Ako zistiť tlak krvi?  
To je predsa jednoduché - tlakomerom, nie? Lenže človek nie je pneumatika - krvný tlak sa môže podstatne zmeniť aj v priebehu minúty – klesnúť aj stúpnuť. Takže zistiť smerodajnú hodnotu, podľa ktorej sa dá zvoliť liečba, je o dosť zložitejšie.

Klasika v meraní tlaku krvi – ortuťový tlakomer. Kredit: Wikipedia, CC 4.0)
Klasika v meraní tlaku krvi – ortuťový tlakomer. Kredit: Wikipedia, CC 4.0)

Odmerať krvný tlak pritom nikdy nebolo jednoduchšie. Vezmete automatický merač tlaku, upevníte manžetu na rameno a spustíte meranie. Kdeže sú tie procedúry, kedy pán doktor obradne rozbalil ortuťový tlakomer, ovinul pacientovi rameno manžetou, nasadil si okuliare a fonendoskop, balónikom nafúkal manžetu a postupne vypúšťajúc vzduch počúval, kedy sa vo fonendoskope ozve ťukanie, takzvané Korotkovove fenomény.

 

Meranie tlaku auskultačnou metódou s pomocou fonendoskopu na ortuťovou tlakomeri. (Kredit: Kilbosh, Wikipedia CC 3.0)
Meranie tlaku auskultačnou metódou s pomocou fonendoskopu na ortuťovou tlakomeri. (Kredit: Kilbosh, Wikipedia CC 3.0)

Kto si doma kontroluje krvný tlak, pravdepodobne si všimol, že pri opakovanom meraní mu prístroj nikdy neukáže rovnaké hodnoty. Odchýľka o 5 - 10 torrov (alebo milimetrov ortuťového stĺpca - mmHg) je úplne bežná a ani väčšia nie je výnimočná. A nakoľko dnešné smernice pre klasifikáciu a liečbu artériovej hypertenzie (čo je odborný názov pre chorobu so zvýšením krvného tlaku) upravujú liečbu aj na základe hodnôt, zvýšených o niekoľko mmHg, po niekoľkých opakovaných meraniach môže pacient zistiť, že v priebehu niekoľkých minút sa stal z ťažko chorého zdravým (alebo naopak), prípadne by mal mať úplne inú liečbu. Pre ilustráciu, chyba merania 5 mmHg môže v celosvetovom merítku viesť k nesprávnej klasifikácii hypertenzie u 84 miliónov pacientov (podľa AMA - American Medical Association). Dovolím si však tvrdiť, že lekári už zo skúseností vedia svoje a so zmenami klasifikácie hypertenzie a úpravami liečby sú obozretní.


Dlhé roky väčšina vedeckej komunity nepresnosť merania krvného tlaku akosi prehliadala. Vydávali sa síce návody, ako tlak správne merať a kedy sú jeho hodnoty smerodajné, rozptyl hodnôt pri meraní to však nevyriešilo. Až nakoniec, po dlhých rokoch (a možno aj preto, že sa rozšírilo domáce meranie krvného tlaku a problémom, o ktorom pôvodne vedeli len zdravotníci, sa začala zaoberať širšia verejnosť a kládla lekárom nepríjemné otázky) sa veci pohli správnym smerom a bolo vydané usmernenie, že tlak treba merať opakovane a za určitých štandardných podmienok. Sú však pochybnosti, nakoľko sa tento postup dodržiava (a koľko lekárov o ňom vôbec vie).

 

Meranie tlaku pomocou modernejšieho aneroidného manometra. (Kredit: Pixabay,volné dílo)
Meranie tlaku pomocou modernejšieho aneroidného manometra. (Kredit: Pixabay,volné dílo)

Nakoniec, kto si chodí merať krvný tlak častejšie, alebo si ho meria doma, môže porovnať prax s odporúčaným postupom, ktorý už platí niekoľko rokov (príslušná smernica Európskej kardiologickej spoločnosti je z roku 2018 a z nej vychádzajúci "Komplexný manažment dospelého pacienta s artériovou hypertenziou" bol vydaný slovenským ministerstvom zdravotníctva v roku 2020). Tu sú niektoré podstatné pravidlá:

 

- pred meraním krvného tlaku by pacient mal sedieť najmenej 5 minút v tichom prostredí

- mali by sa uskutočniť 3 merania v časovom odstupe 1-2 minút. Ak sa prvé merania odlišujú o viac, ako 10 mmHg, mali by sa uskutočniť ďalšie merania. Zaznamenávajú sa hodnoty tlaku, ktoré sú priemerom z posledných dvoch meraní.

- manžeta tlakomera má byť v úrovni srdca, chrbát a rameno by malo byť podopreté, aby sa predišlo skresleniu v dôsledku napínania svalov chrbta a hornej končatiny (to je podstatné zvlášť v súvislosti s automatickými tlakomermi, ktoré sa umiestňujú na zápästie)

- ďalšie opakované merania sú potrebné u pacientov s kolísavými hodnotami tlaku a s poruchami srdcového rytmu. Pri prvom vyšetrení treba merať tlak na oboch horných končatinách, pri ďalších na tej, kde sa zistil vyšší tlak (veľký rozdiel tlakov upozorňuje na možné cievne anomálie) a treba aj merať aj tlak 1 a 3 minúty po postavení sa zo sedu. Pri ďalších meraniach je vhodné meranie tlaku po postavení sa u pacientov s cukrovkou, starých pacientov a ďalších, kde je predpoklad neprimeraného poklesu tlaku po postavení sa (ortostatická hypotenzia).

Meranie krvného tlaku pomocou automatického tlakomera je technicky jednoduché, ale tiež treba dodržať určité pravidlá, aby namerané hodnoty neboli zavádzajúce. (Kredit: Alza.sk)
Meranie krvného tlaku pomocou automatického tlakomera je technicky jednoduché, ale tiež treba dodržať určité pravidlá, aby namerané hodnoty neboli zavádzajúce. (Kredit: Alza.sk)

Stanovenie diagnózy hypertenzie, teda zvýšeného tlaku krvi, sa líši podľa spôsobu merania. Pre meranie v ambulancii lekára sa stanovuje pri hodnotách nad 140/90 mmHg (teda systolický tlak nad 140 mmHg a/alebo diastolický tlak nad 90 mmHg - pre pripomenutie, systolický tlak je hodnota počas sťahu srdcových komôr, diastolický pri ich ochabnutí). Pri domácom meraní platia hodnoty nad 135/85 mmHg a pri ambulantnom monitorovaní krvného tlaku platia samostatné zložitejšie pravidlá. Je vhodné pripomenúť aj staršie pravidlo, že diagnóza artériovej hypertenzie ako choroby by sa mala stanoviť, ak je hodnota krvného tlaku zvýšená najmenej pri dvoch z troch nezávislých meraní, aby nebol za chorého prehlásený každý s náhodne zisteným vyšším tlakom - súčasné smernice hovoria o stanovení diagnózy "na základe opakovaných meraní".


Dodržiavanie týchto postupov určite znamená veľký krok k tomu, aby sa nestanovovali "presné diagnózy na základe nepresných meraní". Záludností je však ešte viac. Nameraný tlak krvi zvyšujú o určité hodnoty medzi 5 - 30 mmHg aj iné rušivé vplyvy: rozhovor počas merania, plný močový mechúr, jedenie, káva alebo fajčenie v polhodine pred vyšetrením. Ešte väčšie zvýšenie tlaku môže spôsobiť "efekt bieleho plášťa" - psychické rozpoloženie pacienta pri lekárskom vyšetrení.

Len pre úplnosť, významné rozdiely sa vyskytujú pri aj porovnaní priameho merania krvného tlaku (tlakomerom, zavedeným do tepny) a nepriameho merania (prostredníctvom tlaku manžety na ruke), ktoré už v tomto článku nepotrebujeme riešiť - týkajú sa hlavne veľmi ťažko chorých pacientov, vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť (s polytraumou, v cirkulačnom šoku a podobne).

Artériová hypertenzia je záludná choroba, ktorá dlho nebolí, pritom však celé roky v tichosti poškodzuje srdce a cievy. Odhaduje sa, že na ňu trpí oveľa viac ľudí, než je diagnostikovaných a preventívne vyšetrenia krvného tlaku majú veľký význam. Ale ani chybné vyhlásenie za chorého nie je neškodné - znamená prinajmenšom posielanie pacientov na ďalšie, väčšinou zbytočné vyšetrenia, prípadne obmedzenia v ich živote a niekedy aj zbytočné pojedanie liekov. Preto - pozor na správne meranie krvného tlaku.

Datum: 23.01.2024
Tisk článku

Související články:

Nečekaný objev regulace krevního tlaku – naděje pro hypertoniky     Autor: Josef Pazdera (12.06.2021)
Opäť potvrdené: aktívni seniori sú zdravší. A tiež menej dementní.     Autor: Matej Čiernik (11.09.2022)
Vědci zjistili jak nám sůl zvyšuje krevní tlak     Autor: Josef Pazdera (14.09.2022)
Hladina lipoproteínu (a) - ďalší cieľ prevencie srdcovocievnych ochorení     Autor: Matej Čiernik (19.09.2022)
Kardiologické TOP STORIES 2022 podľa NEJM Journal Watch Cardiology     Autor: Matej Čiernik (03.02.2023)
Betablokátory na ústupe zo slávy     Autor: Matej Čiernik (08.08.2023)
Železom proti srdcovému zlyhaniu     Autor: Matej Čiernik (18.01.2024)



Diskuze:

Tak to je překvapující!

Marcel Brokát,2024-01-26 09:02:56

Nechci aby se z toho co teď napíši jakkoliv odvozovala jakákoliv kritika lékařské vědy...
Tohle co je v článku a vlastně i důsledky mě tedy překvapily maximálně. Vzhledem ke skutečnosti jak rozsáhle se kolem krevního tlaku mluví, jaká se mu dává důležitost mně fakt překvapilo jak ta problematika měření krevního tlaku tedy není vůbec ukotvena. Jak vlastně celá metodika je nejasná a nejednoznačná a co víc - jak je vlastně úplně nepřesná. Tak to teda nevím co si o tom mám vlastně myslet...
A že s tím doktoři vlastně můžou v pohodě žít a řídit se těmi hodnotami.
Byl jsem překvapený když mi u mudry měřila sestra tlak přes košili a tenký svetr. Jako technik jsem byl tak překvapený, že jsem ani nic neřekl. Co víc mudr s tou hodnotou normálně operovala. Jasně, ž jsem tlak měl vyšší. Ale muselo to být hausnumero typu, že kdybych si vymyslel číslo nebylo by to přesnější....
Tak jak to tedy vlastně je? Dokáže to prosím nějaký čtenář-lékař nějak smysluplně ukotvit? Je měřen tlaku tedy smysluplné? Vědí lékaři, že když naměří 135/80, že se jedná o trend a ne o přesnou hodnotu? Vědí lékaři s jakou přesností se tlak vlastně měří a že je to tedy možná mimo? Je to metoda jak umravnit lidi aby na sebe trochu dbali? Patří to tedy do lékařských diagnostických metod nebo je to jenom folklor pro lidi a mudři se rozhodují podle úplně něčeho jiného?

Odpovědět


Re: Tak to je překvapující!

Jozef Drahovsky,2024-01-28 09:35:34

Osobne si myslím, že meranie tlaku je zmysluplné. Nejde pritom o fyzikálne hodnoty, lebo nemeriame tlak v krvi, ale tlak v manžete stláčajúcej končatinu až tak, že priškrcuje prúdenie krvi.

Podstatný význam je v porovnávaní nameraných hodnoť rovnakej metódy, keď je človek zdravý a keď má problémy.

Z meraní u veľa ľudí je veľa dát na základe, ktorých WHO odporučilo hodnoty, aký tlak za akých podmienok je bezproblémový a kedy začínajú problémy.

Odpovědět


Re: Re: Tak to je překvapující!

Marcel Brokát,2024-01-28 14:59:48

No pokud je to na základě statistického porovnání, potom to chápu. Děkuji.

Odpovědět

Dakujem,

Radoslav Pořízek,2024-01-25 22:40:26

Pan Ciernik,
vas clanok o merani teploty ludskeho tela na mna hlboko zaposobil, prisiel mi mimoriadne zaujimavy: https://www.osel.cz/9001-meranie-telesnej-teploty-je-nepresne-co-s-tym.html

Preto som sa potesil, ze ste pridali aj meranie tlaku.

Ja to este zkomplikujem: Mam fobiu na skrtenie obehu v koncatine. Preto si myslim, ze sa do skreslenia hodnot mojho prirodzeneho tlaku pripocitava aj stres sposobeny meracou procedurou.

Odpovědět

mmHg

Martin Šíra,2024-01-25 13:06:12

Mě by zajímalo, jestli je v nějakém doporučení konečně opustit ty historické jednotky milimetry rtuti. Přecejen se už dnes rtuťové manometry nepoužívají, a nutnost přecházet z pascalů na mm Hg přináší jisté problémy během návaznosti a kalibrace.
Nedělám si iluze že by se doktoři chtěli učit něco jiného, jen mě zajímá jestli se o tom alespoň mluví.

Odpovědět


Re: mmHg

Matej Čiernik,2024-01-25 15:18:58

Ach, áno, už sa nás lekárov pokúšali fyzici dotlačiť ku kilopascalom pred nejakými 35 rokmi, ale nepodarilo sa. Kto to má prepočítavať pri každom pacientovi? A mýlite sa, hodnoty krvného tlaku nemajú nijakú náväznosť, ktorá by v praktickej medicíne mohla zdržovať pri prepočtoch. (Skôr si predstavte, že by ste mali roky staré monitory vitálnych funkcii, ktorých údaje musíte prepočítavať pri intenzívnej starostlivosti) Nakoniec, v anglosaskej odbornej literatúre sa to vôbec neriešilo. A vedátori, tí si to už prepočítajú, ak náhodou treba :-)

Odpovědět


Re: Re: mmHg

Martin Šíra,2024-01-28 20:02:55

Tak princip je takový, že člověk nové jednotky aktivně používá přímo, a nepřepočítává je na ty historické. Je to jen otázka zvyku. Přechod bolí, ale když se přejde, tak nová generace doktorů už si ani nebude umět představit že by to mohlo být jinak. Staré monitory časem nebudou problém, každý elektronický přístroj lze upravit na zobrazení zvolené jednotky.

Tou návazností jsem myslel metrologickou návaznost, kalibrační řetězec. Ty přístroje na měření tlaku je potřeba pravidelně kalibrovat navázáním na etalony vyššího řádu a tam k přepočtu dochází. A jako vždy, i tady mohou nastat chyby (a nastávají).

Ale uznávám, že v medicíně by asi ani v dlouhém výhledu výhody nepřevážily krátkodobá rizika během přechodu na novou jednotku.

Ano, i rtuťové měřáky je potřeba kalibrovat, a vím že na to spousta doktorů kašle. A mnohem víc je to potřeba u moderních elektronických. Což je docela krize.
(U měření teploty je to ještě horší - ve chvíli kdy sestřička v nemocnici měřila miminu teplotu bezdotykovým teploměrem na zpoceném čele, čímž zhodnotila že mimino je v pořádku, tak mi krevní tlak stoupal do extrémních hodnot. Chyba vůči kontaktnímu teploměru byla skoro celý stupeň, ale nenechala si to vysvětlit.)

Odpovědět

Vzorkovaci frekvence :-)

Karel Marsalek,2024-01-25 04:29:07

Pane Cierniku, dekuji Vam za prehledny a naucny clanek! Jako doktorand jsem vyvinul metodu neprimeho mereni zmen systolickeho tlaku z doby mezi QRS komplexem v EKG a okamzikem prichodu pulsove vlny do periferie (fotopletysmograf na prstu). Odbornici ve sdelovaci technice (a jiz i stary pan Kotelnikov) vrele doporucovali merit velicinu minimalne dvakrat casteji, jak se velicina sama v case meni. To bychom zabredli asi do casovych konstant baroregulace sympatikem a jeste lepe parasympatikem. Byla by pro Vas jako lekare zajimava metoda celodenniho mereni systolickeho tlaku beat-to-beat? Takovy holtr s manzetou, ktery meri kazdych 10 minut a v noci jeste mene casto, se tomu doporuceni pana Kotelnikova zdaleka nepriblizuje :-)

Odpovědět


Re: Vzorkovaci frekvence :-)

Matej Čiernik,2024-01-25 10:15:03

Už som pokročilý dôchodca, takže ja do praxe už nič nezavediem.... Ani nie som špecialista na meranie tlaku, predsa však, pár poznámok. Súčasné meranie tlaku krvi manžetou je z hľadiska vzorkovacej frekvencie katastrofou, pretože tlak v manžete klesá približne rýchlosťou 2 mmHg medzi dvoma pulzmi, alebo aj viac. Aj keď zanedbáme kolísanie vlastnéhu tlaku už len v dôsledku zmien plnenia ľavej srdcovej komory pri nádychu/výdychu, ide o presnosť plusmínus autobus, teoreticky by mala byť priemerovaná snáď desiatka meraní. Čo sa týka Vašej metódy, treba zohľadniť individuálnu tuhosť tepien, ktorá s vekom stúpa a rôzne sa prejavuje v závislosti od pulzovej frekvencie, takže pre presné meranie by bola potrebná kalibrácia na každého pacienta individuálne, a možno aj pre rôzne pulzové frekvencie. A počítajte s tým, že metóda vyhodnocovania získaných radov hodnôt je problémom, ktorý by si museli vyriešiť lekári cez klinické štúdie, porovnaním s ostatnými metódami hodnotenia tlaku krvi (teda určiť kľúč, na základe akých hodnôt by mal byť pacient vyhlásený za hypertonika). Čo sa týka tlakového Holtera ako metódy, áno, osobne to vidím ako nepresné už aj z fyziologického hľadiska - pacient nafukovanie manžety cíti, alebo mu istým spôsobom ruší spánok, a každý na to reaguje ináč. Takže spomínam len samé záludnosti, dúfam, že Vás tým neodrádzam....

Odpovědět

Vlastná skúsenosť

Jozef Drahovsky,2024-01-24 23:44:53

V dávnej dobe som robil na vývoji zdravotníckych prístrojov. Meranie krvného tlaku je veda sama o sebe a do značnej miery vecou dohody. Jediná istá vec je výška ortutového stĺpca. Dodnes mám aj taký tlakomer. Všetko ostatné je veľmi variabilné. Bežne človek na základe tlaku v mažete počuje alebo nepočuje tlkot srdca. Väčšinou sa meria pri znižovaní tlaku, ale dá sa merať aj pri zvyšovaní tlaku, pokiaľ nemáte moc hlučný kompresor.
Ak sme mali dosť času na hranie a znižovali ste tlak veľmi pomaly, tak ste určite prišli na to, že nejde o zmenu stavu z nula na jedna alebo opačne, ale nájdete prechodové pásmo. U zdravých mladých ľudí je toto pásmo úzke niekoľko málo torov, ale u tých čo majú / začínajú tvrdnúť steny ciev je prechodové pásmo citeľne dlhšie. Preto sa rozhodnúť ako nastaviť treshold mikrofónu je náročné. Zrejem práve to a presnosť merania tlaku rozhoduje o kvalite prístroja.
Ešte zaujímavejšia je psychika človeka. Súťažili sme, kto sa najviac ukľudní a bude mať najnižší tlak a kto sa potom najviac vybudí a bude mať najvyšší a aký bude rozdiel.
Súhlasím s tým čo je uvedené v článku, že psychikou dokážete prejsť takmer cez všetky pásma tlaku.
Zaujímavé je meranie tlaku holterom v opakovaných cykloch keď spíte alebo počas športového výkonu, respektíve v kombinácii ekg holterom a pulzným oxymetrom. Dajú sa tam nájsť vzájomne závislosti. Preto niektoré hodinky / fitnes náramky ukazujú aj krvný tlak a to z tvaru grafu pulzného oxymetra.
Skúsenosť je taká pokiaľ prepočet nemáte nakalibrovaný na konktrétneho človeka, tak údaje o tlaku z fitnes náramkov sú často ustrelené.
Krvný tlak sa dá merať aj inak a to piezoelektickým senzorom na druhej strany ihly zapichnutej do cievy. Sú z toho pekné grafy, presných hodnôt, každého úderu srdca, ale nemáte na základe čoho ich prepočítať na tlak meraný manžetou. Áno môžete skúsiť experimentálnu kalibráciu, ale nie je to generalizovatelné.
Je lepšie s tlakomermi pri vývoji SW hrať, ako ich mať vo forme nevyhnutnej zdravotnej pomôcky.

Odpovědět

Niečo k metodam merania

Pavel Gašperík,2024-01-24 08:27:47

Pokial si meriate tlak fonendoskopom a údaj o tlaku je na manometri , je dôležité , ba priam najdôležitejšie je správne umiestniť fonedoskop presne nad miesto pod ktorým tepna prebieha a to sa robí tak, že si vyhmatáte bod najzretelnejšej pulzácie . Pokial si meriate tlak takto manometricky a počuvate si ozvy sám, tak musíte zosuladiť počutie a vymiznutie oziev s udajmi na manometri .

Ak používate prístroj automatický , ktorý to spraví za vás , aj tu je najdôležitejšie správne manžetu vyrotovať na paži tak aby bolo meracie čidlo v manžete taktiež čo možno najpresnejšie nad miestom tepny , čiže nie je naškodu si to miesto predom hmatom lokalizovať a manžetu , s nejakou značkou tam presne umiestniť .

Ak ste šikovný , môžete si ak máte k dispozícii fonendoskop aj popočuvať či sa údaj na displeji toho automatického meraka zhoduje s hodnotami ktoré počujete vy sám osobne ...Tým si môžte overiť , pokial nemáte samozrejme poruchu sluchu , či ten tlakomer merá alebo nemerá dostatočne presne .

Osobne merávam tlak manometricky a posluchom , dokonca som nezanevrel ani na ortuťový manometer ktorý je obrázku a už sa nesmie používať :) , pretože vám hrozí otrava ortuťou .Ja si ním doma meriam asi 40 rokov a zatial príznaky otravy ortuťou nemám ... Skôr sa obávam , že ju dostanem z konzumácie rýb :) ...no ale na presnosť ortuťového manometra nedám dopustiť ...

Odpovědět

Diky za clanek

Jirka Naxera,2024-01-24 06:10:12

O tom, ze cinske merice meri podle faze mesice jsem vedel uz davno, ale ze muze byt takovy kratkodoby rozdil i s kvalitnim mericem je pro me velmi zajimava novinka.

Rad bych se zeptal - o kolik odhadem tri silne kavy pred merenim zvysuji vysledek? Mam nastesti nizky tlak, ale nikdy jsem nebyl u lekare "na kafe-strizlivo", tak jsem zvedavy.

Odpovědět

Eva M,2024-01-23 16:38:37

ono je to možná víc otázka stavu/pružnosti cév, že............tedy až na extrémy

Odpovědět

Poučné

Vojta Hurban,2024-01-23 15:20:28

Děkuji za informace.... jsem hypertonik a zatím jsem se nic z toho mi obvoďák neřekl.

Odpovědět


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce








Zásady ochrany osobních údajů webu osel.cz