Matej Čiernik

Bádateľom sa občas podarí objaviť niečo, čo vôbec nehľadali - od objavu Ameriky až po známu modrú pilulku na potenciu. A pri niektorých nečakaných objavoch farmaceutického výskumu sa tentoraz zastavíme.

Pridanie vakcinácie k chemoprofylaxii malárie antimalarikami dokáže znížiť výskyt infekcii u detí v subsaharskej Afrike o 70 %.

Nové smernice Európskej kardiologickej spoločnosti, vydané v auguste 2021, sa väčšinou zhodujú s predchádzajúcimi z roku 2016. To však neznamená, že by v liečbe ochorenia, ktoré je najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách, nebol dosiahnutý žiadny pokrok.

Prečo je málo pravdepodobné, že ľudstvo sa v dohľadnej dobe zbaví vírusu SARS-CoV-2 a ako s ním bude môcť existovať.

Toto by mohlo zaujímať každého, kto radšej riskuje rakovinu hrubého čreva, než šiel na kolonoskopiu.

Situácia okolo vakcinácie a liečby Covidu-19 sa stále mení. Ktoré lieky sa ukázali ako účinné, ako je to s vakcínami a čo čakať v súvislosti s novými mutáciami?

Nie je veľa chorôb, pri ktorých je dávkovanie liekov tak kritické, ako inzulínu pri cukrovke 1. typu. Pritom ešte aj dnes sa potrebná dávka väčšinou odhaduje na základe niekoľkých viacmenej náhodných hodnôt koncentrácie glukózy v krvi, z ktorých je každá zaplatená vpichom do prsta a kvapkou krvi.

Čo je placebo efekt lieku, je dosť známe. Menej rozšírený výraz nocebo efekt (lat. nocere – škodiť) označuje situáciu, kedy pacient očakáva, že liek bude mať nežiadúce účinky a pocíti ich aj v prípade, kedy ani objektívne nevzniknú. Zdá sa, že negatívne očakávania môžu ovplyvniť aj ochotu nechať sa očkovať proti vírusu SARS-CoV-2, pôvodcovi choroby Covid-19.

Účinná a bezpečná liečba najčastejšej poruchy srdcového rytmu, fibrilácie predsiení sa hľadá dlhé desaťročia. Liečba antiarytmikami zďaleka nenaplnila očakávania a nádeje sa obrátili k radikálnejšej, minimálne invazívnej liečbe abláciou - prerušením častí vodivých dráh v srdcových predsieňach, ktoré sú za vznik tejto arytmie zodpovedné.

Sláva liekov proti COVID-19 máva dosiaľ krátky život a zdá sa, že sa to týka aj vychvaľovaného remdesiviru. (Dexametazon sem ťažko rátať, je to dávno známy liek, indikovaný v iniciálnej liečbe každého šoku, nielen septického pri COVIDe). Len pre tých rovnejších medzi rovnými je v talóne ešte niečo, čo sa zatiaľ používa len experimentálne, ale s výsledkami veľmi sľubnými.

Návodov, ako sa zbaviť nadbytočného tuku, nájdete na internete stovky. Mnohé sú zložité a len menšina je podopretá nejakými vedeckými dôkazmi. Pritom zníženie telesnej hmotnosti býva bez trvalej zmeny životného štýlu len dočasné. Jeden nenáročný spôsob zníženia telesnej hmotnosti, podložený výsledkami štúdie, bol nedávno publikovaný v Cell Metabolism.

Metóda nepriameho merania krvného tlaku pomocou sfygmomanometra, navrhnutá Riva-Roccim v roku 1896, sa používa s určitými obmenami dodnes a je načase, aby ju nahradilo niečo modernejšie a lepšie.

Presný dátum sa nikdy nedozvieme, takže môžeme len konštatovať, že približne pred polrokom sa prví identifikovaní pacienti nakazili koronavírusom, neskôr označeným ako SARS-2-CoV. Napadlo vôbec niekoho pred Vianocami 2019, ako by mohla zasiahnuť choroba COVID-19 náš život? A o čo sme múdrejší dnes?

