Horúčka a jej liečba  
Je to jednoduché, ale zdá sa, že ani všetci lekári v tom nemajú jasno.

Ťažko sa nájde niekto, kto ešte nemal zvýšenú teplotu. Niekto si to ani nevšimne, iný sa zle cíti už pri vzustupe telesnej teploty o niekoľko desatín stupňa nad 37,0 stupňa Celziusovej stupnice, čo je dohodou odborníkov stanovená horná hranica normálnej telesnej teploty. Spôsob stanovenia vysvetľuje, prečo je to 37,0 a nie napríklad 36,8 alebo 37,3. V skutočnosti každý človek má svoj termostat v hypotalame nastavený na nejakú hodnotu tesne pod 37,0 a toto nastavenie do istej miery vysvetľuje, prečo niekto s úsmevom znesie napríklad 37,5 a iný sa cíti mizerne už pri rovných 37,0.


 

 

Hneď na úvod treba podotknúť, že sú dve zásadne odlišné príčiny zvýšenia telesnej teploty: horúčka a prehriatie. Horúčka je zvýšenie telesnej teploty, ktorá má pôvod v inom nastavení termoregulačného centra organizmu. Táto zmena nastavenia je spôsobená pyrogénmi - polypeptidmi, ktoré ovplyvňujú termoregulačné centrum v hypotalame. Takéto látky produkujú infekčné mikroorganizmy, za niektorých okolností aj bunky ľudského tela a ako pyrogény pôsobia aj mnohé chemikálie (a z týchto chemikálii sú mnohé aj liekmi... potom hovoríme o pomerne zriedkavej liekovej horúčke). Prehriatie je zvýšenie telesnej teploty v dôsledku zahriatia organizmu z vonkajšieho prostredia a neschopnosti zbaviť sa prebytočného tepla. S každým spôsobom zvýšenia telesnej teploty sa ľudský organizmus vysporiadava ináč a treba zdôrazniť, že každý treba liečiť ináč.


Príkladom priehriatia organizmu je slnečný úpal. Základom jeho liečby je ochladenie organizmu akýmkoľvek spôsobom - umiestnením postihnutého do chladnej miestnosti, omývaním chladnou vodou či podávaním chladnej tekutiny. Ochladzovanie pacient vníma ako príjemné a nebráni sa mu.


Opačne reaguje chorý, ktorému stúpa telesná teplota následkom horúčky. Jeho termoregulačné centrum je nastavené   na vyššiu teplotu a snaží sa organizmus ohriať. Najpohotovejším spôsobom, ako to dokáže, je svalová práca (presne vzaté, nedokonalosť premeny chemickej energie na mechanickú, pri ktorej vzniká aj teplo). Termoregulačné centrum zariadi výrobu tepla rovnakým spôsobom, ako keď človeku hrozí podchladenie: triaškou. Chorý pociťuje zimu aj v teplej miestnosti, až kým sa jeho telo neohreje na teplotu, ktorú termoregulačné centrum považuje za správnu. Z toho vyplýva, že s výnimkou život ohrozujúcich teplôt nad 40 st.C nemajú pokusy o fyzické ochladenie rozumné opodstatnenie a pre chorého znamenajú ďalšie nepohodlie. Okrem toho sú tu aj fyzikálne obmedzenia - s výnimkou malých detí má ľudské telo príliš malý pomer pomer povrchu k objemu tela na účinné povrchové ochladzovanie. Podobne má malý účinok podávanie chladných nápojov alebo infúzii. Naopak, chorí s horúčkou pociťujú príjemne podávanie horúcich nápojov, ktoré im trochu pomôžu dosiahnuť vyššiu telesnú teplotu bez obťažujúcej triašky. Ľudová múdrosť - napi sa horúceho čaju, vypotíš sa a bude ti lepšie - má svoje opodstatnenie, aj keď s liečbou choroby nemá nič spoločné. Potenie je spôsob, akým sa organizmus zbavuje prebytočného tepla pri ústupe teploty (v súvislosti so zlepšovaním ochorenia alebo po podaní liekov proti horúčke), takže príčinná súvislosť medzi horúcim čajom, potením a vyzdravením v skutočnosti neexistuje.


