Matej Čiernik

Črevný mikrobióm je spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré žijú v našich črevách. Tvorí ho množstvo druhov baktérií, ktoré sa podieľajú na trávení, ale aj takých, ktoré predstavujú potenciálnu hrozbu pre zdravie. Každý človek ho má trochu iný, ale zdravé črevo si dokáže udržať prospešné baktérie a potlačiť rast tých zlých. Do tejto rovnováhy môže zasiahnuť niekoľko skupín liekov, bez ktorých sa ale pacienti ťažko zaobídu.

Prevencia nádorov býva dlhodobý, často obťažujúci alebo obmedzujúci proces s neistým výsledkom. K nemnohým výnimkám patrí rakovina krčka maternice, spôsobená papilomavírusom.

Ako off-label sa označuje použitie lieku v indikácii, pre ktorú nie je výrobcom určený a príslušným úradom schválený. Za dôsledky takejto liečby, hlavne nepriaznivé, nesie zodpovednosť výlučne lekár, ktorý ju ordinoval. Hoci na ňu oficiálne inštitúcie pozerajú cez prsty - neraz oprávnene, niekedy sa bez nej ťažko zaobísť.

Správne zacielenie antibiotickej liečby hneď od jej začiatku môže zachraňovať životy, ale aj obmedziť vznik kmeňov baktérii, rezistentných voči antibiotikám.

mRNA vakcíny, ktoré počas pandémie COVIDu-19 zachránili milióny životov, vlastne vznikli ako vedľajší produkt pri vývoji protinádorových vakcín. Ten stále pokračuje a dosahuje úspechy. Ale aj samotná vakcinácia proti COVIDu-19 počas protinádorovej imunoterapie onkologických pacientov viedla k výraznému predĺženiu ich prežívania.

Nobelova cena za fyziológiu a medicínu bola v roku 2025 udelená za objavy, ktoré pomohli objasniť, ako imunitný systém reguluje svoju aktivitu. Uplatnenie nových poznatkov sa očakáva pri liečbe autoimunitných ochorení, nádorov a v transplantačnej medicíne.

Od polovice 20.storočia je rozpoznaná úloha lipidov pri vzniku aterosklerózy a čoskoro potom začali snahy o jej prevenciu a liečbu. Kedysi to bolo jednoduché – kto mal „vysoký cholesterol“, vypočul si od lekára kázeň o životospráve a dostal recept na tabletky. Lenže časom sa zistilo, že priveľa ľudí pojedá lieky zbytočne a u iných sú preventívne opatrenia nedostatočné.

Umelá krv, ktorú by bolo možné jednoducho skladovať a prepravovať aj vo veľkých množstvách, by bola veľkým prínosom nielen pre armády a pre medicínu katastrof. Po dlhých rokoch výskumu však doposiaľ výsledné produkty nikdy nenaplnili očakávania. Nové riešenia so zapuzdreným hemoglobínom sú však veľmi sľubné.

Niekoľko zaujímavostí, ktoré sú hodné pripomenutia pred nastávajúcim teplým obdobím, v ktorom si zas mnoho ľudí prinesie z prírody nechcený suvenír - prisatého kliešťa.

Implantovaný kardiostimulátor často zachraňuje pacientovi život, prinajmenšom ho zbavuje rôznych rizík a nepríjemností, spojených s príliš pomalou činnosťou srdca alebo s jej prerušovaním (bradykardia alebo asystola). Prístroje sa po smrti pacienta likvidujú, často spôsobilé fungovať ešte dlhé roky. Z pohľadu pacientov, ktorých život závisí na implantácii kardiostimulátora, ale je pre nich nedostupný, je to bohapusté plytvanie.

Nasýtenie krvi kyslíkom je parameter, podľa ktorého sa dajú identifikovať pacienti s poruchou dýchania a s nedostatkom kyslíka v tepennej krvi. Merať sa dá pomocou malého, jednoduchého a lacného prístroja, pulzného oximetra. Lenže, po dlhom čase sa zistilo, že pulzné oximetre nemusia merať spoľahlivo pri závažných poruchách dýchania.

Lipoproteín(a) - Lp(a) je považovaný za nezávislý rizikový faktor aterosklerózy. Jeho zvýšené koncentrácie v krvi sú spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou srdcového zlyhania, cievnej mozgovej príhody a ďalších kardiovaskulárnych ochorení so zvýšenou celkovou úmrtnosťou. Zatiaľ nie je schválená žiadna liečba, ktorá by špecificky znižovala jeho hladinu v krvi.

Rezistencia baktérii voči účinkom dostupných antibiotík je stále sa zhoršujúci problém. Odhaduje sa, že je príčinou asi milióna úmrtí ročne. Nové, účinnejšie antibiotiká prichádzajú príliš pomaly. Objavovať nové látky s antimikrobiálnym účinkom je pomalý proces a nakoniec sa ani všetky sľubné substancie neukážu ako vhodné pre liečbu ľudí.

Keď čínske vojnové lode plávajú niekoľko desiatok kilometrov od závodov TSMC na Taiwane, ktoré vyrábajú asi polovicu svetovej produkcie vyspelých čipov, taiwanská armáda je v pohotovosti a USA dvíhajú varovný prst. Dôvod na znepokojenie je jednoznačný: ak by tieto závody prestali pracovať, dôsledky pre svet by sa najmenej vyrovnali ropnej kríze z roku 1973.

Ako endokrinné disruptory sú označované chemikálie v životnom prostredí, ktoré môžu zasahovať do ľudských endokrinných funkcii. Vzbudzujú vzrastajúce obavy odborníkov aj verejnosti. Vyhnúť sa ich nepriaznivým účinkom je ťažké, skôr nemožné.

Zlyhanie srdca je vo vyspelých krajinách najčastejšou príčinou smrti. Liečba, vedená podľa tlaku krvi v ľavej predsieni srdca môže predĺžiť život ťažko chorých pacientov, ibaže v súčasnosti je dostupné len invazívne meranie, ktoré nie je jednoduché a preto nie bežne dostupné. Neinvazívne monitorovanie by mohlo predĺžiť život mnohých z najviac ohrozených pacientov.

Že množstvo spermii u mužov vo vyspelých krajinách západnej civilizácie postupne klesá, potvrdili už tisíce prieskumov. Príčiny sa hľadali a nachádzali v prevládajúcom životnom štýle v konzumnej spoločnosti, ale spermie ubúdajú aj v menej rozvinutých a menej konzumných krajinách. Možných príčin je priveľa a uspokojivé možnosti riešenia tohto problému zatiaľ chýbajú.

Že alkohol škodí zdraviu, je všeobecne známe. Bola vyvrátená aj útecha o prospešnosti malých dávok v prevencii srdcovocievnych chorôb. A na dôvažok je tu ešte zistenie, že u denných konzumentov vo veku nad 60 rokov sa riziko úmrtia počas nasledujúcich 12 rokov zvyšuje ešte podstatne viac, ako u mladších.

Ak sa naozaj podarí vyvinúť "chytré" inzulíny (smart insulins), bude to znamenať prevrat v liečbe inzulínom a niektoré desaťročia vyvíjané postupy intenzifikovanej liečby cukrovky 1. typu sa môžu stať zbytočnými.

Podľa analýzy, uverejnenej v Lancet Respiratory Medicine, vakcíny proti COVID-19 len v Európe priamo zachránili najmenej 1,5 milióna životov, hlavne ľudí starších, ako 60 rokov. Ďalšie životy zachránili nepriamo, znížením počtu prenášateľov vírusu v populácii.

Pribudli dôkazy, že sildenafil (Viagra), liek na erektilnú dysfunkciu, ktorý sa používa aj v liečbe pulmonálnej artériovej hypertenzie a benígnej hyperplázie prostaty, môže poskytovať ochranu proti Alzheimerovej chorobe.

To je predsa jednoduché - tlakomerom, nie? Lenže človek nie je pneumatika - krvný tlak sa môže podstatne zmeniť aj v priebehu minúty – klesnúť aj stúpnuť. Takže zistiť smerodajnú hodnotu, podľa ktorej sa dá zvoliť liečba, je o dosť zložitejšie.

Anémia (málokrvnosť) z nedostatku železa je u pacientov s chronickým zlyhávaním srdca pomerne častá, zisťuje sa asi u polovice z nich. Je spojená s horšou kvalitou života a zvýšenou úmrtnosťou. Substitučná liečba podávaním železa môže pomáhať, ale nie je to celkom jednoduché.

Osud pacientov s diagnostikovaným karcinómom prostaty je vždy neistý. Väčšinu z nich tento nádor nezahubí, ale keď sa začne šíriť, je ťažko zastaviteľný. Ale radikálna liečba môže byť spojená s nepríjemnými a doživotnými komplikáciami. Kedy a koho začať liečiť, je komplikované a zodpovedné rozhodnutie, a čo robiť s pacientom s pokročilou chorobou, ešte zložitejšie. Umelá inteligencia ArteraAI môže pomôcť.

Bez omega-3 mastných kyselín sa ľudský organizmus nezaobíde. To však hneď neznamená, že ich ľudia musia konzumovať v doplnkoch potravy.

Betablokátory sú skupina liekov, ktoré sa podávajú pacientom s viacerými srdcovocievnymi chorobami. Používajú sa pri liečbe artériovej hypertenzie, porúch srdcového rytmu, ischemickej choroby srdca aj srdcového zlyhania. Po desaťročiach ich hojného používania sa však objavili informácie, ktoré ich používanie v niektorých indikáciach spochybňujú.

Asi si to málokto vôbec všimol, ale polovodičové zdroje svetla nahradili žiarovky aj bez nariadení Európskej únie. Je tu istá šanca, že sa to nakoniec stane aj s elektromobilmi, ktorých direktívneho zavedenia sa na základe súčasných technických možností desí mnoho realisticky uvažujúcich ľudí.

mRNA vakcíny sa blížia k cieľu, pre ktorý pred vyše dvadsiatimi rokmi začali práce, smerujúce k ich klinickému použitiu. Experimentálna vakcína od spoločností Moderna a Merck, pridaná k imunoterapii jedného z najzhubnejších nádorov, malígneho melanómu kože, podľa počiatočných dát znižuje riziko jeho šírenia po operácii o 65% a nádejnou sa javí aj vakcína od BioNTechu proti adenokarcinómu pankreasu.

Hromadia sa poznatky, že zamestnávanie mozgu vlastnou tvorivou aktivitou, ale aj množstvom vonkajších podnetov u starších ľudí spomaľuje rozvoj demencie. A ukázalo sa, že dobrým zdrojom podnetov môže byť aj internet.

Paliatívna sedácia je uznaná liečebná procedúra, málo známa verejnosti, ale aj lekárom, snáď s výnimkou hospicov a špecialistov na paliatívnu medicínu. Pritom môže prinášať úľavu trpiacim pacientom počas posledných hodín a dní ich života.

Použitie nukleárnych zbraní je opäť na pretrase. A zdá sa to jednoduché: dáme dohromady kritické množstvo uránu 235U alebo plutónia 239Pu, rozbehne sa reťazová štiepna reakcia a bum! Tak prečo nad tým sedeli špičkoví vedci v Los Alamos celé dva roky?

Analýza metylácie vo voľne cirkulujúcej DNA môže upozorniť na prítomnosť zhubného nádoru aj v jeho včasnom štádiu. Nakoľko sa táto veľmi sľubná vyšetrovacia metóda osvedčí v skríningu, ukáže už blízka budúcnosť.

Fonendoskop, symbol úctyhodného lekárskeho povolania, stráca svoje postavenie. Nahradí ho ultrasonograf?

NEJM group, nasledovník renomovaného lekárskeho časopisu New England Journal of Medicine, aj teraz zverejňuje prehľad najdôležitejších vedeckých poznatkov za rok 2022. Z kardiologickej časti sú niektoré zaujímavé len pre špecialistov alebo USA, iné však aj pre pospolitú lekársku a pacientsku verejnosť.

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie. Je spojená s hromadením beta-amyloidu (Aβ) v medzibunečnom priestore mozgu, hromadením zhlukov tau-proteínu a poškodením synapsii nervových buniek. Príčiny a súvislosti týchto dejov nie sú dosiaľ úplne jasné a nie je známa liečba s uspokojivými výsledkami.

Sú to už 3 roky od prvých prípadov nového vírusového ochorenia, ktoré najskôr dostalo názov Wuchanská pneumonia. Jeho pôvodca bol dočasne označený ako 2019-nCoV, definitívne potom SARS-CoV-2 a choroba dostala meno COVID-19. Ako sme sa posunuli od počiatočnej paniky a hľadania účinnej liečby, cez milióny mŕtrvych až k dnešnému prijatiu novej choroby ako súčasti každodenného života?

Vyšetrenie koncentrácie lipoproteínu(a) - Lp(a) v krvi spresní predpoveď individuálneho rizika aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení a jej vyšetrenie by sa malo stať súčasťou klinickej praxe. Čoskoro by malo byť možné liečbou znížiť hladinu tohto silno aterogénneho lipoproteínu.

Štúdie potvrdzujú pozorovania: nielen výskyt srdcovocievnych ochorení a cukrovky, ale aj závažnosť demencie a pokles mentálnych schopností je miernejší u aktívnych starších ľudí.

Predpokladá sa, že približne polovica úmrtí na zhubné nádory je spojená s odstrániteľnými rizikovými faktormi. Na prvom mieste je fajčenie, nasledujú konzumácia alkoholu a obezita, pričom počet úmrtí na nádory vo vzťahu k metabolickým faktorom je najvýraznejší v chudobných krajinách. Vzťah alkoholu a nádorov osobitne skúmala kórejská štúdia.

Kardiovaskulárne ochorenia, medzi ktoré patrí aj ischemická choroba srdca alebo cievne mozgové príhody, sú najčastejšou príčinou smrti v Európe. Európska kardiologická spoločnosť v rámci svojej činnosti venuje pozornosť prevencii týchto ochorení a vydáva odporúčania, väčšinou podložené veľkými štúdiami. Ako prichádzajú nové poznatky, odporúčania sa upravujú, niekedy aj menia. Spochybňované bývajú zriedka – ale stalo sa.

Rozšírenie indikácii a dopyt po tejto liečbe, ktorá sa stala pre pacientov poslednou nádejou na záchranu života, spôsobilo rozšírenie indikácii a nedostatok výrobných kapacít, ktorý sa nedá rýchlo vyriešiť.

Ťažké poranenie miechy s prerušením motorických nervových dráh vedie k strate pohyblivosti veľkej časti tela - paraplégii a k doživotnému upútaniu na lôžko, v lepšom prípade na invalidný vozík. Jeden nový liečebný postup však dáva naozaj sľubné výsledky.

O včasnej diagnostike zhubných nádorov sa toho popísalo veľa v odborných aj populárnych publikáciach. Už dávno sa vie, že vtedy, keď sa prejavujú charakteristickými príznakmi, už nemusia byť vyliečiteľné. Otázka za milión znie - ako ich teda zistiť včas?

Uskutočnila sa prvá transplantácia srdca geneticky modifikovaného prasaťa človekovi. Čo môže znamenať jej úspech a čo všetko sa pred ňou muselo vyriešiť?

American Heart Association (Americká "srdcová" asociácia, AHA) zverejnila zoznam najvýznamnejších pokrokov v oblasti prevencie a liečby srdcovocievnych ochorení a ďalších, s nimi súvisiacich chorôb, za rok 2021.

Nechcem nikomu kaziť chuť silvestrovského prípitku, ale asi je vhodná príležitosť uviesť jeden populárny mýtus na pravú mieru.

Drobné kovové trubičky so zložitou sieťovanou stenou majú dnes zavedené v koronárnych tepnách milióny pacientov, trpiacich na ischemickú chorobu srdca, od vplyvných politikov a starnúcich známych umelcov až po obyčajných ľudí, akých stretávame na ulici. Niektorým zachránili život, iných zbavili trápenia so zdravím.

Bádateľom sa občas podarí objaviť niečo, čo vôbec nehľadali - od objavu Ameriky až po známu modrú pilulku na potenciu. A pri niektorých nečakaných objavoch farmaceutického výskumu sa tentoraz zastavíme.

Pridanie vakcinácie k chemoprofylaxii malárie antimalarikami dokáže znížiť výskyt infekcii u detí v subsaharskej Afrike o 70 %.

Nové smernice Európskej kardiologickej spoločnosti, vydané v auguste 2021, sa väčšinou zhodujú s predchádzajúcimi z roku 2016. To však neznamená, že by v liečbe ochorenia, ktoré je najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách, nebol dosiahnutý žiadny pokrok.