Virus, free stock illustration. Kredit: Pixabay.

Odhaduje sa, že ľudské črevo obsahuje veľmi približne jeden kilogram baktérii. Ich množstvo stúpa od žalúdka po hrubé črevo a nakoniec tvoria podstatnú časť stolice, niečo medzi štvrtinou a polovicou jej objemu. V každej časti čreva žijú iné druhy, počet druhov sa odhaduje na desaťtisíce a približný celkový počet baktérii udáva číslo s mnohými nulami na konci. Okrem toho, že sa podieľajú na trávení, syntetizujú dôležité látky, napríklad vitamíny zo skupiny B a K, ale aj rôzne signálne molekuly, napríklad neurotransmitery alebo cytokíny. Prostredníctvom chemických signálov črevo zisťuje, akých hostí obyvateľov a čo práve robia a prostredníctvom signálnych látok, za spolupráce s imunitným systémom dokáže podporiť rast žiadúcich baktérii a potlačiť rast patogénov. Ak to nejde ináč, nespratníkov, ktorí spôsobujú zápal alebo podráždenie čreva, dokáže rýchlo vysťahovať (čo sa prejaví častými návštevami toalety). O črevnom mikrobióme sa v posledných rokoch zistilo veľa, ale stále sú to len fragmenty poznania. Vie sa, že svojimi produktami dokážu črevné mikroorganizmy spôsobiť zmeny a poruchy vo fungovaní organizmu, aj keď stále nie je jasný celý mechanizmus pôsobenia. Predpokladá sa, že zmeny mikrobiómu sú zodpovedné za črevné zápaly (chronické idiopatické kolitídy, ale napríklad aj za život ohrozujúcu akútnu pseudomembranóznu kolitídu), ale poruchy v zložení črevného mikrobiómu - dysbiózy sú asociované dokonca aj s výskytom duševných chorôb, napríklad aj autizmom, čo sa pripisuje neurotransmiterom, syntetizovaným črevnými baktériami alebo črevom.

Patogénna baktéria Salmonela typhimurium, napádajúca bunku epitelu. Kredit: NIAD (National Institute of Allergy and Infectious Diseases)

Do vyváženého spoločenstva mikroorganizmov v čreve môžu zasahovať patogénne baktérie a vírusy, ale aj mnohé lieky. Je to všeobecne známe o antibiotikách, ktoré potláčajú rast niektorých druhov užitočných baktérii, na úkor ktorých sa môžu premnožiť patogény. (Podotýkam, že niet takého antibiotika, ktoré by potláčalo rast všetkých baktérii, ale čo ktoré spôsobí, záleží aj na zložení mikrobiálnej flóry u daného človeka). Podobne môžu pôsobiť aj lieky proti vírusom - antivirotiká a proti kvasinkám - antimykotiká. Antimikrobiálne lieky však nie sú jediné, ktoré môžu zasahovať do mikrobiómu. Jeho zloženie v jednotlivých častiach čreva nie je rovnaké a pomiešať ho dokážu preháňadlá každého druhu. Ináč veľmi užitočné, ale v súčasnosti nadužívané lieky zo skupiny inhibítorov protónovej pumpy, používané v liečbe, ale aj prevencii žalúdočných a dvanástorníkových vredov spôsobujú zníženie kyslosti žalúdočného obsahu, čo zas umožňuje prežiť prechod žalúdkom aj tým mikroorganizmom, ktorým by žalúdočná kyselina znemožnila preniknutie do čreva. Lieky proti zápalu a bolesti zo skupiny nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), ktoré fungujú ako inhibítory signálnych molekúl – prostaglandínov, menia priepustnosť črevnej steny pre baktérie, hlavne patogénne. Funkciu imunitného systému čreva nepriaznivo ovplyvňujú chemoterapeutiká, používané v liečbe nádorov a pochopiteľne aj imunosupresíva, používané v liečbe autoimúnnych ochorení. A do črevného mikrobiómu zasahujú aj lieky, o ktorých by to človek ani nepredpokladal: pomer medzi množstvom prospešných a patogénny baktérii môžu ovplyvniť aj hojne používané lieky na zníženie hladiny cholesterolu - statíny, a to pôsobením na receptory v črevnej stene. Tiež niektoré skupiny antidiabetík - liekov proti cukrovke, mikrobióm ovplyvňujú, ale väčšinou aj priaznivo - podporujú rast normálneho mikrobiálneho osídlenia čreva. Rôznymi, väčšinou nevyjasnenými spôsobmi pravdepodobne ovplyvňujú črevný mikrobióm dokonca aj niektoré psychofarmaká.

Laktobacillus acidophilus, populárna súčasť mikrobiómu aj probiotík. Kredit: Doc. RNDr. Josef Reischig, CC BY-SA 3.0

Našťastie, črevo si s nežiadúcimi zásahmi do mikrobiómu spravidla dokáže poradiť a po skončení krátkodobej liečby, napríklad antibiotickej, si v ňom dokáže urobiť poriadok aj bez pomoci napríklad dnes veľmi populárnych probiotík. Následky dlhodobej liečby, a nielen antibiotickej však môžu niekedy viesť až k nenapraviteľným škodám, hlavne u oslabených pacientov s poruchami imunity. Porušený mikrobióm sa niekedy nedokáže zotaviť ani s pomocou dnes dostupnej liečby. Napríklad premnoženie baktérie Clostridium difficile (ktorá bezpríznakovo prežíva v čreve asi u 5% populácie) môže spôsobiť nebezpečný zápal, pseudomembranóznu kolitídu, ktorá je v niektorých prípadoch veľmi ťažko liečiteľná až smrteľná. Poslednou možnosťou býva transplantácia fekálnej mikrobioty (FMT), čo je aplikácia decilitrov filtrátu stolice zdravého darcu s obsahom prospešných baktérii. To však nie je celkom jednoduchá a u pacientov s porušenou imunitou ani stopercentne bezpečná procedúra.

Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium sú najpoužívanejšie zložky probiotík. Kredit: Vlastní dílo.

Liečba dysbióz, vyvolaných antibiotikami a inými liekmi, v súčasnosti nie je celkom dobre podložená v zmysle medicíny, založenej na dôkazoch - na rozdiel od dysbióz, ktoré sú príčinou, alebo jednou z príčin určitých chronických zápalových ochorení čreva (napr. Crohnova choroba, syndróm dráždivého čreva). Teoreticky, mala by byť založená na rozpoznaní vyvolávajúcich patogénov, čo je však v praxi ťažko splniteľná podmienka. Veľká väčšina ponúkaných probiotík, teda liekov, ktoré majú pomôcť normalizovať zloženie mikrobiómu, obsahuje baktérie z rodu Lactobacilus, prípadne Bifidobacterium, pritom, keďže ide (väčšinou) o potravinové doplnky, množstvo a životaschopnosť mikroorganizmov nepodlieha prísnej kontrole. Pritom aj ich udávané množstvo v preparáte je dosť nízke v pomere s množstvom baktérii v čreve. A paradoxne, napríklad práve proti laktobacilom sú účinné mnohé antibiotika, ku ktorým sú lekármi a lekárnikmi v dobrej viere ponúkané (napríklad penicilínové antibiotiká ampicilín a amoxycilín). Ale vyrábajú sa aj preparáty, ktoré obsahujú viacero kmeňov baktérii v kombinácii s bakteriofágmi, prebiotikami a dokonca aj s určitými antibiotikami a bakteriocínmi, čo sú antimikrobiálne peptidy, produkované modifikovanými baktériami s úzkym spektrom účinku proti presne špecifikovaným baktériam. Tieto preparáty sú však oveľa drahšie a ich univerzálna účinnosť tiež nie je jednoznačne preukázaná.

Na výskum črevného mikrobiómu sa v posledných rokoch vynakladá veľké úsilie, najmä po zisteniach, čo všetko môžu črevné dysbiózy spôsobovať. Tento výskum tiež odhalil, že problematika je veľmi zložitá a hľadanie účinnej liečby nebude jednoduché a priamočiare. Je dokázané, že prebiotiká (nevstrebateľné sacharidy) a probiotiká (prospešné živé organizmy), ak sú konzumované v dostatočnom množstve, napomáhajú k vytvoreniu takého prostredia v čreve, ktoré všeobecne potláča rast patogénov, ale ich univerzálna účinnosť pri akútnom rozvrate mikrobiómu, napríklad spôsobenom liekmi, nie je exaktne preukázaná. Celá zložitá problematika liečby črevných dysbióz nie je ani v skratke obsiahnuteľná v takomto článku a pravdepodobne ešte bude nejaký čas trvať, kým budú vypracované liečebné postupy pre rôzne poruchy mikrobiómu v zmysle medicíny, založenej na dôkazoch.

Spracované podľa:

How Common Meds Secretly Wreck Your Patients’ Microbiome? Eli Paes June 25, 2025 -

Základné informácie o mikrobióme:

Črevný mikrobióm a jeho význam pre ľudské zdravie

Ďalšie zdroje:

Microbiome-Based Therapeutics: Emerging Trends in Health Biotechnology

Host‐microbe interaction in the gastrointestinal tract

Strain-specific and outcome-specific efficacy of probiotics for the treatment of irritable bowel syndrome: A systematic review and meta-analysis