Produkcia tepla svalovou prácou môže znamenať nezanedbateľnú záťaž organizmu. U starších ľudí s ochorením srdca môže viesť až k zlyhaniu krvného obehu a niekedy dokonca k úmrtiu. Liečba horúčky v jej skorom štádiu - ešte pri triaške počas vzostupu telesnej teploty, s využitím aj vnútrožilovo podaných liekov je v tomto prípade úplne opodstatnená. Dlho roky prebiehali diskusie o tom, či zvýšenie telesnej teploty nie je dôležitým obranným mechanizmom organizmu a či jej znižovanie nevedie k zhoršeniu priebehu infekčného ochorenia. Nebol však dokázaný nijaký vplyv liečby zvýšenej telesnej teploty - pozitívny ani negatívny - na priebeh základného ochorenia.


Opodstatnenie má teda liečba nepríjemnej horúčky liekmi na zníženie teploty- antipyretikami. Tieto normalizujú nastavenie termoregulačného centra a organizmus nie je stimulovaný k zvyšovaniu telesnej teploty. Tieto lieky majú súčasne aj analgetický účinok - zmenšujú bolesti. Na zníženie teploty možno použiť aj množstvo liekov, ktoré nie sú výrobcom určené na tento účel: prakticky všetky lieky zo skupiny nesteroidných antireumatík (veľmi zjednodušene liekov na bolesti kĺbov - diklofenak, meloxikam, naproxen, ketoprofen a veľa ďalších, nie však opiátové deriváty, napríklad tramadol). V prípade ohrozenia života pacienta je možné využiť aj silný antipyretický účinok kortikosteroidov, čo sú však lieky, o ktorých použití môže rozhodnúť len lekár.


Je dôležité vedieť, že antibiotiká priamo neznižujú teplotu. Teplota sa zníži až po úspešnom vyliečení vyvolávajúcej infekcie, čo môže trvať aj niekoľko dní. Toto nevie veľa pacientov a je zarážajúce, že aj nemálo lekárov, ktorí síce predpíšu antibiotiká, ale zanedbajú liečbu bolesti a horúčky, ktoré ďalej trápia ich pacientov.


Určite sa treba zmieniť o možných nežiadúcich účinkoch liekov, ktoré sa používajú na liečbu horúčky. V prvom rade treba povedať, že sú to dlhodobo a vo veľkom množstve prípadov používané lieky, ktoré majú len veľmi zriedkavé a dobre preskúmané nežiadúce účinky. Pokiaľ teda chorý má bolesti a nepríjemne pociťuje vysokú teploty, prakticky niet dôvodu nedať mu lieky na zníženie teploty. Ako už bolo vysvetlené, ochladzovanie až na výnimky nemá zmysel, je málo účinné a nepríjemné pre chorého. Odôvodnené je v kombinácii s liekmi na urýchlenie ochladzovania organizmu pri veľmi vysokých teplotách (nad 40 st. C) a hlavne na liečenie malých detí, ktorým hrozia kŕče následkom veľmi vysokej teploty. Aj keď zákony fyziky hovoria, že studená voda chladí účinnejšie, ako vlažná, na ochladzovanie ľudí je vhodnejšie použiť vlažnú vodu, prípadne vlažné zábaly a ochladzovať končatiny, nie trup.


Najbezpečnejším liekom pre dospelých aj deti sa javí ibuprofen, pôvodne vyvinutý ako protizápalový liek na reumatické bolesti kĺbov. Dlhoročné skúsenosti sú s kyselinou acetylsalicylovou (Acylpyrin, Aspirin a mnoho ďalších obchodných názvov). Táto súčasne znižuje zrážanlivosť krvi, čo môže byť nevýhodou, no zároveň jej táto vlastnosť otvorila široké pole pôsobnosti v liečbe srdcovocievnych chorôb. Môže spôsobiť, že bežné poranenia krvácajú o niečo dlhšie. U detí sa neodporúča pre možnosť vzniku nebezpečného, ale veľmi zriedkavého Reyeho syndrómu (dá sa pochybovať, či mnoho z úmrtí, pripísaných tomuto syndrómu, nebolo v skutočnosti úmrtím z inej príčiny). Celkovo vzaté, kyselina acetylsalicylová je pomerne veľmi bezpečný liek. Paracetamol, ktorý sa často odporúča ako lepšia náhrada acetylosalicylovej kyseliny, zrejme nie je o nič bezpečnejší. Je paradoxom, že pri jeho metabolizme vznikajú aj smrteľne jedovaté látky, ktoré však zdravý človek bez problémov ďalej zmetabolizuje prostredníctvom glutathionu. V prípade nedostatku glutathionu, čo býva pri závažných ochoreniach pečene (ohrození sú napríklad alkoholici) však môže dôjsť aj k smrteľnej otrave. V prípade predávkovania je potrebné pacientovi podať liek acetylcystein približne do 8 hodín - čas je tu dôležitý a niekedy rozhoduje o prežití pacientov, ktorí sa pokúsili o samovraždu požitím paracetamolu. Chovatelia väčšinou nevedia, že paracetamolom možno otráviť mačky, ktorým glutathion prirodzene chýba. Za bežných okolností je aj paracetamol bezpečným liekom s minimom nežiadúcich účinkov. Účinný, ale pravdepodobne menej bezpečný je metamizol (Novalgin). Pre riziko nežiadúcich účinkov sa už dávnejšie prestal používať fenacetín, ktorý  obsahovali v bývalom Československu populárne viaczložkové  preparáty, napr. Dinyl.


Krátkodobé zvýšenie teploty môže sprevádzať ľahké infekčné ochorenia, s ktorými si organizmus poradí aj bez liekov, prípadne s pár tabletkami proti horúčke. Na druhej strane, horúčka môže byť prejavom rozličných, aj veľmi závažných a nielen infekčných chorôb. Ak po niekoľkých dňoch alebo dokonca týždňoch neustúpi, treba hľadať a liečiť jej príčinu.

 

 

Datum: 27.05.2013 12:47
Tisk článku

Alimentární infekce - Vacek Václav
Knihy.ABZ.cz
 
 
cena původní: 150 Kč
cena: 141 Kč
Alimentární infekce
Vacek Václav

Diskuze:

Lihové teploměry?

Radek Liebzeit,2013-05-31 10:15:02

Kdysi jsem celkem často viděl NE-rtuťové teploměry, o kterých jsem si myslel, že jsou lihové...

Odpovědět

Takže o význame horúčky napíšem nový článok.

Matej Čiernik,2013-05-28 21:17:58

Myslím, že diskusia sa otočila na čiastkový problém o význame horúčky pre ľudský organizmus a zmysle jej liečby. Takže ja to spíšem do nového príspevku a navrhujem, aby diskusia prípadne pokračovala po jeho zverejnení.

Autor.

Odpovědět

Horečku má smysl srážet:

Jan Šimůnek,2013-05-28 14:27:13

1. Leze přes 41 stupňů (hrozí denaturace něktrých bílkovin)
2. Je třetí den bez efektu.
Jinak nechat jako obranný mechanismus (i to vypocení je vlastně podpora pyretické reakce).

Aspirin
1. Silně nebezpečný před pubertou (než se nastartují nějaké enzymatické systémy na jeho odbourání), může vyvolat až selhání jater a mozku
2. Nesmí se předávkovat (snížení srážení krve, krvácení žaludeční sliznice), vím o případu úmrtí vysokoškolačky po jednom platíčku Acylpyrinu "na ex"
3. Jsou-li výše zmíněné výhrady negovány - velmi rozumný a šetrný lék (brojí se proti němu hlavně proto, že se nedá patentovat)

Paralen
Při systematickém užívání návykový (návyk na analgetika antipyretika), zvyšuje riziko rakoviny ledvin.
Problematické vidím různé "šumivé prášky proti chřipce", protože ty perfektně potlačí na nějakou dobu příznaky (a nemocný to dál roznáší) a současně vedou k přepínání se (a může dojít až k selhání vnitřních orgánů, k níž by nedošlo, pokud by zůstala zpětná vazba bolesti a potíží zachována).

O galio-indiových teploměrech jsem slyšel zvěst, že se dají použít jen jednou, protože se nedají setřepat. Při jejich ceně dost drahý špás.