Keď príde k najhoršiemu, potom ťažko.

Keby toto lekári dokázali pred 100 rokmi, Rasputin by si ani neškrtol.

Ako každý rok, na medicínskych stránkach sa objavili rôzne zoznamy toho „naj“ v medicíne. V tomto výbere z výberov bude spomenuté hlavne to, čo je najzaujímavejšie pre praktickú medicínu alebo nové poznatky, ktoré sa pravdepodobne uplatnia v praxi v blízkej budúcnosti. Ako vždy, pripájam aj niekoľko negatívnych poznatkov, ktoré potvrdzujú, že nakoniec môže byť všeličo celkom inak.

S nulovou toleranciou alkoholu u vodičov môže byť problém, a to aj pri vyšetrení jeho hladiny v krvi najdokonalejšími analytickými metódami. On tam totiž môže byť aj bez toho, aby ho vypil. Čo je horšie, môže viesť k stukovateniu pečene, a to sa netýka len šoférov.

Aj v súčasnosti si dokážeme predstaviť, ako sa dajú vyriešiť technické problémy, spojené s medziplanetárnymi letmi s ľudskou posádkou - dá sa dokonca povedať, že je to len otázka peňazí a prijatej miery rizika. Medziplanetárny priestor je však veľmi nezdravé miesto pre život a predstavy, ako uchrániť ľudský organizmus pred nevratnými zmenami a poškodením pri dlhodobom pobyte sú neraz len v hypotetickej rovine.

Hnačkové ochorenia sú zodpovedné za vyše 8 % detskej úmrtnosti vo svete. Vedúcou príčinou infekčných hnačiek sú rotavírusové infekcie, proti ktorým jestvuje účinná vakcína. Hneď na druhom mieste nasledujú hnačky, vyvolané prvokmi cryptosporidium, proti ktorým nie je očkovacia látka a známa antiinfekčná liečba nie je dostatočne účinná.

Štatistiky občas odhalia netušené súvislosti. Z nazbieraných dát sa dajú vydolovať korelácie, ktoré sa tam pôvodne nehľadali. S ich interpretáciou sa síce odporúča zaobchádzať opatrne, ale niekedy poskytnú celkom zaujímavé vodítka.

V histórii medicíny sa už niekoľkokrát ukázalo, že niekedy je lepšie zdržať sa príliš energickej liečby a okolo pacientovej choroby našľapovať pekne potichúčky, aby ju nadmerná snaha liečiť neskomplikovala. Mnohí kardiológovia tomu príliš nechcú uveriť, ale platí to aj pre liečbu chronickej ischemickej choroby srdca.

Tu nejde o politiku,ale o odborný problém, ktorý vecne vyriešil americký Úrad pre lieky a potraviny (FDA), ale byrokraticky odflákla Európska lieková agentúra (EMA) a v jej závese národné liekové agentúry (aj ŠÚKL a SÚKL). Je to príbeh o jednom lieku a dvoch chorobách - jednej, ktorú lieči a druhú, ktorú môže spôsobiť jeho nežiadúci účinok. O ňom síce majú informáciu od výrobcov lekári v USA a Kanade, ale nie v EÚ.

Vlaňajšia nobelovka bola udelená za objavy, bezprostredne súvisiace s praktickou medicínou, dokonca s jednou z jej najnaliehavejších úloh - liečbou nádorov. Tohoročná bola udelená za trochu nudný, takrečeno akademický objav - ako naše tkanivá dávajú vedieť, že im chýba kyslík.

Pacienti majú celkom prirodzene obavy z neúspešnej alebo nadmieru bolestivej liečby. Niekedy pripisujú vinu aj lekárovi (často neodôvodnene), ale málokto pomyslí na to, že môže zlyhať technika. Ale občas zlyháva, a niekedy s fatálnymi dôsledkami.

Vírusová hepatitída typu C je známa len 30 rokov a už sa podarilo nájsť takmer stopercentne účinnú liečbu. To je u vírusového ochorenia úplne výnimočné.

Zdá sa ťažko pochopiteľné, že zrazu zlyhá zásobovanie ťažko nahraditeľným, pritom však dávno známym a pomerne lacným liekom. Niekedy ide o život, niekedy o umelo nafúknutý problém. A niekedy aj umelo vyvolaný.

Nie je až také zriedkavé, že sa u starého, dlho známeho lieku nakoniec nájde ďalšie použitie. Asi najznámejšie je použitie acetylsalicylovej kyseliny (Aspirin, Acylpyrin) ako účinného antitrombotika pre liečbu ischemickej choroby srdca. Ale aby sa liek uplatnil v troch úplne odlišných indikáciach, je nezvyčajné.

Dnešné liečebné postupy sú založené na výsledkoch výskumu, ktorý prebieha v podobe klinických štúdii. Z nich sa za najhodnotnejšie a najpreukaznejšie považujú randomizované kontrolované štúdie (randomized controled trial - RCT), ktoré sú hlavným argumentom o správnosti liečebných postupov na základe dnes tak veľmi zdôrazňovanej medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine, EBM). Ale zdá sa, že tieto dôkazy sú vo väčšine kardiologických odborných článkov skreslene interpretované.

Náhle priveľa jedla - to môže dlho hladujúceho aj usmrtiť. Takéto prípady sú známe napríklad z konca 2. svetovej vojny u oslobodených hladujúcich väzňov z koncentračných táborov alebo u podvyživených Američanov po prepustení z japonského zajatia. Z roku 1981 je známy prvý popis úmrtia po nadmernej parenterálnej (vnútrožilovej) výžive pacienta. Napriek tomu diagnóza realimentačného syndrómu príliš neprenikla do povedomia lekárov, aj keď ohrozuje pacientov stále a tiež v krajinách, ktoré nedostatok potravy nepoznajú už desiatky rokov.

Lety do vesmíru už prestali byť výnimočnou udalosťou a bežne sa o nich dozvedáme, len keď sa niečo výnimočného podarí (alebo zlyhá, podľa možnosti s efektnou ohnivou guľou). Veľkolepé plány sa síce ohlasujú, ale väčšinou odkladajú alebo rušia. Ale mimo pozornosti verejnosti stále prebieha každodenná rutinná práca, ktorej prerušenie by sme si veľmi rýchlo všimli. Skúsim veľmi stručne zhrnúť, čo všetko sa v kozmonautike deje a čo sa očakáva.

Všelijakých odporúčaní, ako nedostať infarkt a podobné civilizačné ochorenia, tu už bolo neúrekom. Aj keď vezmeme do úvahy len tie od vážených lekárskych inštitúcii, ťažko sa ich dopočítame a nanešťastie platí, že tie novšie vždy popreli niečo z tých starších. Takže aj za priemerný ľudský život sa ich vydá niekoľko a niekoľkokrát sme sa už dozvedeli, že v niečom sa obmedzujeme vlastne zbytočne. Jedinou útechou môže byť, že nás vedci už dávno nenavádzajú k niečomu, čím by sme si jednoznačne uškodili.

Zaujímavé podrobnosti o záchrannej operácii, pri ktorej bola zachránená skupina mladých thajských futbalistov a ich tréner zo zatopenej jaskyne Tham Luang v júli 2018 boli zverejnené v časopise New England Journal of Medicine. Poskytli ich priami účastníci záchrannej akcie. Týkajú sa spôsobu, akým potápači a lekári pripravili každého chlapca na 6 - hodinovú cestu do bezpečia a ako prebehla záchrana po zdravotníckej stránke.

Podľa článku na JAMA Network Open nastal za posledných 20 rokov pozoruhodný pokles vo výskyte akútneho infarktu myokardu u starších pacientov zaradených do programu Medicare. To nie je všetko, v súčasnosti je aj historicky najnižšia úmrtnosť na toto ochorenie.

Aj jednorazový konzum väčšieho množstva alkoholu a kofeínu môže vyvolať poruchy srdcového rytmu. O predsieňovej fibrilácii, ktorá je zlučiteľná so životom, to vieme jednoznačne. Pri tých arytmiach, ktoré končia náhlym úmrtím, je to objektívne nezistiteľné, ale tiež ľahko možné...

Servery Medscape a NEJM Journal Watch každoročne vyberajú významné odborné udalosti v medicíne. Niektoré sú zrozumiteľné alebo zaujímavé len pre odborníkov, ale mnohé by mohli zaujímať aj ľudí so všeobecným vzdelaním, ktorí sa zaujímajú o novinky vo svete vedy.

Servery Medscape a NEJM každoročne vyberajú významné odborné udalosti v medicíne. Niektorým z nich rozumejú len príslušní špecialisti, ďalšie sú zaujímavé len pre lekárov, ale je tam aj niekoľko takých, ktoré by mohli zaujímať aj priemerne vzdelaných ľudí, zaujímajúcich sa o novinky vo vede - z ktorých je zostavený tento výber. Sú to prevažne články, týkajúce sa praktickej medicíny (a zopár o tom, čo je ináč, ako sa dosiaľ myslelo).

O tom, aké riziko predstavujú starší vodiči, sa diskutuje dlhé roky. Nespôsobujú nápadne veľa dopravných nehôd, čo sa pripisuje ich opatrnosti a skúsenosti, ale po prepočítaní na absolvované vzdialenosti sú to nebezpeční jazdci. Je všeobecne menej známe, že mnohí sú schopní postarať sa o seba práve vďaka tým pár desiatkam kilometrov, ktoré absolvujú za týždeň či dokonca za mesiac, väčšinou po vedľajších cestách so slabou premávkou.

Zkuste to bez drátů, milý Marconi! - tak znie rada imaginárneho českého génia Járy Cimrmana. Možno sa o nej dopočuli aj vedci na čele s Phillipom S. Cuculichom z Washington University v St. Louis, ale skôr nie. Každopádne skúsili vyliečiť záchvaty život ohrozujúcej srdcovej arytmie, komorovej tachykardie, aj bez "drôtov", elektród, zavedených do srdca - a zdá sa, že veľmi úspešne.

Imunoterapia nádorov je dnes považovaná popri chirurgickej liečbe, liečbe ožarovaním a cytostatikami (liekmi, ktoré rôznymi mechanizmami zastavujú rast alebo delenie nádorových buniek) považovaná za ďalší spôsob liečby zhubných ochorení.

Je dávno známe, že jednou z funkcii imunitného systému je detekovať a odstraňovať nádorové bunky a táto funkcia u pacientov so zhubnými nádormi zlyháva. Myšlienka liečby nádorov prostredníctvom zásahu do činnosti imunitného systému nie je nová. Bolo však treba prejsť dlhú cestu k porozumeniu fungovania protinádorovej imunity, ktoré umožnilo vznik účinných liečebných postupov.

Veľká štúdia dokázala, že zistenie "pacient nevykoná príkazy" má rovnakú diagnostickú hodnotu ako podstatne zložitejšie hodnotenie podľa Glasgowskej škály porúch vedomia (Glasgow coma scale, GCS). Porážku tohoto donedávna nespochybniteľného a stále široko používaného skórovacieho systému komentátor portálu NEJM Journal Watch celkom výstižne prirovnal k utrateniu posvätnej kravy.

Používanie monitora tlaku v pľúcnej artérii (CardioMEMS, Abbott/St Jude Medical), ktorý informuje o rozvoji srdcového zlyhávania ešte pred objavením sa jeho príznakov, prinieslo nielen zníženie počtu pobytov v nemocnici, ale aj 30% zníženie úmrtnosti pacientov.

Keď sa zistilo, že komorová fibrilácia je častou príčinou náhlej smrti pacientov s akútnym infarktom myokardu, nasledovali úvahy o možnostiach jej včasnej liečby. Koronárne jednotky a systémy rýchlej zdravotníckej pomoci veľmi zlepšili prognózu takýchto pacientov, ale možnosť okamžitej pomoci v čase do 4 - 8 minút po zastavení srdca prináša až automatický externý defibrilátor (AED), prenosný prístroj, určený pre použitie pri laickej aj odbornej prvej pomoci pri náhlom zastavení krvného obehu v dôsledku komorovej fibrilácie alebo komorovej tachykardie.

Vyšetrenie hladiny amyloidu β42 (Aβ42) v slinách ELISA testom môže odhaliť individuálne riziko vzniku Alzheimerovej choroby a viesť k profylaktickému podávaniu všeobecne dostupných nesteroidných protizápalových liekov, napríklad ibuprofenu, ktoré môžu oddialiť nástup príznakov tejto choroby.

Možnosť vyšetrenia tráviaceho traktu flexibilným endoskopom je jedným z prielomov v medicíne. Skoro všetky choroby tráviacej trubice od pažeráka až po konečník sa prejavujú zmenami na jej povrchu. Vyšetrenie pohľadom, dokonca s možnosťou odberu vzoriek na histologické vyšetrenie alebo aj liečebného výkonu nie je nahraditeľné nijakou inou metódou.

Nie je dôvod pochybovať, že dlhodobo zvýšený krvný tlak je zlý. Je opakovane a nepochybne dokázané, že okrem akútnych nepríjemností, ktoré zvýšený krvný tlak prináša, od bolestí hlavy až po mozgovú porážku, dlhodobo zvýšený krvný tlak spôsobuje spočiatku neznateľné, časom však závažné poškodenie orgánov a skracuje život. Účinné lieky sú dnes k dispozícii a rieši sa iná otázka: kde začať a kam až ísť so znižovaním krvného tlaku?

Počet pacientov s diabetes mellitus 1. typu sa v Českej republike blíži k stotisícke a na Slovensku proporcionálne asi k polovičnému číslu. Je to ten horšie zvládateľný typ cukrovky, postihujúci aj deti, pri ktorom koncentrácia glukózy v krvi často výrazne kolíše a pacienti si musia niekoľkokrát denne pichať do prstov a odoberať kvapku krvi na jej meranie glukometrom. Ani táto tortúra však niekedy nestačí - niekoľko náhodných meraní nedokáže dokonale zmapovať 24 - hodinový priebeh glykémie.

Dva orgány - srdce a pľúca nesmú prestať fungovať. Ak telo nedostane potrebné množstvo okysličenej krvi pod náležitým tlakom, mozgová smrť smrť prichádza v priebehu minút. U pacientov v kritickom stave je teda prvoradé zabezpečiť aspoň aké-také fungovanie srdca a pľúc, ináč je všetko ostatné zbytočné. Čo však, ak je jeden z týchto orgánov nepracuje dostatočne ani po vyčerpaní všetkých možností liečby?

Väčšina chorôb sa dnes lieči úplne ináč, ako to bolo kedysi dávno. Ale nie je tak veľa takých, kde už neplatí nič z toho, čo bolo správne pred necelým polstoročím. Ako napríklad pri infarkte myokardu.

V časoch, keď diabetici húfne umierali v diabetickej kome v dôsledku nedostatočne liečenej cukrovky, nebol príliš dôvod zaoberať sa jej neskorými komplikáciami. Ale časy sa zmenili, diabetická koma sa stala raritou a na programe dňa je už niekoľko rokov hlavne skutočnosť, že diabetici sú výrazne ohrození kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú neskorou komplikáciou cukrovky.