 

Zvětšit obrázek
Dobová karikatúra venepunkcie. (Kredit: James Gillray, London, 1804).

Snaha liečiť chorých je možno tak stará, ako dejiny ľudskej kultúry. Starovekým liečiteľom niet čo závidieť- úroveň poznania príčin chorôb a možností liečby sa blížila nule, a spojená funkcia čarodejníka a liečiteľa bola presným odzrkadlením možností medicíny: ak nepomohol zázrak, tak už nič. História modernej medicíny, založenej na poznaní, ako funguje ľudské telo v zdraví a chorobe, na overených chirurgických postupoch a liekoch s overenou účinnosťou netrvá  ani dve storočia. Predsa však, nejaké záblesky poznania možno datovať tisícročiami. Už v staroveku bolo známe veľa o stavbe ľudského tela. Iste k tomu prispela podobnosť orgánov so zvieratami a súčasne skúsenosti so zohavenými mŕtvolami z vojen, ktoré ľudský rod sprevádzajú od nepamäti. Felčiari dokázali vykonávať niektoré jednoduché operácie, ktoré mohli zraneným zachrániť život, zastavovali krvácanie, čistili rany a vykonávali amputácie končatín. Ale vedomosti o tom, ako ľudské telo funguje, sú pomerne veľmi čerstvé. Napríklad tak jednoduchú vec, ako je obeh krvi, objasnil až v roku 1628 Wiliam Harvey, dvorný lekár anglických kráľov Jakuba I. a Karola I. Znalosti o funkcii mnohých ďalších orgánov sú ešte neskoršieho dáta. Takže ešte medicína stredoveku, a aj začiatku novoveku bola založená skôr na poverách, ako vedomostiach. Neprekvapuje, že niektoré "učebnice" medicíny z toho obdobia údajne obsahovali aj návody pre lekára, kedy je neúspech liečby zrejmý a treba zmiznúť z mesta...

 

Neprislúcha mi špecializácia na históriu medicíny. A medicína, ako každá iná veda, sa svojimi neúspechmi príliš nechváli a chybné teórie a postupy opúšťa v tichosti. Ďalej uvedené príklady sú náhodne nájdenými svedectvami, že ani minulá, ani súdobá medicínska veda nie je neomylná a mnohé svoje liečebné postupy zavrhla. Niektoré až potom, keď už napáchali viac škody, ako osohu. Prečo tak neskoro?

 

Venepunkciu, slovensky púšťanie žilou, zaviedol grécky lekár v službách starovekého Ríma, Klaudios Galénos. Je to riadené krvácanie, vypustenie niekoľkých decilitrov krvi. Táto liečebná metóda sa používala aj na liečbu najrôznejších chorôb bez logického odôvodnenia až do novoveku. Treba povedať, že sú ochorenia, pri ktorých pomáha. Ešte dnes je odôvodnená pri pomerne zriedkavom nadbytku červených krviniek. Ale asi pred tridsiatimi rokmi, pred zavedením novej skupiny liekov - vazodilatátorov, bola veľmi dobrou metódou liečby náhleho zlyhania srdca. Zjednodušene, pri zlyhaní ľavej srdcovej komory, ktorá odoberá krv z pľúcneho obehu a čerpá ju do veľkého krvného obehu, hromadí sa krv pod zvýšeným tlakom v pľúcnom obehu, tekutina z nej presakuje do pľúcnych mechúrikov, napĺňa ich a chorý sa vlastne utopí vo vlastnej telesnej tekutine. Odobratie niekoľkých decilitrov krvi zníži krvný tlak, a to aj v pľúcnom obehu a pacientovi sa môže podstatne uľaviť v priebehu desiatok minút. Túto metódu som kedysi dávno občas použil ako lekár rýchlej zdravotníckej pomoci a spomínam si na pacienta, ktorého sme našli umierajúceho na zlyhanie srdca. Po venepunkcii ešte na byte sa jeho stav natoľko zlepšil, že hoci sme ho odviezli do nemocnice, odmietol prijatie a autobusom sa vrátil domov... Za dávnych čias táto liečebná metóda zrejme prinášala podobnú úľavu nielen pri zlyhaní srdca, ale aj pri veľmi zvýšenom krvnom tlaku, kedy hrozilo zlyhanie srdca či krvácanie do mozgu a chorý mal ťažkosti s dýchaním, silné bolesti hlavy, závraty a možno ešte ďalšie ťažkosti. Nanešťastie, púšťaním žilou sa občas liečilo všetko - aj choroby, kde táto metóda nijako nepomáhala, ale zrejme ešte zhoršila stav pacienta alebo privodila jeho smrť: zranenia, vnútorné i vonkajšie krvácania, infekčné choroby...