Odpovědět


Třetí den

Martin Bartůněk,2013-05-28 15:15:07

Pokud je horečka třetí den bez efektu, tak opět nevidím důvod k nasazení antipyretik (bavím se o standardním nemocném bez kardiovaskulární choroby). Důležitý je přísun tekutin, živin a vitaminu C a E.
Pokud má někdo Ebolu, tak mu snížení teploty nepomůže, pokud normální chřipku, klidně může být 5-6 dní pod kotlem.

Odpovědět


Galio-indiové teploměry

Martin Vajsar,2013-05-28 17:16:35

Jeden takový máme doma. Tedy nepamatuji si, jaká konkrétní slitina to je, ale sklepává se opravdu blbě. Prodává se i s takovým udělátkem, pomocí kterého to - při troše úsilí - setřepete. Je to určitě náročnější než starý rtuťový, ale s elektronickými jsme neměli dobrou zkušenost.

Odpovědět

Horucka ako reakcia organizmu

Alexandra Zahradnikova,2013-05-28 09:42:07

Vzhladom na to, ze horucka aj jej nasledky su dost vyrazne energeticky narocne pre organizmus (a navyse casto sprievodnym javom je nechut pre doplnanie energie), tak myslim, ze ta horucka opodstatnenie ma, minimalne niekedy, a najma ked nie su k dispozicii vhodne preparaty na boj s problemom ktore telo riesi.

Ak su k dispozicii lieky, tak je z medicinskeho hladiska pravdepodobne lepsie horucku potlacit.

Inak co sa virozy tyka (vysoka teplota, boleti hlavy a svalov), tak mne osobne najlepsie zabera vypotit sa s aspirinom a dalsie tri dni prespat. Snaha o cokolvek ine len predlzuje cas ked sa citim mizerne.

Zaujimal by ma sucasny nazor na nevhodnost aspirinu - momentalne som vo Francuzsku a ked som sla k doktorke (kvoli PN) tak ma presviedcala nech si nedavam aspirin ale parlen, hoci som jej vravela ze paralen mi nezabera... Dala som sa presvedcit, ale pravdu povediac nikdy viac, aspirin mi pripada omnoho lepsi. Ked sa potom nezvyknem si rezat do prstov aby hrozilo vykrvacanie, a aspon ma pri tom netrafi slak. ;)

Odpovědět


Ne jednoznačně

Martin Bartůněk,2013-05-28 13:14:45

Já bych byl opatrnější. Srdeční mrtvice vás netrefí (šlak = mrtvice), jenže mozková může, protože zatímco se snižuje pravděpodobnost mozkové mrtvice z trombu, tak se zvyšuje riziko z poškozené cévy. Prasklá cévka je mnohem horší :-)

Odpovědět


praskla cievka horsia v akom zmysle?

Alexandra Zahradnikova,2013-05-28 13:58:44

Lebo ak po trombe budem vegeta a po cievke mrtvola, tak prosim to druhe...

Odpovědět


Re: Alexandra Zahradnikova

Martin Bartůněk,2013-05-28 14:13:37

Ano, je horší v devastačním slova smyslu, vmetek ucpe poměrně dobře ohraničenou část mozku, zatímco vylitá krev difuzně likviduje co jí do cesty přijde (respektive mechanismy rozkladu krve a její eliminace organismem)
Kromě toho embolus se dá rozpustit :-)

Odpovědět

Nicméně tyhle problémy už brzy nebudeme řešit

Jan Šimůnek,2013-05-28 09:39:19

"Přemoudrá" EU nám zakázala rtuťové teploměry. To, co je povoleno (a nemocnice na to mají) měří s chybou až několika stupňů. Takže horečku stejně za pár let, až se postupně rozbijí ty jako oko v hlavě uchovávané teploměry, stejně nebude jak diagnostikovat.

Odpovědět


Nevadí

Martin Bartůněk,2013-05-28 13:23:55

Všude není ten svrab s názvem EU. Čína vyrábí klinické teploměry jak bez rtuti, ale se slitinou Gallium/Indium/Cín.
http://www.alibaba.com/product-gs/218392353/mercury_free_clinical_thermometer.html
Ale také klasické rtuťové:
http://www.alibaba.com/product-gs/241741077/Armpit_use_Clinical_Thermometer_oval_type.html?s=p
Totalitní EU ať si políbí Brusel.

Odpovědět


ja mam stastie na organizmus

Alexandra Zahradnikova,2013-05-28 13:57:27

Podla toho ako sa citim viem presne ci mam zvysenu teplotu alebo horucku alebo nic. Zatial mi to teplomer vzdy potvrdil, ak bol poruke.

Odpovědět


Re:Alexandra Zahradnikova

Martin Bartůněk,2013-05-28 14:24:42

Dva příklady:
Zrovna teď se cítím velice "teple", ačkoli mám jen 37°C, teploměr mi říká, že se tím nemám zabývat, což velice dobrá psychická pomoc
Před časem jsem měl pravou chřipku. 4 dny jsem žhnul (horel) při 39°C a potřeboval jsem vědět, jestli už horečka nedosahuje hranice, kdy si mám vzít nějaké antipyretikum. Nepotřeboval jsem ho :-)

Odpovědět


Re: Alexandra Zahradnikova

Tomáš Štec,2013-05-28 18:56:00

Ešte že to vedia aj Vaše deti (bez ohľadu na to, či už vedia rozprávať, alebo ešťe nie). Bola by predsa hanba, keby sedemročný fagan nespoznal, že má napríklad ovčie kiahne a teplotu cez 39 °C.

Odpovědět


chlapci mate problem s citanim?

Alexandra Zahradnikova,2013-06-08 15:42:25

Napisala som jasne ze JA mam stastie na organizmus a ze viem podla pocitu ci mam horucku, zvysenu teplotu, alebo som len rozhorucena z aktivity/horuceho jedla. Pri dietati by som samozrejme skusala teplotu merat, ci uz teplomerom alebo relativisticky, pre orientaciu aj to je lepsie ako zalamovat rukami nad nebezpecenstvom ortute alebo vybitou bateriou... plus ziaden symptom nechodi sam, ak je dieta rozpalene ale veselo sa skeri a nenecha si ani poriadne siahnut na celo lebo nema cas, sotva umiera na ovcie alebo prave kiahne. Ak je naopak uplakane, bolave, kaslave a podobne, mam pred sebou cely komplex symptomov a aj ked doktorke poviem na desatiny stupnov presne kolko dieta malo teploty, aj tak by si ho mala premerat zas...

Odpovědět

Existuje řada patogenů,

Jan Šimůnek,2013-05-28 09:36:58

které zvládají 37 stupňů, ale odpadají při 41 - 2 (přinejmenším dramaticky snižují rychlost množení). A řada bakterií je nepatogenních právě proto, že je malá parogenní reakce odstřelí (průkaz, že násilné snížení tělesné teploty umožní infekci i normálně nepatogenními bakteriemi provedl už Pasteur).

Odpovědět

Teplota ako výhoda?

Tomáš Štec,2013-05-27 22:21:02

Tvrdenie, že sa nezistil priaznivý, ani nepriaznivý vplyv zvýšenej teploty na priebeh liečenia ma síce prekvapilo, ale je celkom rozumné.

Baktérie sú oproti nám nezmari, prežijú ďaleko vyššie výkyvy vonkajšej (a vzhľadom na ich veľkosť tým pádom aj ich vlastnej) teploty. Pre nás je 42 °C už smrteľných, avšak vážne pochybujem, že pre väčšinu človeka napadajúcich baktérií tiež (nemajú nič tak chúlostivé ako mozog). O vírusoch nemá cenu hovoriť, tie iba využívajú naše vlastné bunky ako rozmnožovací aparát.

Čo sa týka priebehu chemických reakcií, áno, vyššia teplota zrýchľuje priebeh reakcie, keďže znižuje aktivačnú energiu, zároveň by mohla o niečo zlepšiť pohyblivosť molekúl. Lenže je nutné v tomto prípade povedať, že zrýchľuje priebeh reakcie nielen v našich bunkách (a prípadných vírusoch v nich), ale aj v zahriatých baktériách.

Jedna výnimka, ked zvýšená teplota môže pomôcť, sú ďalšie eukaryotické organizmy, napríklad huby (kvasinky). Tie majú rozmnožovacie optimum tiež pri 37 °C (aspoň Sac. cer.) a pri zvýšenej teplote sa pomerne rýchlo rozmnožovať prestanú, akurát ak si dobre pamätám tu hranicu, 45 °C ešte zvládajú. My už nie.

Odpovědět


To si trochu pletete,

František Houžňák,2013-05-28 14:45:04

bakterie mivaji obecne teplotni rustove optimum okolo 37 °C, kvasinky okolo 28 °C, S. cerevisiae podle kmene i vic (32-34 °C), jine kvasinky (S. kudriavzevii, treba jsem nasel) maji optimum pri 24 °C.

Odpovědět

Doložte prosím literaturu.

Ladislav šimeček,2013-05-27 19:21:09

Citát : Nebol však dokázaný nijaký vplyv liečby zvýšenej telesnej teploty - pozitívny ani negatívny - na priebeh základného ochorenia.
Dovoluji si požádat o odkazy na klinické studie, které by to prokazovaly.
Jinak to musím považovat za žvásty.

Zdraví MUDr Ladislav Šimeček

Odpovědět


citacie:

Matej Čiernik,2013-05-27 19:49:21

pozrite sa napríklad na

http://www.jfponline.com/pages.asp?aid=1618

http://www.indianpediatrics.net/june2003/june-541-544.htm

http://www.ufrgs.br/fisiologiacelular/site/arqs/ENSINO/artigos%20em%20PDF/Fever%20-%20beneficial%20and%20detrimental%20effects%20of%20antipyretics.pdf

- dufam, ze sa to zobrazi pouzitelne...

Odpovědět


Hmmm

Milan Vrbata,2013-05-28 12:14:46

Díky za odkazy. Překvapivé. Zajímavé.
A také děkuji i za panaˇ"žvásta".

Odpovědět

Obranná akce těla?

Mintaka Öüü,2013-05-27 15:33:20

Dobrý den

A já měl za to, že horečka může být obranná reakce těla, aby se zbavilo nežádoucích mikroorganismů, kterým by vyšší teplota mohla vadit.

Není tedy horečka většinou jen příznak?

Odpovědět


na porovnanie

Martin Smatana,2013-05-27 16:59:56

Bezvírusvý pestovateľský materiál viniča sa získava tak, že rastliny sa dlhodobo pestujú pri teplote až 45°C, pri ktorej sa vírusy nemôžu množiť, a tie výhonky, ktoré vyrastú až pri takejto vysokej teplote, by mali byť prakticky bez vírusov.
Zvýšená teplota a horúčka by teda mohli mať význam pri vlastnej obrane tela proti virózam.

Odpovědět


Mintaka Öüü,2013-05-28 00:55:32

Re. Martin Smatana:

Díky za odpověď. V 16 letech jsem si užil horečky přes 42 °C, bylo to po po návratu z čundru, kdy mi spoluvandrovníci, dost neumělě vyndávali zakousnuté klíště spínacím špendlíkem a moc se jim to nedařilo. Mohla to být jen souhra náhod, ale ležel jsem pak v horečkách 5 dní, vysoké teploty byly cca 2 dny (asi 3 a 4 den). Nepoužíval jsem pro vyléčení žádné léky, ani metody pro snížení teploty.

Myslím, že to s tou "léčbou" horečky nebude až tak úplně jednoznačené. I v článku je zmíněno několik mechanismů působení na termoregulační centrum. Jestliže samy buňky lidského těla mají schopnost způsobovat zvýšení teploty organismu, pak bych čekal, že to, minimálně, v některých případech bude reakce napomáhající organismu k uzdravení.

Odpovědět

Mne horucka pomaha liecit

Martin Chabada,2013-05-27 13:45:18

"Nebol však dokázaný nijaký vplyv liečby zvýšenej telesnej teploty - pozitívny ani negatívny - na priebeh základného ochorenia.".. mam opacnu skusenost, bezne virozy (nie chripka) mi pri neliecenej horucke prejdu za 1-2 dni, pri znizovani horucky liekmi to trva aj 5 dni.
Osobne si myslim, ze rychlost biochemickych reakcii ktore suvisia s imunitou a jej obrannymi mechanizmami suvisi s telesnou teplotou a pri mierne zvysenej je ich priebeh rychlejsi a teda je liecba ucinnejsia.

Odpovědět




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni




















Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace