Na čom všetkom závisí bezpečnosť osobného auta?  
Ak sa trochu zaujímate o autá, určite sa stretávate s hodnoteniami bezpečnosti. A ani sa zaujímať nemusíte, určite viete, že ste nútení kupovať si na zimu ešte jedny pneumatiky, zimné. Všetko v záujme bezpečnosti. Akurát, keď vezmem do ruky stredoškolskú fyziku, zdá sa mi, že pre bezpečnosť je podstatné aj niečo iné, o čom sa tak veľa nepíše.

 

Zvětšit obrázek
Kredit: Doprava a spoje –elektronický časopis Žilinskej univerzity, ISSN 1336-7676

Zoberme si pasívnu bezpečnosť. Určite, deformačné zóny, pásy, airbagy sú podstatné. Hlavne ak máte v osude napísané, že raz čelne narazíte do masívnej stojacej prekážky. Ale ak na vás čaká čelná zrážka s protiidúcim vozidlom, potom najdôležitejšie pravidlo znie: silnejší vyhráva. Buď ho tušia, alebo poznajú mafiáni aj majetní oteckovia a frajeri, ktorí svojim slečnám kupujú dvojtonové obludy, s ktorými potom nevedia zaparkovať, ba čo horšie, ani zmestiť sa na svoju polovicu úzkej cesty. Veľmi pravdepodobne však prežijú na úkor niekoho iného následky svojho šoférskeho hazardovania či neumenia. Fyzika je neúprosná. Ak do dvojtonového protiidúceho SUV narazíte v jednotonovom autíčku, SUV spomalí a vy sa v zlomku sekundy vydáte naspäť, odkiaľ ste prišli. Deceleračné zrýchlenie pri danej rýchlosti je oveľa vyššie, ako v skúšobni pri náraze do statickej prekážky. A ešte vyššie, ak sa protiidúci pirát rútil vysokou rýchlosťou, vedomý si vlastnej nezraniteľnosti. Kinetická energia rastie s mocninou rýchlosti. Pri sedemdesiatke je dvojnásobná oproti päťdesiatke a pri stovke štvornásobná. Fyzikári, prepočítajte to po mne: vychádza mi, že jednotonové autíčko idúce pätdesiatkou potom dostane ranu, akoby vrazilo najmenej sedemdesiatkilometrovou rýchlosťou do stojaceho autobusu. (Používam vzorec pre dokonale nepružnú zrážku a zaokrúhľujem nadol s bulharskou konštantou na deformáciu karosérie).

 

Nedopátral som sa štatistík, o čo poklesla nehodovosť v zime po zavedení povinného používania zimných pneumatík. Čo mi hovorí fyzika, najmä po zohľadnení tej nešťastnej druhej mocniny rýchlosti vo vzorčeku pre kinetickú energiu? Znateľné zlepšenie bežný vodič spozná pri rozjazde a jazde do kopca. Po zanedbaní nejakého toho kosínusu mi vychádza, že vylezie do stúpania o pár percent strmšieho, ako na letných gumách. A o niečo bezpečnejšie zíde dole. Ale len pokiaľ ide pekne opatrne a kolesá sa mu nezačnú šmýkať, pretože sú dva koeficienty adhezivity - statický a dynamický. Ten statický, pre nepreklzujúce pneumatiky je oveľa vyšší. Tento rozdiel je o hodne väčší, než je rozdiel medzi letnými a zimnými gumami. Čo sa týka brzdenia: oveľa vyšší rozdiel v brzdnej dráhe je medzi snehom a ľadom na jednej strane a vlhkou vozovkou na druhej strane, než je rozdiel medzi letnými a zimnými pneumatikami na snehu (o ľade ani nehovoriac, čítal som aj názor či bonmot odborníka, že na čistom ľade sa chovajú rovnako letné aj zimné gumy: šmýkajú sa).

Zvětšit obrázek
Podľa druhu povrchu môže v zimných podmienkach dôjsť až k osemnásobnému predĺženiu brzdnej dráhy. Dĺžka brzdnej dráhy v metroch pri brzdení z rýchlosti 50 km/h podľa klimatických podmienok. (Kredit: Anton Hudák, Ján Vrábel: Faktory ovplyvňujúce bezpečnosť styku pneumatiky a vozovky)

Takže ani na najkvalitnejších zimných pneumatikách nemožno jazdiť na zasneženej a zľadovatelej ceste tak, ako v lete. To by bolo treba niektorým vodičom pripomínať viac ako "skvelé vlastnosti" zimnej pneumatiky typu XXXX, ktoré skrátia 50metrovú brzdnú dráhu o 1,5 metra oproti konkurencii. A tiež, že opotrebovaním dezénu sa vlastnosti zimných pneumatík výrazne zhoršujú a pri jeho výške 4 mm sa už môžu viac podobať letným, ako zimným. Aby sa brzdné dráhy na ujazdenom snehu (a na dobrých zimných pneumatikách) podobali brzdnej dráhe vozidla idúceho po mokrej ceste deväťdesiatkou v lete, nemalo by ísť ani sedemdesiatkou. Priznám sa, že na prehľadnej ceste jazdievam rýchlejšie, hoci s vedomím, že v najhoršom prípade budem musieť auto radšej zapichnúť niekde do záveja, aby som sa vyhol horšej kolízii. Tá hrozí permanentne, bez ohľadu na to, ako opatrne chodím, pretože veľa, možno väčšina vodičov sa buď neodôvodnene spolieha na svoje vynikajúce zimné pneumatiky, na koeficienty bezpečnosti svojho auta, alebo jednoducho prehliadne, že primrzlo.

 

Osobná otázka môže znieť, prečo teda nechodím tak, ako mi fyzika káže, pekne pomaličky. Okrem netrpezlivosti je odpoveď univerzálna pre zimu aj leto. Predbiehanie je štatisticky jedna z najrizikovejších situácii na ceste. Ak idem oveľa pomalšie "ako je zvykom", predbieha ma spústa ďalších áut. Netrpezlivosť a sklon ich vodičov riskovať je tým väčšia, čím ich viac zdržujem. Neviem o tom, žeby niekto vyčíslil toto riziko a porovnal ho s rizikami príliš rýchlej jazdy. Ale viem, že ak ma ťažké auto zmetie z cesty, dopadnem rovnako, či som, alebo nie som vinníkom nehody. Takže niekedy idem teoreticky menej bezpečnou vyššou rýchlosťou v záujme vlastnej bezpečnosti, alebo ak vidím veľmi netrpezlivého jazdca za sebou, radšej ho čo najskôr nechám predísť a odísť.

 

Tých, ktorí majú záujem o exaktnejšie informácie, musím odkázať sem: Bezpecnost cestnej premavky z hladiska fyziky   a semFaktory ovplyvňujúce bezpečnosť styku pneumatiky a vozovky  a keďže v uvedenej problematike som len lepšie informovaný laik, privítam názory nezaujatých odborníkov v rámci diskusie.


V nesprávnej dobe na nesprávnom mieste

 

 


Správanie sa pneumatík je niekedy nevyzpytateľné.

 

Datum: 05.01.2012 14:43
Tisk článku

Povaha změny - Bárta Miroslav, Foltýn Otakar, Kovář Martin
Knihy.ABZ.cz
 
 
cena původní: 498 Kč
cena: 398 Kč
Povaha změny
Bárta Miroslav, Foltýn Otakar, Kovář Martin

Diskuze:

Aleje

Roman Horváth,2012-01-08 20:03:01

Zbaviť sa stromov pri ceste mi napadlo už veľmi dávno, ešte ako malému chlapcovi. Ale pár rokov dozadu som čítal veľmi kritický článok na výrub a zbavovanie sa stromov pri cestách, že ten, kto to nariadil musel byť riadny „inteligent“, že tým ničí prírodné vetrolamy, ktoré sa významnou mierou zasluhujú o obmedzenie odnášania úrodnej pôdy vetrom a neviem, čo ešte všetko… Vtedy som sa prvýkrát zamyslel, že naozaj nie je všetko čierne alebo biele… Ale ani tak sa necítim, míňajúc tieto „statické projektily“, bezpečne. Ale ako nájsť riešenie vyhovujúce všetkým? Posunúť pás stromov ďalej od ciest? Obmedzíme tým úžitkovú plochu polí a okrem toho je to nereálne – príliš nákladné… Pomaly som sa začal „zmierovať s osudom“ (prepočítavajúc pravdepodobnosť môjho konca týmto spôsobom). Radikálne riešenia by som odložil… Nielen preto, že nedokážem objektívne zrátať pomer výhod a nevýhod prinášaných prítomnosťou týchto prírodných (z pohľadu vodiča) prekážok pozdĺž ciest…

Odpovědět


Milan Závodný,2012-01-08 21:14:59

Dôkaz, že môj návrh nie je čierny, ale jednoznačne biely, je v Nemecku. Stromy tam vedľa ciest nie sú a žiadna erózia nehrozí - majú remízky v poli. Takže? Je to o myslení. Kto nemyslí, skončí na strome a ešte mu pozostalí ten strom vyčančajú všakovakými vencami. Je to o myslení. Je to o myslení. Je to o...

Odpovědět


Bude to složitější.

Jiří Novák,2012-01-09 10:02:57

Jistě, že by bylo logičtější vykácet nebezpečné aleje u cest a nahradit je mezemi mezi poly. Jenomže to by ty zcelené širé lány museli dostat zpět původní majitelé a znova ty meze vybudovat. A původní majitelé své polnosti vesměs nechtějí, protože nevidí v zemědělství žádnou perspektivu.

Odpovědět


Milan Závodný,2012-01-09 17:41:15

Isteže, demokraticky sa také veci riešiť nedajú, ani na Západe ich neriešili demokraticky, ale rozkazom. A peniaze, aspoň značná časť z nich, by sa našla z ťažby práve tých stromov pri cestách. O pôdu nie je záujem - o to ľahšie by sa sadili aleje. A stačí chvíľu nechať ladom vysadené pásy a remízky sa vybudujú sami. Už teraz veľa polí vyzerá ako džungľa. Len tie zabijacke stromy pri cestách stále stoja. Kauza: Škody od ohryzu zvere na mladých stromčekoch... Ľahká pomoc: Dodržať normované stavy zvere a je to vybavené. Ale papaláši potrebujú mať safari. Takže vieme, kto za tým stojí.

Odpovědět


stromy

Daniel Konečný,2012-01-09 18:08:52

Aleje jsou opravdu nepochopitelne, stacilo by malo: zkacet stromy a vysadit krovi. Vitr nebude zfoukavat ani hlinu ani auta a hlavne se o to nikdo nerozbije a vsichni budou stastni az do smrti.

Odpovědět


Michal Malůšek,2012-01-10 10:17:10

az na to ze zase nebude videt do zatacek :)

Odpovědět

Palo Priezvisko,2012-01-07 21:56:28

holt plati ako u uplne vsetkeho.. cim viac penazi, tym kvalitnejsi zivot

Odpovědět

ad čelní srážka

Jan Poslušný,2012-01-06 09:38:30

Nejsem expert na nehody, ale čistě z fyzikálního hlediska při čelní srážce dvou vozidel nehraje ani tak roli kinetická energie, ale změna hybnosti. Ne nadarmo se rovnici
F.dt = m.dv (d je "delta")
říká krvavá. Ono pak to těžší auto má menší změnu rychlosti, takže na řidiče po dobu srážky působí menší síly.

Odpovědět

Bezpečnosť je nebezpečná

Milan Závodný,2012-01-06 07:09:46

Píšem o tom na dolezite.sk v článku "Dopravný servis". Bezpečne jazdiť znamená - jazdiť tak, ako všetci. Teda nie rýchlejšie ani pomalšie. Ak niekto jazdí medzi obcami 70-kou a pomalšie, prichádza neustále do konfliktných situácii, dokonca oveľa častejšie ako vodič jazdiaci 120-kou. /Ženy za volantom poznám na hony!/ Ďalej: Ktorý fiškus nasadil stromy vedľa cesty? Ak sa raz o nejaký zabijem len preto, že budem uhýbať protiidúcemu zabijakovi, tak vedzte, že prídem zo záhrobia a vyrežem všetky aleje doradu! Ďalej: Na letných gumách v zime by som nejazdil ani náhodou. Je to vyslovený hazard! Ak autor článku nepozná ten výrazný rozdiel, tak je veľmi mizerný šofér! Nepoužívam viac ako 3-ročné zimné pneu. Totiž ony výrazne tvrdnú a sú k ničomu. /Z cesty vás na stvrdnutých zimných gumách vyhodí i 5cm snehovej brečky./

Odpovědět




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni
















Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace