Zopakuje sa príbeh LED žiaroviek aj s elektromobilmi? Je tu istá šanca...  
Asi si to málokto vôbec všimol, ale polovodičové zdroje svetla nahradili žiarovky aj bez nariadení Európskej únie. Je tu istá šanca, že sa to nakoniec stane aj s elektromobilmi, ktorých direktívneho zavedenia sa na základe súčasných technických možností desí mnoho realisticky uvažujúcich ľudí.

LED dióda s vysokou svietivosťou je montovaná na chladiči napriek vysokej účinnosti a relatívne nízkej produkcii tepla. (Kredit: Gophi, Wikipedia,CC BY-SA 3.0)
LED dióda s vysokou svietivosťou je montovaná na chladiči napriek vysokej účinnosti a relatívne nízkej produkcii tepla. (Kredit: Gophi, Wikipedia,CC BY-SA 3.0)

Pre pripomenutie: postupne vylepšované žiarovky slúžili ako zdroj svetla vyše sto rokov. Ich účinnosť a trvanlivosť sa síce pomaly vylepšovala, ale z princípu vždy viac kúrili, ako svietili. Potom prišli rôzne výbojky, ale tie sa všeobecne rozšírili, až keď sa dali bez problémov ako kompaktné žiarivky zašrobovať do objímok pre žiarovky. Tie sa však len mihli dejinami svietenia, pretože vzápätí ich nahradili svietidlá na báze luminiscenčných diód, bežne nazývané LED žiarovky.

 

 

Výrobcovia LED žiaroviek sa už “vracajú ku koreňom”. Dokážu vyrobiť aj LED žiarovky, podobné tým klasickým. (Kredit: Liebeskind, Wikipedia,CC BY-SA 4.0)
Výrobcovia LED žiaroviek sa už “vracajú ku koreňom”. Dokážu vyrobiť aj LED žiarovky, podobné tým klasickým. (Kredit: Liebeskind, Wikipedia,CC BY-SA 4.0)

Dnes sú už lacnejšie, flexibilnejšie a trvanlivejšie, ako klasické žiarovky a nikto ľudí nemusí nútiť, aby si ich kupovali. Na to, že v Európskej únii sa začali od roku 2009 uplatňovať zákazy klasických žiaroviek, si už asi sotva kto spomenie. (Rovnako ako na spôsob, ako tento zákaz predajcovia celkom jednoducho obchádzali: predávali žiarovky ako malé vykurovacie telesá...)

 


Pritom vývoj luminiscenčných diód, dnes známych už len ako LED diódy, ktoré umožnili výrobu LED žiaroviek, nebol celkom priamočiary. Na začiatku boli dostupné, hoci pomerne drahé len červené. Mali však dlhú životnosť a tak napríklad v krátkom čase nahradili červené indikačné žiarovky na prístrojoch (niektorí si ešte pamätáme na "rudé oči Maršálů", teda audiotechniky Marshall, ktoré sa dostali aj do piesne skupiny Katapult). Rýchlo pribudla aj žltá a zelená farba, ale modrá, to bol tvrdý orech, za ktorého rozlúsknutie v roku 1992 bola udelená Nobelova cena. Až vtedy sa stala reálnou výroba svietidiel s bielym svetlom (ktoré je zložené zo zelenej, červenej a tej problémovej modrej farby), ktoré pomaly začali zaplavovať trhy, až ich po nejakých 20 rokoch ovládli.


Experimentálne automobily s elektrickým pohonom sa objavovali dlhé desaťročia, ale ich praktické použitie bolo obmedzené (u nás kedysi používali používali elektrický pohon akumulátormi staničné batožinové vozíky "ještěrky"). Bol potrebný až ďalší vynález, objav, hodný Nobelovej ceny: lítium-iónovej batérie, ktorý umožnil stavbu prakticky využiteľných elektrických automobilov. Táto batéria už má vlastnosti, ktoré elektromobil nevyhnutne potrebuje a ich výroba sa rozbehla v masovom merítku. A to napriek tomu, že ešte ani dnes nie je táto technológia úplne nevyzretá pre masové používanie. Nech mi všetci technickí, ekologickí a imidžoví nadšenci odpustia, ale pre elektrické auto, ktoré má ekonomicky konkurovať klasike so spaľovacím motorom, je Li-ion batéria stále drahá, ťažká, pomaly sa nabíja a keď začne horieť, je to jednoducho pohroma.

Li-ion batérie v podvozku elektromobilu. (Kredit: Tennen-Gas, Wikipedia,CC BY-SA 3.0)
Li-ion batérie v podvozku elektromobilu. (Kredit: Tennen-Gas, Wikipedia,CC BY-SA 3.0)

 

 

Čo je veľkým nešťastím, rozhodovania o zavádzaní elektromobilov sa zmocnili politici a z nich tí najhorší populisti naprieč spektrom, za hlasitej podpory síce nevedomých, ale zato hlučných a viditeľných demonštrantov, ochotných bojovať za všetko možné, a najmä to, čomu poriadne nerozumejú. Dotácie zdeformovali trh, varovania energetikov o chýbajúcej infraštruktúre pre nabíjacie stanice sú prehliadané, pochybnosti o "ekologickom prínose" vo svetle neekologických výrobných procesov sú potláčané, deficity surovín a riziká sa neberú do úvahy, a nakoniec ani reálna situácia, v ktorej európske elektromobily zatiaľ spotrebúvajú celkom slušný podiel energie napríklad aj z dymiacich nemeckých a poľských uhoľných elektrární.


Samozrejme, každá nová technológia má svojich priekopníkov - či sú to boháči, ktorí sa predvádzajú v elektromobile kvôli spoločenskej prestíži alebo móde „byť ekologický“, alebo nadšenci, ktorí sú ochotní vydávať sa aj na dlhé cesty napriek nevyhnutným stratám času na nabíjacích staniciach. Zavádzanie nijakej novej technológie sa bez takýchto priekopníkov nezaobíde, určite sú potrební. Nútiť však masy menej majetných občanov kupovať si násobne drahšie elektrické autá, ktoré ani nebudú mať kde nabíjať, mi evokuje dávne spomienky na reálny socializmus, kedy súdruhovia z vládnucej, všemocnej a vševedúcej strany najlepšie vedeli, čo poddaný občan potrebuje a chce. Poddaný občan sa však vždy nejako vynájde a výsledkom možno bude kubánsky model - prastaré rachotiny na uliciach, opatrované ako rodinné poklady a pritom plné sklady nepredaných elektromobilov a kolaps automobilového priemyslu v Európe. Predzvesťou tejto pohromy je možno aj zavádzanie novej normy Euro 7, ktoré sa už niektoré realistickejšie uvažujúce vlády snažia zastaviť.

Verejná nabíjacia stanica elektromobilov. (Kredit: Michael32710, Wikipedia,CC BY-SA 4.0)
Verejná nabíjacia stanica elektromobilov. (Kredit: Michael32710, Wikipedia,CC BY-SA 4.0)

 

 

Ale snáď sú na obzore aspoň čiastko východiska. Neriešia síce všetko - napríklad problematiku dostupnosti nabíjania obrovského množstva elektrických áut. Ale je možné, že bude vytrhnutý asi najväčší tŕň z päty elektromobilov - krátky dojazd, dlhé nabíjanie (a tiež nebezpečné požiare). Už v súčasnosti zavádzajú niektorí výrobcovia (na čele s čínskymi) lítium-železo-fosfátové batérie, ktoré majú dlhšiu životnosť, znesú rýchlejšie nabíjanie a je u nich prakticky eliminované riziko ničivého vzplanutia. Ich cena by už v tomto roku mohla klesnúť na úroveň lítium-iónových batérii. Ešte lepšie vyhliadky poskytuje úspešný vývoj polovodičových (solid-state) batérii. Tie sa odlišujú od všetkých ostatných batérii, ktoré majú elektrolyt tekutý alebo gélový tým, že v ich prípade tvorí elektrolyt veľmi tenká, sklovitá vrstva. To samo osebe umožňuje znížiť veľkosť aj hmotnosť batérie. Predpokladá sa, že autá s takouto batériou by mohli prejsť na jedno nabitie vyše 1000 kilometrov (prípadne menej, ale mohli by byť ľahšie a lacnejšie), a ich životnosť by bola tiež dlhšia, ako súčasných lítium-iónových batérii.

 

Porovnanie Li-ion a polovodičovej (“solid-state”) batérie. Polovodičová batéria (vpravo) má menšie rozmery a pevný separátor je odolnejší voči lítiovým dendritom, ktoré obmedzujú životnosť batérii. (Kredit: BMV)
Porovnanie Li-ion a polovodičovej (“solid-state”) batérie. Polovodičová batéria (vpravo) má menšie rozmery a pevný separátor je odolnejší voči lítiovým dendritom, ktoré obmedzujú životnosť batérii. (Kredit: BMV)

Ekologických aktivistov určite poteší, že ich výroba by mala menej zaťažovať životné prostredie, pre bežných užívateľov bude podstatná cena – a tá je v súčasnosti vysoká, hoci nejaký pokles sa určite dostaví. Aj keď malé polovodičové batérie sa už dnes vyrábajú, batérie pre elektromobily, ktoré pripravuje nezávisle niekoľko skupín vplyvných firiem, budú k dispozícii najskôr niekedy v rokoch 2028 až 2030.

 


Roky 2028 až 2030 sú stále dosť ďaleko pred rokom 2035, termínom zákazu nových áut so spaľovacími motormi v Európe. Je teda nádej, že rozvoj technológii, podobne ako sa stalo pri LED žiarovkách, znova predbehne zákazy a príkazy európskych byrokratov a populistických, zeleno sa tváriacich politikov (a tí sa budú môcť tváriť ako vševediaci - my sme to vedeli, že sa to nejako podarí). Nezabúdajme však, čo umožnilo rýchle zavedenie LED žiaroviek - bola to možnosť namontovať ich do jestvujúcich objímiek pre žiarovky E27 a E14. Ale benzín ani nafta do elektromobilu nepotečie. A hoci sa elektrická rozvodná sieť vždy budovala s obrovskou rezervou, elektromobily pre ňu najskôr budú nestráviteľné sústo. (Pri pomalom nabíjaní elektromobil skonzumuje väčší prúd, ako celá domácnosť, no a rýchlonabíjacia stanica má približne spotrebu elektrickej lokomotívy alebo stredne veľkej dediny). Zvýšenie výroby elektrickej energie a posilnenie infraštruktúry bez politickej podpory nebude možné. Tak teda uvidíme, ako sa vládnuce dámy a páni budú činiť. Zaistiť elektrickú energiu pre elektromobily je totiž úloha na viac, ako jedno volebné obdobie - a poriadne drahá.


 

(Recesistický návrh na rýchle a dostupné riešenie: naftové dieselgenerátory na výrobu elektrickej energie na každej benzínke. Snáď čoskoro skončí vojna na Ukrajine a nájdu sa tam nejaké prebytočné...)

Datum: 24.07.2023
Tisk článku


Diskuze:


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce








Zásady ochrany osobních údajů webu osel.cz