 

Klaudius Galenos (Litografie: Pierre Roch Vigneron. (Kredit: U.S. National Library of Medicine)

V novšej histórii nachádzame prípad, že pôvodca pochybnej, až nehumánnej liečby bol dokonca ocenený Nobelovou cenou za medicínu. Pripomeniem, že éra psychofarmák začala až po druhej svetovej vojne. Dovtedy sa s ťažko duševne chorými nedalo robiť temer nič, len v ich izolovať v prípade, že svojím správaním ohrozovali seba alebo okolie. Istým pokrokom bola elektrokonvulzívna liečba (ľudovo elektrošokmi), ktorá je na pohľad drsná, ale prináša pozitívne výsledky. Nežiadúce účinky liečby boli u pacientov s vážnymi duševnými ochoreniami prijateľné. Za tejto situácie portugalský neurológ António Egas Moniz navrhol operáciu s cieľom prerušiť domnelé patologické nervové spojenia v mozgu - prefrontálnu leukotómiu, a to napriek tomu, že v psychiatrii mal malé skúsenosti. Bol však právom vysoko oceňovaný a  navrhnutý na Nobelovú cenu za objav diagnostickej metódy - mozgovej angiografie, ktorá bola dlho, až do vynálezu počítačovej tomografie najhodnotnejšou metódou vyšetrenia mozgu. Operácie vykonal neurochirurg Pedro Almeida Lima. (Je to dosť drastický výkon, časť bielej hmoty mozgu sa naslepo rozruší cez otvor v lebke.) Výsledky u pacientov (len dvadsiatich, s rôznorodými chorobami od depresie až po psychózy) hodnotili po niekoľkých týždňoch ako uspokojivé. Na ich základe sa začala vykonávať procedura, ktorej sa časom podrobilo najmenej 100 000 pacientov. Skutočne, výsledky boli v niektorých prípadoch dobré, ale často veľmi zlé. Ťažké trvalé poškodenie mozgu utrpeli aj prominentní pacienti: sestra prezidenta John F. Kennedyho a sestra dramatika Tennessee Williamsa. Ako mohli vypadať takíto pacienti a ako sa dala zneužívať táto procedúra, ukazuje film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom. Operácia bola čoskoro ostro kritizovaná, avšak až po rokoch opustená.

 

Dva príklady z doby úplne nedávnej: Metla modernej civilizácie, srdcový infarkt - infarkt myokardu sa začal v dennej praxi bezpečne rozpoznávať a liečiť až po rozšírení elektrokardiografického vyšetrenia v prvej polovici minulého storočia. Lenže aká to bola liečba? Verilo sa, že pacienti sú ohrození predovšetkým zlyhaním srdca alebo mechanickou komplikáciou - pretrhnutím steny oslabenej komory srdca. Preto mali nariadený niekoľkotýždňový prísny pokoj na lôžku. Toto niekoľkotýždňové ležanie hádam malo nejaký menší význam pre vyliečenie pacientov so zlyhávaním srdca. Ale je veľmi pravdepodobné, že má na svedomí úmrtia pacientov bez komplikácii infarktu na zbytočnú komplikáciu vylihovania - pľúcnu embóliu, ktorá je bez dnešnej preventívnej liečby častou príčinou smrti pacientov, ktorí sú z akéhokoľvek dôvodu dlhodobo upútaní na lôžko. Až v druhej polovici 20. storočia zavedenie koronárnych jednotiek umožnilo lepšie porozumenie tejto chorobe, postupné rozpoznanie kľúčových komplikácii a ich liečenie. Úmrtnosť pacientov tak klesla približne o polovicu. Len pred približne 30 rokmi sa zaviedla liečba, zacielená na samotnú príčinu infarktu - trombózu koronárnej tepny.Táto zmena liečebného postupu viedla k ďalšiemu poklesu úmrtnosti, podľa optimistických údajov opäť viac, ako o polovicu (otázkou však je, nakoľko túto štatistiku vylepšuje zachytávanie pacientov s ľahkým infarktom a priaznivým priebehom ochorenia, ktorí predtým nemali stanovenú diagnózu infarktu). Ale trvalo ešte roky, než pacienti bez komplikácii začali odchádzať domov po niekoľkých dňoch pobytu v nemocnici, pričom povinný pokoj na lôžku sa síce zo smerníc celkom nevytratil, no v praxi sa už ani nedodržuje.

 

António Caetano de Abreu Freire Egas Moniz, portugalský neurológ a diplomat, nositeľ Nobelovej ceny, objaviteľ cerebrálnej angiografie, bohužiaľ aj prefrontálnej leukotómie. (Kredit: nobelprize.org)

(Na rozdiel od predchádzajúcich príkladov, úmrtiami na pľúcnu embóliu v dôsledku imobilizácie špeciálne pri infarkte myokardu sa zrejme nikto zvlášť nezaoberal. Na zrejmý problém ma kedysi upozornil už zosnulý starší kolega, ktorý dlhé roky takto liečil pacientov. Predkladám tu teda vlastný názor, ale podopretý všeobecne uznanými faktami o pľúcnej embólii ako príčine úmrtí dlhodobo ležiacich pacientov.)

 

 

Zvětšit obrázek
Prvé koronárne jednotky zo 60. rokov vypadali asi takto. Bol to prvý veľký pokrok v liečbe infarktu myokardu. (Kredit: HCMC)

Pacienti s akútnym infarktom myokardu sú azda najviac ohrození primárnou komorovou fibriláciou. Táto smrteľná porucha srdcového rytmu podľa odhadu postihuje až jednu tretinu pacientov s infarktom skôr, než sa k nim dostane pomoc. Je príčinou zastavenia krvného obehu a usmrcuje do niekoľkých minút. Pre týchto pacientov poskytol druhú šancu zavedením kardiopulmonálnej resuscitácie americký profesor s českými predkami Peter Safar (Šafář?), neskôr neúspešne nominovaný na Nobelovu cenu za medicínu. Pozostávala z uvoľnenia dýchacích ciest, umelého dýchania z úst do úst a vonkajšej masáže srdca, vykonávanej  stláčaním hrudníka zvonka. Pre obete zastavenia srdca, ktoré tvoria väčšinu resuscitovaných starších dospelých, je najdôležitejšia neprerušovaná vonkajšia masáž srdca, pretože na istú dobu zaistí aspoň čiastočný obeh krvi, ktorý dokáže udržať pri živote mozgové bunky. Smernice pre resuscitáciu sa časom rozrástli a skomplikovali do takej miery, že ani dobre školení záchranári neboli schopní dodržať jej postup, najmä časové limity. Pritom už pred 20 rokmi si mnohí všimli, že pre mnohé obete zastavenia srdca je dostačujúca len masáž srdca a bolo jasné, že laici sa o resuscitáciu neradi pokúšajú aj z pochopiteľnej nechuti k dýchaniu z úst do úst. Neodpustím si poznámku, že ešte dávnejšie si všimli zdravotné sestry na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde som pracoval ako začínajúci lekár, že pri pozorovanom zastavení srdca niekedy stačí okamžitá vonkajšia masáž srdca k úspechu resuscitácie. (Rozdelenie práce bolo také, že jedna začala okamžite resuscitovať, druhá zháňala lekára a pomôcky - a kým prišla s AMBU vakom na dýchanie, pacientovi sa už nezriedka rozbehlo srdce a dýchal). Trvalo však dlhé roky (a zrejme stálo mnoho životov), než sa z odporúčaných postupov vypustili zbytočné kroky a laická verejnosť dostala jasnú a jednoduchú správu: Začni aspoň s vonkajšou masážou srdca, tým nič nepokazíš a možno zachrániš život! V tkanivách a krvi sa totiž nachádza určité množstvo kyslíka, ktoré nejaký čas stačí na udržanie mozgových buniek pri živote aj bez dýchania. Samozrejme, kompletná resuscitácia s umelým dýchaním je účinnejšia (a u ľudí, ktorý prestali dýchať z iného dôvodu, ako zastavenie srdca, nevyhnutná), spravidla ju však zvládne len dobre vyškolený záchranár. Aj tu sa dostala na prvé miesto masáž srdca, umelé dýchanie je až ďalším krokom a vynechali sa niektoré úkony, kvôli ktorým sa prerušovala masáž srdca. (Súčasne sa zjednodušili aj pravidlá rozšírenej resuscitácie, napríklad sa vypustilo zbytočné podávanie niektorých liekov, ale to už zaujíma len špecialistov).

 

Určite by som mohol spomenúť ešte ďalšie liečebné postupy, ktoré sa roky používali napriek tomu, že neprinášali pacientom nijaký prospech (napríklad, koľko miliónov ľudí sa obmedzovalo v konzumácii cholesterolu po desiatky rokov, pokiaľ sa nedokázalo a oficiálne nepriznalo, že pre prevenciu aterosklerózy to má len malý význam?). Ale chcel som hlavne zamyslieť sa, prečo sa používali tak dlho.

 

 

Zvětšit obrázek
Smernice pre laickú resuscitáciu môžu byť veľmi jednoduché, ako táto samolepka

V prípade venepunkcie išlo o používanie správnej liečby na nesprávne choroby. Možno sa len dohadovať, či takto postupovali všetci lekári a či sa mnohí nedovtípili, že u niektorých pacientov púšťanie žilou nie je to pravé. V každom prípade, dogma pretrvala stáročia. Opäť možno len špekulovať, či vtedajšie autority trpeli nedostatkom správneho úsudku alebo nedokázali priznať, že sa (aspoň čiastočne) mýlia. Alebo mali strach zo straty postavenia či útokov kolegov. Objaviteľa krvného obehu W. Harveya som v úvode článku nespomenul náhodou. On tiež porušil dogmu, ale mohol si to ako osobný lekár anglických kráľov dovoliť.

 

Sestričky z JISky okresnej nemocnice síce intuitívne našli (pre špeciálne prípady monitorovaného zastavenia srdca) optimálnejší postup, než vtedy platné smernice, ale aj keby svoje poznatky správne sformulovali a publikovali, asi by boli vedeckými autoritami ignorované alebo priamo znemožnené. Dogmy bohužiaľ platia aj v dnešnej medicíne a asi je to tak, že len niekoľko autorít má nepísané právo meniť ich. A keďže zavedenie novej dogmy znamená aj uznať, že dosiaľ roky tvrdili niečo nesprávne, ide to - pochopiteľne - ťažko (Dr. Kern, Dr. Ewy, Dr. Nagao a ďalší, ktorým trvalo roky, kým výsledky ich práce boli uznané a premietnuté do zmeny smerníc pre resuscitáciu, by určite vedeli o tomto rozprávať).

 

Zvětšit obrázek
Vonkajšia masáž srdca: opakovane stláčať hrudník pacienta, ležiaceho na chrbte, asi 100-krát za minútu. Ruky sú položené na hrudnej kosti, hrudník by sa mal stlačiť asi o 5 centimetrov u dospelého. Tip: táto procedúra je tak bolestivá, že ak náhodou začnete masáž u zdravého, určite sa bude brániť. Zlomeniny rebier u starších sú časté a nepovažujú sa za veľkú chybu. (Kredit: Kollewin)

Liečba pacientov s infarktom myokardu dlhodobým ležaním na posteli je trochu iný prípad. Liečebný postup sa zjavne zaviedol na základe nesprávnych teoretických úvah, pričom sa aj zriedkavým mechanickým komplikáciam infarktu pripísal kľúčový význam. K presvedčeniu o jeho správnosti zrejme prispelo pozorovanie, že fyzická námaha u najťažších pacientov prispievala k vzniku potenciálne smrtiaceho zlyhania srdca a fakt, že výskyt vážnych komplikácii je najvyšší v prvých dňoch po infarkte a časom ďalej klesá. Toto však málo mení na tom, že sa zaviedol a dlho udržoval liečebný režim bez toho, aby boli dôkazy o jeho prospešnosti, len na základe úvah, ktoré síce boli logické, ale nesprávne. Hoci bolo zrejmé,že pacienti s ľahkým infarktom väčšinou pokojový režim nedodržiavali, a to bez akýchkoľvek následkov, zmena postupu trvala dlhé roky. Antitrombotická liečba v tejto dobe už našťastie chránila pacientov pred zbytočnými úmrtiami na pľúcnu embóliu - následkom núteného ležania. Takýmto omylom sa dnes predchádza zavádzaním nových liečebných postupov až na základe starostlivého overenia ich prospešnosti.

 

 

Zvětšit obrázek
Dr. Peter Safar, ktorému vďačíme za modernú resuscitáciu a mnoho pacientov za svoje životy (Kredit: University of Pittsburgh)

Autorita známeho neurológa Moniza zrejme viedla k tomu, že ho lekárska verejnosť nezadupala pod čiernu zem pre neetický liečebný postup podobne, ako jeho predchodcov, ktorí sa o podobné operácie pokúšali (asi k tomu prispela nulová operačná úmrtnosť - napodiv, mozog znesie kadečo, aj oveľa devastujúcejšie poranenia, a Moniz angažoval skúseného neurochirurga). Okrem toho je tu ďalší faktor, ktorý pôsobí aj dnes: bezmocnosť. Lekári sa skutočne museli bezmocne pozerať na ťažko psychicky chorých, skutočne šialencov v pôvodnom zmysle slova, ktorých museli pútať, zatvárať do sieťových postelí, ktorí v dôsledku svojej choroby veľmi trpeli, nejedli, nepili a umierali. Lebo duševne chorý človek skutočne trpí, je prenasledovaný a trýznený svojimi morami, predstavami a pocitmi viny deň aj noc. Býva tu silný pocit povinnosti "aspoň niečo urobiť" - a to niečo občas býva horšie, ako nič. Napríklad zbytočné operácie u duševne chorých pacientov. Ale ani operácie dnešných pacientov, už pomaly umierajúcich na nevyliečiteľný nádor nie sú neobvyklé - a nerobia sa len na naliehanie chorých. Prečo sa však leukotómia robila aj v dobe, keď už boli k dispozícii dostatočne účinné psychofarmaká?

 

Týmto článkom nechcem poprieť výdobytky medicíny. Sú skutočne nepopierateľné. Venepunkciu dnes potrebujeme skutočne zriedkavo, nahradili ju bezbolestné, bezpečnejšie a spoľahlivejšie spôsoby liečby. S ťažkými duševnými ochoreniami sa medicína dosiaľ nevyporiadala, ale ani takíto pacienti nebývajú trvalo vylúčení zo spoločnosti (v Monizovej dobe bolo v ústavoch v USA zatvorených okolo 600 000 duševne chorých!). Kardiopulmonálna resuscitácia je síce napriek všetkým pokrokom trvalo úspešná (t.j. s prepustením pacienta z nemocnice) len v niekoľkých percentách prípadov, ale spolu to znamená obrovské množstvo zachránených životov. A úmrtnosť na infarkt myokardu poklesla za necelých 100 rokov možno aj štvornásobne. Napriek všetkému, je škoda životov, ktoré nemuseli byť stratené, keby...

 

Ako môže pacient spoznať, že je podrobovaný vyšetreniu alebo liečbe, ktorá mu nemusí priniesť nijaký prospech, prípadne ho môže ohroziť? Jedným slovom, ťažko. Teraz napríklad prebieha odborná diskusia o tom, ako znížiť počet zbytočne vykonaných invazívnych vyšetrení, koronárnych angiografii u pacientov s ischemickou chorobou srdca (hlavne v USA a ako vždy, ide /aj/ o zbytočne vyhodené peniaze). Odporúčanie pre pacientov, ktoré sa rysuje ako výsledok tejto diskusie znie: pýtajte sa. Zrejme ho možno zovšeobecniť. Treba sa pýtať,  prečo je vyšetrenie či liečba odporúčaná, aké má obvyklé výsledky, aké má alternatívy, čo sa stane, keď sa podarí, a hlavne čo, ak sa nepodarí, čo sa stane, ak sa uskutoční a čo, ak nie (niekedy je predpokladaný osud pacienta veľmi podobný, ale "niečo sme robili" - viď vyššie). Je navrhovaná liečba obvyklá, alebo s ňou dané pracovisko nemá veľké skúsenosti (a potom, zistite, ktoré má - kto chce fungovať ako pokusný králik?). Bohužiaľ, dobrí lekári (asi nielen na Slovensku) sú príliš zaťažení a príliš málo platení na to, aby niečo obšírne vysvetľovali pacientovi (a potom prípadne jeho príbuzným). S tým sa treba vysporiadať, sú platení za svoju prácu a nie za zdravotnícku osvetu. Radšej získajte čo najviac informácii vopred, aby ste sa nepýtali na základné veci a ostal čas na dôležité podrobnosti. Nechcite vedieť, aký je obvyklý prospech z liečby, pýtajte sa, čo z nej získa konkrétny človek s jeho životnými preferenciami a prípadne pridruženými chorobami. Internet je tu pre vás, ale nie všetky informácie musia byť aktuálne a správne. Angličtina je výhodou, len ak rozumiete odborným výrazom (to býva problém a automatické prekladače si s ním neporadia). Ale veľa nájdete aj na českých a slovenských stránkach. Niektoré odborné informácie, podávané priamo poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti však môžu ukrývať komerčné motivácie a účelovo zamlčovať  či zdôrazňovať informácie. Zverejnené bývajú aj názory pacientov - tie môžu byť rôzne podľa individuálnej skúsenosti a aj zavádzajúce, ale poskytnú podnety na otázky, ktoré treba mať zodpovedané. Takže - veľa šťastia.

Autor: Matej Čiernik
Datum: 12.10.2011 10:04
Tisk článku

Infarkt CZ -
Knihy.ABZ.cz
 
 
cena původní: 599 Kč
cena: 527 Kč
Infarkt CZ


Diskuze:

somariny zo západu

Peter Erbák,2011-10-19 19:25:13

Tak toto je pekna volovina.

O vyzname rozhovoru s pacientom by mal dobry lekar vediet...

Odpovědět

preco nie vo venach

Jakub Kubik,2011-10-18 16:34:34

Mozem sa spytat preco sa podla Vas nemozu ukladat cholesterolove plaky vo venach, len v arteriach?

Odpovědět


Jakub Kubik,2011-10-18 16:36:34

Moj prispevok

"Mozem sa spytat preco sa podla Vas nemozu ukladat cholesterolove plaky vo venach, len v arteriach?"

bol adresovany uzivatelovi Dominica Dicosmo.

Odpovědět

Pokus o odpovede do diskusie

Matej Čiernik,2011-10-17 21:18:30

Ako si sa mi nedarí umiestňovať odpovede, kam patria, prepáčte.

Cholesterol sa neukladá len v tepnách srdca, ale takto najviac ohrozuje život. Zúženie mozgových tepien hrozí mozgovou porážkou a ochrnutím, aj smrťou, upchatie tepien na nohách spôsobuje ich bolesť pri námahe a v extrémnom prípade vedie ku gangréne a amputácii...atď. Koronárne tepny srdca nemajú nijakú výsadu. Len ich upchatie je najhrozivejšie.

Odpovědět

tak skúste porozmýšľať takto:

Matej Čiernik,2011-10-17 21:12:21

Gastroenterológ na západe urobí asi 5 gastroskopii denne, lebo dodržuje predpis, ktorý mu prikazuje pol hodiny kecať s pacientom a vysvetľovať mu veci, ktoré aj tak nepochopí.

Môj kolega ich urobí za deň aj 25. Takže má asi 5x viac praxe, ako rovnako starý kolega z U.S.A., hoci ten má asi 3x toľko certifikátov.

Komu si dáte urobiť gastroskopiu?

Podobne je to s chirurgami a tak ďalej. Dáte sa operovať tomu, ktorý svoj pracovný čas prekecá, alebo preoperuje?

Kto vie čítať, informácie si nájde. Kto nevie čítať, zbytočne mu ich vysvetľovať.

Nemusíme predsa preberať (pre zmenu) všetky somariny zo západu.

Odpovědět

- všetko sa dá do času...

Matej Čiernik,2011-10-17 21:05:17

Homeopatia a alternatívna medicína je šarlatánstvo, za kŕmenie detí vegetariánskou dietou by mali rodičov súdiť (napríklad ak si v mladosti nevytvoria dosť kostnej hmoty pri deficite vápnika, v starobe budú trpieť na ťažkú osteoporózu).

Mladý organizmus okolo dvadsiatky znesie všeličo, s rokmi to bude horšie... len málo šťastlivcov sa zaobíde bez pomoci medicíny, myslím tú kodifikovanú. Je to ako s demokraciou: zlé, ale nemáme nič lepšie.

Dva odstrašujúce príklady, len tak, prvé, čo ma napadlo:

Takzvaná makrobiotická dieta sa už nenosí, kedysi bola populárna. Jeden makrobiotik sa vydal na zimnú hrebeňoku Veľkou Fatrou, zjavne pre ťažkú podvýživu nevládal, tak ho postavili k plotu vojenskej zotavovne na Smrekovici. Ráno ho vojačkovia odklepali od plota zmrznutého... Bývalý minister zdravotníctva ČR (Strásky?) by mal vedieť viac...

Steve Jobs, vo svojom odbore génius. Pokus o liečbu alternatívnymi metódami ho zrejme stál premeškanie vhodného času na účinnú liečbu prostriedkami kodifikovanej medicíny a pekných pár rokov plodného života. Škoda.

Odpovědět

Omluva za preklepy

Dominica Dicosmo,2011-10-16 01:35:04

Claudicatio intermittens - cholesterolu

Odpovědět

Dominica Dicosmo,2011-10-16 01:33:40

Odpovědět

Cholesterol dnes

Dominica Dicosmo,2011-10-15 14:19:38

Vzdy se najdou i slovutni profesori kteri vnesou do diskuse pochybnosti o roli cholesterolu. Samozrejme ze chemicke jadro cholesterolu je nutne pro cinnost organismu(viz chemicky vzorec ku prikladu testosteronu). Neoddisputabilni skutecnosti jsou nekolikere vysledky celosvetovych zdravotnich statistik na podklade velkeho poctu pacientu ktere jasne ukazuji ze nizka hladina cholesterolu (predevsim LDL = Low density) prispiva ku snizeni nemocnosti ( = morbidity) avsak nikoliv ku snizeni umrtnosti (= mortality). Nakonec na neco se musi umrit - avsak neni treba trpet zbytecne pred tim nez ze sveta odejdeme.

Odpovědět

Pro Marka Miskova

Dominica Dicosmo,2011-10-15 08:58:39

Dovolte mi par poznamek k Vasim dotazum: Cholesterol se uklada po celem tele v tepnach (je to otazka haemodynamiky proc ne v zilach) - jiste jste slysel o cladudicatio intermitens kdy tepny nohou jsou plne chol;esterolu, jiste jste cetl o mozkove arteriosklerose, o postizenych tepnach ocniho pozadi, ledvin atd. Zvirata rovnez mohou trpet arteriosklerozou - klasicky pokus ruskeho fyziologa Anickova kdy krmil kraliky potravou s vysokym obsahem cholesterolu a docilil celkove arteriosklerosy u pokusnych kraliku. Otazka poskozeni cev je slozitejsi nez vy se zminujete - nastava poruseni intimy = vnitrni steny cevy a do tohoto nastava krvaceni a toto misto je zaplaveno dale cholesterolem ktery se tam usadi. Omlouvam se za tuto strucnost - blizsi muzete nalezt v prislusne odborne literature. Cisty Vitamin C = Ascorbic Acid - ktery lide kupuji v lekarnach sam o sobe nedela nic pro cevy - pouze ucinny je prirozeny vitamin C ktery obsahuje rovnez Citrin a Rutin. Spise nez geneticka chyba je pravdou ze zvirata poziraji prirozeny Vitamin C plus Citrin a Rutin v potrave - kdezto Homo Sapiens si kupuje Ascorbic Acid tabletky ktere jsou neucinne bez Citrinu a Rutinu - a tak pouze podporuji farmaceuticky prumysl anebo ruzne domaci lecitele absolventy vecerni rozhlasove univerzity. Kdyby uzivali prirozenou citronovou stavu ucinili by pro sve zdravi lepe.

Odpovědět


Tomáš Hluska,2011-10-17 09:24:14

máte pravdu, takoví vlci nebo lvi určitě požírají spoustu citronů :-D
To, že je pro nás vitamín C vitamínem a pro jiná zvířata ne je neoddiskutovatelný fakt. Pokud se chcete o tomhle hádat, tak byste měl asi více studovat.

Odpovědět


Pro Tomase Hluska

Dominica Dicosmo,2011-10-18 01:54:00

Pouzivat ironie v diskusi a radit nekomu neco neni umeni obzvlaste kdyz se pomiji o cem je diskuse. Ja se zasadne s nikym nehadam - vy ano? Diskuse byla o Citrinu a Rutinu jako soucasti prirozeneho vitaminu C - a ne jak vy zrejme chapete vitamin C se rovna pouze Ascorbic Acid. Vite neco o Citrinu a Rutinu? Vlci a lvi jak vy ironicky pisete nepoziraji ovsem mnozstvi citronu ale jinou prirozenou potravu ktera obsahuje Citrin, Rutin a Vitamin C. Tolik pro vase pouceni.

Odpovědět

Este raz otazka:

Marek Miskov,2011-10-14 15:41:33

Otazka
Pytal sa uz niekto, ze preco sa cholesterol uklada prave v tepnach, resp. len v tepnach na srdci a v okoli srdca, preco nie napr. v tepnach na nohe, alebo v zilach?? Logicky by to tam malo byt najjednoduchsie, pretoze v perifernych castiach tela uz prud krvi nie je taky silny (a uz vobec nie v zilach) a teda by sa tam mal cholesterol najlachsie ukladat...ale nie, on sa prave uklada v tepnach v okoli srdca...
Zistenie dovodu, preco prave a len prave tam sa uklada, bude zistenim riesenia ako tomu zabranit...
Odpoved: Zvierata nemavaju infarkty, ani arterosklerozu, preco? Preco ludia? Preco akurat srdce? V tom clanku cholesterolova loz je pisane, ze tepny v okoli srca su rozdrasane akoby ich niekto kartacoval...nie je to tym, ze tam je vysoky tlak?? Cievy sa pod tym tlakom poskodzuju, praskaju a ak nie je dostupny opravny prostriedok, tak ho telo nahradza tym co ma po ruke..,,tukom" cholesterolom.. Preco telo nema dostatok latok na opravu popraskanych ciev? Pretoze vitaminy, ich nedostatok v strave, hlavne vit C, ktory je potrebny pre tvoru tkaniv a hlavne pre ich hojenie... Zvierata si dokazu tvorit vlastny vit C, ludia nie (geneticka chyba), a v tom je problem..ci??:-)

Odpovědět


Ne tak dávno jsem někde četla,

Vendula Faiferová,2011-10-16 11:32:18

že cévy, do kt. se cholesterol může takto usazovat, jsou postižené zánětem. Možná právě takto postižené cévy se projevují onou rozdrásaností, o kt. píšete. A do takovýchto cév se pak cholesterol může ukládat. Člověka, kt. takto postižené cévy nemá, cholesterol asi nepoškodí. Jde ale o nějaké mikroskopické, buněčné záněty, kt. se samozřejmě nezjistí v běžných rutiních lékařských testech, resp. i kdyby se zjistili nějaké zvýšené zánětlivé parametry, nejsou asi zatím nijak léčitelné. A to, že má určitý člověk takovéto typy zánětů bude nějaký imunologický problém; možná následek infekcí, nedostatečně léčených, přechozených.....Současná medicína je stále relativně strašně povrchní a primitivní a to, co vám zjistí lékař při rutinně prováděných testech a s čím pak operuje při "léčbě" je na hony vzdálené od toho, co by se zjistilo při detailním "rozpitvání" organismu až na (do) buňky, kdy by se odhalily pravé příčiny a souvislosti.

Odpovědět

Chyba, pane doktore! (drobna poznamka k zaveru)

Peter Erbák,2011-10-13 11:33:02

"Bohužiaľ, dobrí lekári (asi nielen na Slovensku) sú príliš zaťažení a príliš málo platení na to, aby niečo obšírne vysvetľovali pacientovi (a potom prípadne jeho príbuzným). S tým sa treba vysporiadať, sú platení za svoju prácu a nie za zdravotnícku osvetu."

No moment - ako sa s tym maju vysporiadat, kto sa s tym ma vysporiadat? Pokial lekari, tak s tym suhlasim.
Dobry lekar MA pacientovi vsetko dokladne vysvetlit (pripadne aj pribuznym). Bez ohladu na to, ako je plateny. Rozhovor s pacientom je zakladnou sucastou diagnostiky aj liecby.
Druha moznost je zaviest povinnu implantaciu displejov na kazdeho doktora, kde by si kazdy pacient mohol precitat, co si pan doktor mysli a co nema cas svojmu pacientovi vysvetlit..

Odpovědět

Ono je to podstatně složitější

Petr Sanov,2011-10-12 14:45:10

protože bez opravdové znalosti celé problematiky je jakýkoliv závěr špatný. Parafrázoval bych to slovy - nestřílejte na pianistu - dělá co umí - tedy - nenadávejte medicíně, dělá co umí a snaží se to dělat co nejlíp (pokud se jí k tomu dají prostředky).

Pokřivení pohledu reklamou a vnucování různých přípravků a postupů s cílem si nahrabat je taky z jiného soudku. Rozhodně ale nejde s vaničkou vylévat i dítě - jednou z oblastí která je třeba trestuhodně zanedbávaná je psychosomatika - jako jeden z důvodů vidím to že nenese "výrobcům". To ale zase neznamená zamítnout běžnou medicínu...
Dalo by se toho víc. Pozor ale na jedno obrovské nebezpečí, nahradit jednu (třeba zdánlivou) krajnost jinou krajností.

Odpovědět

článek k cholesterolu

Jan Špaček,2011-10-12 14:19:08

Bad Cholesterol, or Bad Science? Journal of American Physicians and Sourgeons http://www.jpands.org/vol10no3/colpo.pdf

Odpovědět


Jan Špaček,2011-10-12 14:23:41

nejsem si jistý, jestli je článek volně přístupný - proto tady ještě zkopíruju závěr:
The concept that LDL is “bad cholesterol” is a simplistic and
scientifically untenable hypothesis.
The inordinate focus on cholesterol, a perfectly natural
substance that performs many crucial functions in the body, has
taken and continues to take valuable resources and attention away
from factors more closely related to heart disease.
Independent-thinking practitioners must look at the readily
available evidence for themselves, instead of relying on the
continual stream of anticholesterol propaganda emanating from
“health authorities.” By doing so, they will quickly realize that the
LDL hypothesis is aggressively promoted for reasons other than
public health.

Odpovědět

-

Zdeněk Jindra,2011-10-12 14:06:13

Mám kamaráda, který moderní medicínu zavrhuje. Věří v homeopatika a bylinky. Nechodí k zubaři a odmítá pastu s fluorem. Zatím je mu 28 a neobrátilo se to proti němu. Uvidíme, co bude dál.

Odpovědět


No, až si někde trošičku

Tomáš Bartoň,2011-10-12 17:26:35

odře prst a přitom potká byť jen pár zdravě "naštvaných" bakterií tetanu, vážně bych nechtěl být v jeho kůži bez preventivního očkování.

Odpovědět

Jak je to s tím cholesterolem?

Václav Čermák,2011-10-12 12:36:53

V článku je to lehce naťuknuto, nicméně osobně jsem si nevšiml, že by došlo k ústupu od obecného názoru, že vysoký cholesterol => arteroskleróza. Vlastně jediné, co jsem zatím četl s jiným názorem je tohle: http://www.celostnimedicina.cz/velka-cholesterolova-lez.htm a tento článek se vyskytuje ve zdrojích spíše "aleternativních" až jasně pochybných. Byť zní celkem logicky.

Odpovědět


Autor tu mal nedávno článok o tom:

Rudolf Dovičín,2011-10-12 19:30:47

Zvýšený cholesterol: ide o zdravie, alebo peniaze?
http://OSeL.cz/index.php?clanek=5849

Odpovědět

Díky!

Jan Kment,2011-10-12 11:53:37

Otevřel jste velmi zajímavé téma "Zamlžované omyly medicíny". Pro nás, pouhé pacienty, jsou tyto řádky nesmírně cenné. Dnešní reklamoosvěta nesmírně deformuje náš zdravý pohled na otázky zdraví.
Ale i tak je to zatím jen pouhé nakousnutí velmi obsáhlého tématu. Nezbývá tedy než doufat v další podobné články.

Odpovědět




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni