Matej Čiernik

Použitie nukleárnych zbraní je opäť na pretrase. A zdá sa to jednoduché: dáme dohromady kritické množstvo uránu 235U alebo plutónia 239Pu, rozbehne sa reťazová štiepna reakcia a bum! Tak prečo nad tým sedeli špičkoví vedci v Los Alamos celé dva roky?

Analýza metylácie vo voľne cirkulujúcej DNA môže upozorniť na prítomnosť zhubného nádoru aj v jeho včasnom štádiu. Nakoľko sa táto veľmi sľubná vyšetrovacia metóda osvedčí v skríningu, ukáže už blízka budúcnosť.

Fonendoskop, symbol úctyhodného lekárskeho povolania, stráca svoje postavenie. Nahradí ho ultrasonograf?

NEJM group, nasledovník renomovaného lekárskeho časopisu New England Journal of Medicine, aj teraz zverejňuje prehľad najdôležitejších vedeckých poznatkov za rok 2022. Z kardiologickej časti sú niektoré zaujímavé len pre špecialistov alebo USA, iné však aj pre pospolitú lekársku a pacientsku verejnosť.

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie. Je spojená s hromadením beta-amyloidu (Aβ) v medzibunečnom priestore mozgu, hromadením zhlukov tau-proteínu a poškodením synapsii nervových buniek. Príčiny a súvislosti týchto dejov nie sú dosiaľ úplne jasné a nie je známa liečba s uspokojivými výsledkami.

Sú to už 3 roky od prvých prípadov nového vírusového ochorenia, ktoré najskôr dostalo názov Wuchanská pneumonia. Jeho pôvodca bol dočasne označený ako 2019-nCoV, definitívne potom SARS-CoV-2 a choroba dostala meno COVID-19. Ako sme sa posunuli od počiatočnej paniky a hľadania účinnej liečby, cez milióny mŕtrvych až k dnešnému prijatiu novej choroby ako súčasti každodenného života?

Vyšetrenie koncentrácie lipoproteínu(a) - Lp(a) v krvi spresní predpoveď individuálneho rizika aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení a jej vyšetrenie by sa malo stať súčasťou klinickej praxe. Čoskoro by malo byť možné liečbou znížiť hladinu tohto silno aterogénneho lipoproteínu.

Štúdie potvrdzujú pozorovania: nielen výskyt srdcovocievnych ochorení a cukrovky, ale aj závažnosť demencie a pokles mentálnych schopností je miernejší u aktívnych starších ľudí.

Predpokladá sa, že približne polovica úmrtí na zhubné nádory je spojená s odstrániteľnými rizikovými faktormi. Na prvom mieste je fajčenie, nasledujú konzumácia alkoholu a obezita, pričom počet úmrtí na nádory vo vzťahu k metabolickým faktorom je najvýraznejší v chudobných krajinách. Vzťah alkoholu a nádorov osobitne skúmala kórejská štúdia.

Kardiovaskulárne ochorenia, medzi ktoré patrí aj ischemická choroba srdca alebo cievne mozgové príhody, sú najčastejšou príčinou smrti v Európe. Európska kardiologická spoločnosť v rámci svojej činnosti venuje pozornosť prevencii týchto ochorení a vydáva odporúčania, väčšinou podložené veľkými štúdiami. Ako prichádzajú nové poznatky, odporúčania sa upravujú, niekedy aj menia. Spochybňované bývajú zriedka – ale stalo sa.

Rozšírenie indikácii a dopyt po tejto liečbe, ktorá sa stala pre pacientov poslednou nádejou na záchranu života, spôsobilo rozšírenie indikácii a nedostatok výrobných kapacít, ktorý sa nedá rýchlo vyriešiť.

Ťažké poranenie miechy s prerušením motorických nervových dráh vedie k strate pohyblivosti veľkej časti tela - paraplégii a k doživotnému upútaniu na lôžko, v lepšom prípade na invalidný vozík. Jeden nový liečebný postup však dáva naozaj sľubné výsledky.

O včasnej diagnostike zhubných nádorov sa toho popísalo veľa v odborných aj populárnych publikáciach. Už dávno sa vie, že vtedy, keď sa prejavujú charakteristickými príznakmi, už nemusia byť vyliečiteľné. Otázka za milión znie - ako ich teda zistiť včas?

Uskutočnila sa prvá transplantácia srdca geneticky modifikovaného prasaťa človekovi. Čo môže znamenať jej úspech a čo všetko sa pred ňou muselo vyriešiť?

American Heart Association (Americká "srdcová" asociácia, AHA) zverejnila zoznam najvýznamnejších pokrokov v oblasti prevencie a liečby srdcovocievnych ochorení a ďalších, s nimi súvisiacich chorôb, za rok 2021.

Nechcem nikomu kaziť chuť silvestrovského prípitku, ale asi je vhodná príležitosť uviesť jeden populárny mýtus na pravú mieru.

Drobné kovové trubičky so zložitou sieťovanou stenou majú dnes zavedené v koronárnych tepnách milióny pacientov, trpiacich na ischemickú chorobu srdca, od vplyvných politikov a starnúcich známych umelcov až po obyčajných ľudí, akých stretávame na ulici. Niektorým zachránili život, iných zbavili trápenia so zdravím.

Bádateľom sa občas podarí objaviť niečo, čo vôbec nehľadali - od objavu Ameriky až po známu modrú pilulku na potenciu. A pri niektorých nečakaných objavoch farmaceutického výskumu sa tentoraz zastavíme.

Pridanie vakcinácie k chemoprofylaxii malárie antimalarikami dokáže znížiť výskyt infekcii u detí v subsaharskej Afrike o 70 %.

Nové smernice Európskej kardiologickej spoločnosti, vydané v auguste 2021, sa väčšinou zhodujú s predchádzajúcimi z roku 2016. To však neznamená, že by v liečbe ochorenia, ktoré je najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách, nebol dosiahnutý žiadny pokrok.

Prečo je málo pravdepodobné, že ľudstvo sa v dohľadnej dobe zbaví vírusu SARS-CoV-2 a ako s ním bude môcť existovať.

Toto by mohlo zaujímať každého, kto radšej riskuje rakovinu hrubého čreva, než šiel na kolonoskopiu.

Situácia okolo vakcinácie a liečby Covidu-19 sa stále mení. Ktoré lieky sa ukázali ako účinné, ako je to s vakcínami a čo čakať v súvislosti s novými mutáciami?

Nie je veľa chorôb, pri ktorých je dávkovanie liekov tak kritické, ako inzulínu pri cukrovke 1. typu. Pritom ešte aj dnes sa potrebná dávka väčšinou odhaduje na základe niekoľkých viacmenej náhodných hodnôt koncentrácie glukózy v krvi, z ktorých je každá zaplatená vpichom do prsta a kvapkou krvi.

Čo je placebo efekt lieku, je dosť známe. Menej rozšírený výraz nocebo efekt (lat. nocere – škodiť) označuje situáciu, kedy pacient očakáva, že liek bude mať nežiadúce účinky a pocíti ich aj v prípade, kedy ani objektívne nevzniknú. Zdá sa, že negatívne očakávania môžu ovplyvniť aj ochotu nechať sa očkovať proti vírusu SARS-CoV-2, pôvodcovi choroby Covid-19.

Účinná a bezpečná liečba najčastejšej poruchy srdcového rytmu, fibrilácie predsiení sa hľadá dlhé desaťročia. Liečba antiarytmikami zďaleka nenaplnila očakávania a nádeje sa obrátili k radikálnejšej, minimálne invazívnej liečbe abláciou - prerušením častí vodivých dráh v srdcových predsieňach, ktoré sú za vznik tejto arytmie zodpovedné.

Sláva liekov proti COVID-19 máva dosiaľ krátky život a zdá sa, že sa to týka aj vychvaľovaného remdesiviru. (Dexametazon sem ťažko rátať, je to dávno známy liek, indikovaný v iniciálnej liečbe každého šoku, nielen septického pri COVIDe). Len pre tých rovnejších medzi rovnými je v talóne ešte niečo, čo sa zatiaľ používa len experimentálne, ale s výsledkami veľmi sľubnými.

Návodov, ako sa zbaviť nadbytočného tuku, nájdete na internete stovky. Mnohé sú zložité a len menšina je podopretá nejakými vedeckými dôkazmi. Pritom zníženie telesnej hmotnosti býva bez trvalej zmeny životného štýlu len dočasné. Jeden nenáročný spôsob zníženia telesnej hmotnosti, podložený výsledkami štúdie, bol nedávno publikovaný v Cell Metabolism.

Metóda nepriameho merania krvného tlaku pomocou sfygmomanometra, navrhnutá Riva-Roccim v roku 1896, sa používa s určitými obmenami dodnes a je načase, aby ju nahradilo niečo modernejšie a lepšie.

Presný dátum sa nikdy nedozvieme, takže môžeme len konštatovať, že približne pred polrokom sa prví identifikovaní pacienti nakazili koronavírusom, neskôr označeným ako SARS-2-CoV. Napadlo vôbec niekoho pred Vianocami 2019, ako by mohla zasiahnuť choroba COVID-19 náš život? A o čo sme múdrejší dnes?

Keď príde k najhoršiemu, potom ťažko.

Keby toto lekári dokázali pred 100 rokmi, Rasputin by si ani neškrtol.

Ako každý rok, na medicínskych stránkach sa objavili rôzne zoznamy toho „naj“ v medicíne. V tomto výbere z výberov bude spomenuté hlavne to, čo je najzaujímavejšie pre praktickú medicínu alebo nové poznatky, ktoré sa pravdepodobne uplatnia v praxi v blízkej budúcnosti. Ako vždy, pripájam aj niekoľko negatívnych poznatkov, ktoré potvrdzujú, že nakoniec môže byť všeličo celkom inak.

S nulovou toleranciou alkoholu u vodičov môže byť problém, a to aj pri vyšetrení jeho hladiny v krvi najdokonalejšími analytickými metódami. On tam totiž môže byť aj bez toho, aby ho vypil. Čo je horšie, môže viesť k stukovateniu pečene, a to sa netýka len šoférov.

Aj v súčasnosti si dokážeme predstaviť, ako sa dajú vyriešiť technické problémy, spojené s medziplanetárnymi letmi s ľudskou posádkou - dá sa dokonca povedať, že je to len otázka peňazí a prijatej miery rizika. Medziplanetárny priestor je však veľmi nezdravé miesto pre život a predstavy, ako uchrániť ľudský organizmus pred nevratnými zmenami a poškodením pri dlhodobom pobyte sú neraz len v hypotetickej rovine.

Hnačkové ochorenia sú zodpovedné za vyše 8 % detskej úmrtnosti vo svete. Vedúcou príčinou infekčných hnačiek sú rotavírusové infekcie, proti ktorým jestvuje účinná vakcína. Hneď na druhom mieste nasledujú hnačky, vyvolané prvokmi cryptosporidium, proti ktorým nie je očkovacia látka a známa antiinfekčná liečba nie je dostatočne účinná.

Štatistiky občas odhalia netušené súvislosti. Z nazbieraných dát sa dajú vydolovať korelácie, ktoré sa tam pôvodne nehľadali. S ich interpretáciou sa síce odporúča zaobchádzať opatrne, ale niekedy poskytnú celkom zaujímavé vodítka.

V histórii medicíny sa už niekoľkokrát ukázalo, že niekedy je lepšie zdržať sa príliš energickej liečby a okolo pacientovej choroby našľapovať pekne potichúčky, aby ju nadmerná snaha liečiť neskomplikovala. Mnohí kardiológovia tomu príliš nechcú uveriť, ale platí to aj pre liečbu chronickej ischemickej choroby srdca.

Tu nejde o politiku,ale o odborný problém, ktorý vecne vyriešil americký Úrad pre lieky a potraviny (FDA), ale byrokraticky odflákla Európska lieková agentúra (EMA) a v jej závese národné liekové agentúry (aj ŠÚKL a SÚKL). Je to príbeh o jednom lieku a dvoch chorobách - jednej, ktorú lieči a druhú, ktorú môže spôsobiť jeho nežiadúci účinok. O ňom síce majú informáciu od výrobcov lekári v USA a Kanade, ale nie v EÚ.

Vlaňajšia nobelovka bola udelená za objavy, bezprostredne súvisiace s praktickou medicínou, dokonca s jednou z jej najnaliehavejších úloh - liečbou nádorov. Tohoročná bola udelená za trochu nudný, takrečeno akademický objav - ako naše tkanivá dávajú vedieť, že im chýba kyslík.

Pacienti majú celkom prirodzene obavy z neúspešnej alebo nadmieru bolestivej liečby. Niekedy pripisujú vinu aj lekárovi (často neodôvodnene), ale málokto pomyslí na to, že môže zlyhať technika. Ale občas zlyháva, a niekedy s fatálnymi dôsledkami.

Vírusová hepatitída typu C je známa len 30 rokov a už sa podarilo nájsť takmer stopercentne účinnú liečbu. To je u vírusového ochorenia úplne výnimočné.

Zdá sa ťažko pochopiteľné, že zrazu zlyhá zásobovanie ťažko nahraditeľným, pritom však dávno známym a pomerne lacným liekom. Niekedy ide o život, niekedy o umelo nafúknutý problém. A niekedy aj umelo vyvolaný.

Nie je až také zriedkavé, že sa u starého, dlho známeho lieku nakoniec nájde ďalšie použitie. Asi najznámejšie je použitie acetylsalicylovej kyseliny (Aspirin, Acylpyrin) ako účinného antitrombotika pre liečbu ischemickej choroby srdca. Ale aby sa liek uplatnil v troch úplne odlišných indikáciach, je nezvyčajné.

Dnešné liečebné postupy sú založené na výsledkoch výskumu, ktorý prebieha v podobe klinických štúdii. Z nich sa za najhodnotnejšie a najpreukaznejšie považujú randomizované kontrolované štúdie (randomized controled trial - RCT), ktoré sú hlavným argumentom o správnosti liečebných postupov na základe dnes tak veľmi zdôrazňovanej medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine, EBM). Ale zdá sa, že tieto dôkazy sú vo väčšine kardiologických odborných článkov skreslene interpretované.

Náhle priveľa jedla - to môže dlho hladujúceho aj usmrtiť. Takéto prípady sú známe napríklad z konca 2. svetovej vojny u oslobodených hladujúcich väzňov z koncentračných táborov alebo u podvyživených Američanov po prepustení z japonského zajatia. Z roku 1981 je známy prvý popis úmrtia po nadmernej parenterálnej (vnútrožilovej) výžive pacienta. Napriek tomu diagnóza realimentačného syndrómu príliš neprenikla do povedomia lekárov, aj keď ohrozuje pacientov stále a tiež v krajinách, ktoré nedostatok potravy nepoznajú už desiatky rokov.

Lety do vesmíru už prestali byť výnimočnou udalosťou a bežne sa o nich dozvedáme, len keď sa niečo výnimočného podarí (alebo zlyhá, podľa možnosti s efektnou ohnivou guľou). Veľkolepé plány sa síce ohlasujú, ale väčšinou odkladajú alebo rušia. Ale mimo pozornosti verejnosti stále prebieha každodenná rutinná práca, ktorej prerušenie by sme si veľmi rýchlo všimli. Skúsim veľmi stručne zhrnúť, čo všetko sa v kozmonautike deje a čo sa očakáva.

Všelijakých odporúčaní, ako nedostať infarkt a podobné civilizačné ochorenia, tu už bolo neúrekom. Aj keď vezmeme do úvahy len tie od vážených lekárskych inštitúcii, ťažko sa ich dopočítame a nanešťastie platí, že tie novšie vždy popreli niečo z tých starších. Takže aj za priemerný ľudský život sa ich vydá niekoľko a niekoľkokrát sme sa už dozvedeli, že v niečom sa obmedzujeme vlastne zbytočne. Jedinou útechou môže byť, že nás vedci už dávno nenavádzajú k niečomu, čím by sme si jednoznačne uškodili.

Zaujímavé podrobnosti o záchrannej operácii, pri ktorej bola zachránená skupina mladých thajských futbalistov a ich tréner zo zatopenej jaskyne Tham Luang v júli 2018 boli zverejnené v časopise New England Journal of Medicine. Poskytli ich priami účastníci záchrannej akcie. Týkajú sa spôsobu, akým potápači a lekári pripravili každého chlapca na 6 - hodinovú cestu do bezpečia a ako prebehla záchrana po zdravotníckej stránke.

Podľa článku na JAMA Network Open nastal za posledných 20 rokov pozoruhodný pokles vo výskyte akútneho infarktu myokardu u starších pacientov zaradených do programu Medicare. To nie je všetko, v súčasnosti je aj historicky najnižšia úmrtnosť na toto ochorenie.