Pokud víme, náš vesmír se zrodil asi před 13,8 miliardami let. Bylo to explozivní a z našeho pohledu nesrozumitelné kvůli singularitám, ale stalo se. Otázkou je, jak vesmír skončí, pokud vůbec, a kdy to tak asi bude.
V současné době převažuje názor, že se vesmíru bude dál a dál rozpínat, až se za nepředstavitelně dlouhou dobu rozepne do nicoty. Jsou ale i jiné možnosti, byť v současnosti poněkud přehlížené. Odpověď ohledně osudu vesmíru se ukrývá v temné energii, to je ale shodou okolností jedna z nejzáhadnějších věcí dnešní fyziky.
Hoang Nhan Luu z Universidad del País Vasco a jeho kolegové přicházejí výzkumem, který jde proti mainstreamu a přinesl až překvapivě konkrétní odpověď. Podle jejich modelu, který vychází z dat experimentů jako Dark Energy Survey a Dark Energy Spectroscopic Instrument, skončí vesmír Velkým krachem (křachem), anglicky Big Crunch, za přibližně 33,3 miliardy let od Velkého třesku čili za nějakých 20 miliard let. Pokud mají pravdu, vesmíru by měl zhruba za 7 miliard let dosáhnout největší velikosti a pak se začne smršťovat. Nakonec by měl skončit v jediném bodu.
Jak to souvisí s temnou energií? Donedávna jasně převažoval názor, že se temná energie chová jako Einsteinův pohrobek „kosmologická konstanta“ a že pohání rozpínání vesmíru stále a stále až do skonání věků. S nedávnými pozorováními ale přišly pochyby. Zdá se, že by temná energie mohla být dynamická.
Luu a spol. vytvořili model s axiony, ultralehkými částicemi temné hmoty, společně se zápornou kosmologickou konstantou. V podstatě vznikl vesmír jako obrovská guma. Nejprve se rozpíná a guma se natahuje. Za zmíněných 7 miliard let dosáhne vesmír, alespoň podle tohoto modelu, své největší velikosti a bude asi o 69 procent větší než dnes. Pak se zase smrští, až do explozivního finále. Co bude pak, to těžko říct.
Je to samozřejmě jen model, s predikcí a s nemalou nejistotou. Záporná kosmologická konstanta je stále velmi spekulativní záležitostí a ve hře zůstávají i další scénáře. Potěšující je, že nová astronomická zařízení, která snad budou spuštěna v dohledné době, mohou osvětlit chování temné energie. Snad by mohlo dojít i k ověření scénáře s Velkým krachem, který bude vyvrácen anebo ponechán ve hře. Z pohledu pozemšťana je sice poněkud stresující znát (velmi vágní) datum, kdy všechno skončí, ale na druhou stranu, kdo by se staral, co bude za 20 miliard let?
Video: How To Destroy The Universe
Literatura
Velký třesk anebo Velké zchlazení?
Autor: Stanislav Mihulka (20.08.2012)
Je náš vesmír na pokraji zhroucení?
Autor: Stanislav Mihulka (26.03.2015)
Náš starý dobrý vesmír se neroztrhne. Alespoň 2,8 miliardy let
Autor: Stanislav Mihulka (28.02.2016)
Prošel náš vesmír perfektním kosmologickým Velkým odrazem?
Autor: Stanislav Mihulka (13.07.2016)
Diskuze:
vesmír krachne až to křachne
Florian Stanislav,2025-07-11 18:37:59
Křach jako rána, prasknutí. Krach jako neúspěch, selhání.
https://www.astro.cz/clanky/vzdaleny-vesmir/vesmirny-kolaps.html
" dvě studie, které naznačují, že vesmírný "velký křach" je možný"
https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/kosmologie/minulost.php
Tomuto scénáři říkáme velký křach (anglicky Big Crunch).
Wikipedie :
Velký křach (též Velký krach).
krach
J P77,2025-07-11 12:30:31
Kromě jedné věty je tam běžná chybička křach. Správný název je krach, protože křach je jen citoslovce.
Doplním že to rozpínání až do rozpadu atomů a zmrznutí je odhadováno za 50 mld let.
Dokud ta teorie převažovala po změření hustoty vesmíru, měl jsem teorii že hodně technicky vyspělá civilizace by ten krach mohla přežít do obnovení vesmíru, když by smrštění gravitací vytvořilo nový výbuch a rozpínání jako cyklický děj. Kdyby minimálně soustavu planet s hvězdou urychlili na oběžnou dráhu vesmíru a vyhnuli se tak gravitačnímu zhroucení. Taky to může být soustava mnoha velkých lodí, kde si hvězdu nahradí, ale musí si s tím vystačit stovky milionů let. Je to hodně ujetý, ale nedokážu tvrdit že nemožný :-)
Cyklický výbuchy a smrštění je taky jedna z teorií. Kdyby tu technickou šílenost nikdo nedokázal, tak by docházelo k dokonalé recyklaci.
Re: krach
Ludva Lensky,2025-07-11 15:46:08
V Česku se vžilo "Velký křach" a přiznávám, že se mi to zamlouvá víc. V tom citoslovci je přímo slyčet ta rána, kterou to vydá.... přimlouval bych se za to, aby astronomové to ponechali jako Velký křach. Vždyť proč by nemohlo být v něčem tak hrůzostrašném citoslovce?
Re: Re: krach
J P77,2025-07-11 16:56:50
Mám z Česka opačný zkušenosti, na víc i ze školy, ale potvrzuju že se vyskytuje obojí. Podle mě se citoslovce do názvů nehodí.
Re: Re: Re: krach
D@1imi1 Hrušk@,2025-07-11 17:34:28
Vy máte starosti. Křach je citoslovce zhruba stejně jako třesk, bang nebo crunch. Domluvte si s anglicky píšícími kolegy, ať to přejmenují na Big Collapse, když Vám vadí citoslovce v názvech.
Re: Re: Re: krach
František Kroupa,2025-07-12 20:34:26
Tímto tématem se zabýval mj. Stanisław Lem a použil pro něj výrazu (v českém překladu) "Velký plesk". Rozhodně se mi líbí víc než ty fádní přeloženiny typu krachy či křachy :-).
Re: krach
Ondřej Nosek,2025-07-11 16:25:30
Krásná představa, ale s největší pravděpodobností neuskutečnitelná. Jak se dostat na oběžnou dráhu systému, který je tvořen prostorem, možná časem a veškerou fyzikální infrastrukturou která umožňuje vaší existenci ? Pokud existuje hranice , je to i hranice vašeho možného bytí, nelze to přežít-zbývá jenom recyklace se vším ostatním :).
Re: Re: krach
J P77,2025-07-11 17:08:11
Zhroucení je klasická gravitace, výbuch je normální výbuch jako uvolnění tlaku do volného prostoru. Podle mě okolo není hranice kam nejde jít. Když vezmu super raketu tak můžu letět dál, ale nemyslím že je potřeba být na větším poloměru než dnes vesmír je, klidně menší.Galaxie začnou padat zpět protože tu složku rychlosti nemaj. Maj jen tu od středu vesmíru plus menší odchylky náhodným směrem.
Re: Re: Re: krach
Ondřej Nosek,2025-07-11 17:47:29
To je až skoro filozofická otázka(nechme stranou teorie, průkazné i neprůkazné). Je gravitace vázaná na prostor? Nezhroutí se i médium co umožňuje funkci gravitace, existenci hmoty…? Jak bych se za nej mihl dostat ?
Re: Re: Re: Re: krach
Ondřej Nosek,2025-07-11 17:49:45
Možná ano, nekonečnou únikovou rychlostí se dostat do nekonečného nadprostoru. Kde na to vezmu energii když fungujeme v jasně definovaných dimenzích a zákonech? Udělám ze sebe fotonovou mlhu o specifické frekvenci ? No nevím jestli bych v tomto stádiu chtěl čekat na reborn
Re: Re: Re: Re: Re: krach
Martin Novák2,2025-07-11 19:04:02
Fotonová mlha se také zhroutí, stejně jako neutrina a prostor. Navíc nejspíš dojde k zhroucení vakua tak jako po velkém třesku.
Prostě vám nezbyde než hledat jiný vesmír :-)
Já myslím že informace sice asi nezaniká ale interferuje a rozhodně se nezachová v původním stavu.
Re: Re: Re: Re: Re: Re: krach
Ondřej Nosek,2025-07-11 20:03:30
Zapomněl jsem to uvést jako-“fotonovou mlhu” :). Jedním velkým nejspíš, nejlepším zákonem a nejspíš nejlepší teorií zatím nic nevysvětlíme, ale uz z čistě logiky věci to prostě nejde, takže s vámi v zásadě souhlasím. A to čistě laicky a filozoficky v reakci na předešlé příspěvky. Představte so vlastní existenci jako výsledek nepravidelnosti v krystalech tuhnoucijo železa tvořícího kouli. Jak dostaneme tento stav mimo kouli železa ?
Re: Re: Re: krach
F M,2025-07-13 12:20:55
Níže je to proč rychlost nepomůže popsáno dostatečně, tak jen přihodím kosmickou (kosmologickou) inflaci na to koukněte, v podstatě se cestováním dostanete do jiné oblasti vesmíru s jinými galaxiemi a nijak to nepomůže. Ten vesmír se nebude hroutit gravitací, stejně jako se teď gravitací nerozpíná, ale zjednodušeně začne ubývat prostor (začnou se zkracovat vzdálenosti). Prostě ta "naše normální" fyzika funguje jen v nějakých mantinelech potom (extrémní podmínky i čas) přebírají vládu jiné zákony. Ono to je i v té normální, magnet také lokálně převládne nad gravitací, s znalostí pouze gravitace to je magie, ale to jsou obě jen klasické známé síly, tak ten příměr berte s rezervou.
Ty způsoby úniku, jde o sci-fi jak kvůli neznalosti podmínek, tak i kvůli těm ničím nepodloženým řešením, v podstatě jde o únik z našeho vesmíru. Zasahuje tam i to zrychlení na nadsvětelnou rychlost, to by také nemělo být v našem vesmíru možné i když to samo o sobě (zase sci-fi) by stejně k úniku stačit nemuselo.
Re: Re: Re: Déja vu, toto sa už preberalo..
Jaroslav Knebl,2025-07-15 01:36:51
@ J P77: Praktická námietka pána Noseka je namieste, blízkosvetelné rýchlosti a medzigalaktické vesmírne cesty v rozumných časoch vraj vyžadujú šialené množstvá energie pravdepodobne hodné úplnej anihilácie celých hviezdnych systémov (len môj hrubý odhad, počítať presne sa mi to nechce; pán Wagner tu mal nejaké výpočty). A keby aj, s poznámkou pána F M súhlas, ani nekonečná rýchlosť porušujúca fyzikálne limity Vám neumožní uniknúť z priestoru, ktorý sa vo všetkých smeroch uzatvára do seba. Len by Ste sa pohybovali v kruhu, a prinajlepšom vrátili z druhej strany. Je to ako snaha dostať sa von z labyrintu, ktorý žiaden východ nemá (a dostať Ste sa doň nemuseli nijako, ak Ste v ňom už boli zrodení).
Rovnako ako predtým sa nám tu ako Jožin zas plíži aj ten koncept stredu — chceli by Ste uniknúť smerom preč od stredu vesmíru. Lenže už naposledy som upozorňoval, že "Čo je vlastne ten stred vesmíru?" sa dá zodpovedať minimálne 3 rôznymi spôsobmi. A nanešťastie pre Vás, všetky 3 interpretácie sa zhodnú v tom, že nech sa vyberiete ktorýmkoľvek smerom akoukoľvek rýchlosťou, táto vzdialenosť od "stredu vesmíru" sa vôbec nezmení. Inak povedané, všetko vo vesmíre je v klasickom súčasnom modeli ± rovnako ďaleko od jeho stredu, nech už je to kdekoľvek. Ešte sa k tomu ku koncu vrátim.
Do tretice, dopúšťate sa tiež omylu veľmi podobnému tomu, ktorý nedávno vysvetľoval pán Podolský, že gravitačné vlny na rozdiel od elektromagnetických či zvukových rozvlňujú samotný priestor. Aspoň teda v mainstreamovej fyzike, v teóriách podobných Kaluza-Kleinovej by to mohlo byť i inak. Konkrétne:
@ "Zhroucení je klasická gravitace": Máte možno na mysli gravitáciu klasickú Newtonovu. Takže nie, v gravitačnej teórii Newtona sa už súčasný vesmír nezastaví v rozpínaní a žiadny splesk sa nekoná. V rešerši vyššie sa popisujú údajné výsledky pozorovaní pre súčasný ΛCDM model zahŕňajúci temnú energiu. To nie je klasická gravitácia, ale Einstein kombinovaný s Lambda pluginom (a tá Lambda nie je zložkou gravitácie). Možno by sme sa prinajlepšom ešte mohli baviť o modeli pulzujúceho vesmíru pána Vavryčuka, ktorý je mierne podobný výsledkom toho článku. Ale i on tam argumentuje tlakom svetelného žiarenia na medzihviezdny prach, takže ani to nie je klasická gravitácia, má tam i elektromagnetizmus (rovnice som nekukal). A bol by som sklamaný, ak Verlindeho gravitácia nedáva tento pulzujúci výsledok, ale tá už dupľom klasickou nie je.
@ "výbuch je normální výbuch": Tá istá námietka, podľa súčasného modelu nabobtnal samotný priestor. Pritom 'výbuch' je zavádzajúce slovo, tak akosi evokuje nejaký nadpriestor, v ktorom to mohlo buchnúť. Ten nadpriestor existovať môže, ale tiež nemusí. Úvaha, že priestor nemá hranice, nie je logická: Neurónová sieť Vašej mysle tak len bola po dlhé roky natrénovaná skúsenosťou, lebo v živote nič iné nepozorovala. Takže ľubovoľný priestor automaticky predlžujete všetkými smermi, a domnievate sa, že tak môžete robiť beztrestne. Realita ale môže byť kľudne ako v jednom sci-fi filme, že prídete na kraj mesta, kde celý život žijete, a tam uvidíte okraj simulovanej plochy. A keby Ste skúsili ísť ďalej, kľudne by to buď nešlo, alebo by Ste prestali existovať. Na 10 km severne od nejakého virtuálneho mestečka vo videohre nič existovať »nemusí«, a môže byť úplne nezmyselné vôbec si klásť takú otázku, čo tam leží. To záleží na vôli programátora, a pokiaľ sa to vo videohre rozhodne nedefinovať, nemá zmysel tú lokalitu hľadať 10cm severne od Vášho hard disku alebo čo. A áno, vo videohrách tam často býva iba prázdny priestor, ale dokonca aj vtedy tento priestor býva modelovaný súradnicami udávanými v nejakom konečnom dátovom type. Takže aj keď je potenciálny priestor videohry obrovský, skúmateľný, a prázdny, ani vtedy nemá zmysel pýtať sa, čo leží mimo prípustný rozsah toho priestoru, ani ho hľadať niekde za Vašim počítačom. Len hľadám nejakú vhodnú metaforu, ako Vám priblížiť, že Vaše tvrdenia typu "Niečo tam vonku byť predsa musí!" sú roztomilo naivné. Nie nemusí, klasická simulácia. I keď môže..
Ohraničené rozmery nie sú fyzikálne problém, fyzika by si s nimi poradila okrajovými podmienkami. Súčasné modely ale tak radšej neuvažujú preto, lebo za prvé to pre 3 priestorové rozmery pozorované nebolo, zatiaľ; a za druhé, porušuje to esteticky pekný princíp jednoliatosti priestoru, keď v jednom mieste priestor je, a vedľa zrazu nie. Preto fyzikom príde pre rozmer konečného rozsahu esteticky krajšie stočiť/uzavrieť ho do seba, zjednodušene ohnutím priestoru prepojiť jeden koniec rozmeru s opačným. To sú tie balóniky pána Trusky, kde aj trefne poznamenal, že ide o zjednodušenie (je to model iba pre 2 do seba stočené rozmery). A ide to samozrejme viac spôsobmi, poslednou dobou tu rezonovali aj články o vesmíre pneumatike, a fyzici majú samozrejme aj modely s niektorými rozmermi o nekonečnej veľkosti, tzn. neuzavreté. Ak Vám ale predstaviť si do seba uzavreté rozmery robí problém, tak si ich predstavovať nemusíte, náhle končiaci priestor je možný tiež, ale nikam sa aj tak nedostanete.
Každopádne na rozmere ohraničenom len odtiaľ potiaľ nič čudné nie je — v skutočnosti sa dá povedať, že každý neexistujúci ďalší rozmer sa dá chápať ako rozmer existujúci s nulovým rozsahom. Jednoducho by mal nulovú hrúbku, stočený do seba či ohraničený, to už je pri nulovej hrúbke jedno. A keďže je to tak všade, jednoliatosť priestoru sa tým neporušuje.
Keď sa ale ešte vrátim k tomu najklasickejšiemu modelu do seba uzavretého 3D priestoru, tak či sa to pánovi Kulhánkovi páči či nie, ten si bežný človek vie predstaviť jednoducho ako dve úplne obyčajné 3D gule, plášte ktorých akurát sú úplne prepojené "teleportom" (trochu podobne ako v hre Portál). Takým štýlom, že pohyb skrz plášť jednej vedie na to, že sa objavíte na rovnakých súradniciach (keby Ste gule preložili cez seba) v druhej guli, ale pohybujúc sa presne opačným smerom. Alebo je možný aj iný model, keď sa objavíte pohybujúc sa presne rovnakým smerom ako predtým, ale na presne opačnej strane druhej gule (ono by asi ani príliš neuškodilo pre jednoduchšiu predstavu použiť len jedinú guľu, kde Vás to len portne na protiľahlú stranu, takže z nej nejde uniknúť). Druhý model je vlastne prvým, len jedna z gulí je otočená — akurát sa takým spôsobom dá otočiť až v 4 rozmeroch. Oba modely sú topologicky rovnocenným modelom guľovite do seba stočeného 3D priestoru, až na to, že prechod skrz plášť nie je hladký.
Pokiaľ by Ste chceli aj hladký model, tak smerom od stredu každej gule k plášťu musíte priestor plynule zahusťovať. Rovnomerný pohyb skrz teleport by potom "zvonku" (pokiaľ by nejaký vonkajší nadpriestor existoval) vyzeral tak, že by Ste približujúc sa k plášťu zdanlivo spomaľovali, prehupsli do druhej gule, a následne zdanlivo zrýchľujúc mierili dovnútra tejto druhej gule.
Toto nie je žiadna metafora ako ten balónik, takto naozaj do seba guľovito uzavretý 3D priestor vyzerá. Dve navzájom plášťmi prepojené gule zahustené smerom k plášťu, bodka, páni psychiatri mi kľudne môžu naordinovať ďalšie lentilky. Fakt nechápem, prečo niekto potrebuje k vysvetleniu uzavretého vesmíru balóniky.. Mimochodom, základné idey toho modelu sú aj na anglickej Wiki, takže som si sakra istý, že to modelujem správne (inak by to bola neskutočná náhodička, že som sa s Wiki strafil).
A áno, keď niektorí ezoterici prichádzajú s alternatívnymi teóriami gravitácie, že svetlo sa v blízkosti telies ohýba dôsledkom zahusťujúceho sa éteru v blízkosti hmotného objektu, tak vlastne skoro s ničím novým neprišli: Popisujú len modely skoro ekvivalentné Obecnej relativite, pretože zakrivovanie časopriestoru v OTR sa po projekcii do plochého 3D priestoru dá interpretovať ako zmena "hustoty" priestoru (pokiaľ si teda túto hustotu priestoru najprv nadefinujete). S tým jediným chytákom, že na rozdiel od éteru časopriestor v Obecnej relativite elastický nie je, aj keď sa tak dosť tvári. To je ten jediný kľúčový rozdiel, ktorý aj mňa na OTR dráždi (lenže k tomu aj mám veľmi pádny logický dôvod).
No a únik z takto navzájom prepojených 3D gulí je v 3 jej rozmeroch nemožný, rovnako ako je nemožné pohybom v týchto 3 rozmeroch sa zo stredu jednej gule dostať okamžite mimo ňu. Pretože taký útvar má v 4 rozmeroch v skutočnosti všade viditeľne rovnaký tvar, aj na hranici teleportov to vyzerá presne rovnako ako v strede každej z gulí.
Riešenie úniku z útvaru je teda "jednoduché", stačí sa pohnúť v inom, štvrtom rozmere. Lenže to by znamenalo, že musíte na seba vyvinúť silu so zložkou pôsobiacou v tomto štvrtom rozmere. A to by Ste museli byť teoretický fyzik na úrovni polobohov, lebo by Ste museli poznať proces, pri ktorom taká sila vzniká. Lenže taký proces by sa nemohol experimentálne v kozme tých 3D gulí prirodzene vôbec vyskytovať. Inak by sa pôsobením občasných výskytov takéhoto procesu celý 3D svet pomaličky začal difúzne rozliezať aj do tohto štvrtého rozmeru a už by to bol makroskopický 4D svet. Čo teda podľa toho Tegmarkovho článku by asi príliš stabilný svet nebol, takže by to pravdepodobne viedlo k zániku toho vesmíru. Takže vlastne aj keby celý únik do iného rozmeru bol možný, možno by Ste si takto zánik celého vesmíru priniesli so sebou aj do tohto nadrozmeru — vzhľadom na vzájomné silové pôsobenie medzi všetkými časticami v tomto vesmíre je zrejme úplne vylúčené, že by sa Vám samotným podarilo vyvolať silové pôsobenie v štvrtom rozmere iba na Vás, a nedať pritom nepatrne do pomalého difúzneho pohybu v štvrtom rozmere aj zvyšnú hmotu vesmíru. I keď možno aspoň na nejakú dobu by Ste to prežili — obežné dráhy v 4D sú síce nestabilné, ale našťastie atómy fungujú podľa zákonov kvantovky. Niet divu, že s mikrorozmermi fyzici problém nemajú.
Tak, a na záver obrátim kartu. Jedna taká idea záchrany ma v skutočnosti napadá, i keď stále sci-fi a tak trochu mimo rámec súčasnej fyziky — únik civilizácie pred zánikom vesmíru návratom v čase. Také cyklické opakovanie sveta v duchu indických textov. Špeciálna relativita síce zdanlivo návrat časom nemá príliš rada, ale Kvantovka a Obecná relativita s tým až taký problém nemajú. Ono by sa samozrejme navrátivšia civilizácia mohla rozhodnúť nenarušovať svoju históriu minulého cyklu (dajme tomu kvôli nejakým šťavnatým paradoxom), čo by vysvetľovalo, prečo tie mršky sivé okaté nechcú komunikovať. V nesmiernej kozmickej prázdnote je napokon mnoho priestoru pre nezávislú paralelnú existenciu mnohých iterácií jedinej civilizácie. Keď už pre nič iné, tak aspoň pre získanie času, ako sa s celým tým kozmickým fiaskom vysporiadať :p
Alebo ako by povedal Lister: "Když teď cestujeme časem, lidstvo nemůže nikdy vyhynout. My tady budeme kroužit navěky. Zatím chlapče." Muahaha..
Re: Re: Re: Ešte nejaké drobnosti..
Jaroslav Knebl,2025-07-25 00:13:45
• Keďže som sa vopchal medzi príspevky, tak nech to nemätie — pán F M vyššie referoval na vysvetlenie pána Trusku nižšie.
• Vyššie uvedená námietka proti úniku do nadpriestoru má minimálne jednu slabinu — podobne ako pre Tegmarkovu argumentáciu, je platná iba pre spojité alebo aspoň "dostatočne spojité" rozmery. Zjednodušene to znamená, že úvaha neplatí pre dostatočne kvantovaný rozmer, v ktorom by mohli paralelne vedľa seba existovať dostatočne veľkým minimálnym kvantom pásu priestoru v smere daného rozmeru od seba oddelené vrstvy reality. Niečo v duchu folklórnych ďalších dimenzií a svetov (i keď v mýtoch je význam pojmu 'dimenzia' mierne odlišný, tu by sme to napr. interpretovali v zmysle nezávislých vrstiev rovnobežných podpriestorov vzájomne posunutých v zvolenej matematickej dimenzii). Pod dostatočným kvantovaním mám na mysli také dostatočne veľké, ktoré by už zabraňovalo prirodzenému výskytu procesov generujúcich silové pôsobenie v smere daného ďalšieho rozmeru. Bežné rozmery, ak vôbec sú kvantované, tak na extrémne malých škálach. Nie je ale nutné, aby každý rozmer mal minimálne kvantum vzdialenosti rovnaké (niečo ako anizotropná zrnitosť reality), v tomto prípade by hypotetický nadrozmer potreboval mať túto hodnotu zrejme extrémne väčšiu. Ale to sa už pohybujeme dosť na hrane sci-fi až mysticizmu.
• Proti záchrane civilizácie schopnej cestovať časom, únikom do minulosti, by mohol stáť argument, ktorý som nedávno uvažoval — a síce veľmi rozumný právny zákaz takých akcií, lebo pri hypotetickej možnosti cestovania v čase sa zmena histórie zrejme vždy dá iba minimalizovať, ale nie úplne eliminovať (kvôli reťazovo narastajúcim interakciám s vesmírom na úrovni mikrosveta). Myslím ale, že v prípade hrozby úplného zániku spolu s vesmírom by súčasne každá civilizácia rozumne volila to radšej risknúť a mierne ovplyvniť vlastnú minulosť, než zaniknúť spolu s vesmírom. Aj za cenu hypotetických drobných bugov v Matrixe v štýle UFO, alebo možno duchov, alebo možno Dänikenovských božstiev z nebies, alebo možno Bermudského trojuholníka, alebo možno energetických uzlov na Zemi, alebo možno.. Čisto hypoteticky, nemám potrebu žiadnu z tých špekulácií teraz obhajovať, len ich ani nevylučujem :D
• Obrazná predstava 3-sféry (tak sa tiež nadáva 4D sfére, ale tá trojka už odkazuje iba na vnútorný počet do seba zatočených rozmerov) je síce fajn, ale je dobré predstavivosť poistiť aj popisom rovnicami. Pre pedantov a neveriacich Tomášov teda rigoróznu predstavu doplňujem nejakou stredoškolskú matikou s nudným popisom v analytickom jazyku (aj ako názorný príklad nevýhod v kontraste ku svižnej vizuálnej predstave, v duchu Pálešovskej syntézy chápania; čo ale nijako neeliminuje potrebu aj tohto analytického náhľadu nižšie v jeho roli dohliadania nad správnosťou syntetického chápania):
Pod 4D guľou máme na mysli všetky body (x, y, z, ω) také, že x² +y² +z² +ω² ≤ Polomer².
4D sféra S sú potom tie z týchto bodov, ktoré spĺňajú prísnejšie x² +y² +z² +ω² = Polomer².
Uvedenú predstavu 4D sféry S ako dvoch 3D gulí prepojených povrchmi skrz teleport dostávame pomocou jednojednoznačného (t.j. každý vzor má práve jeden obraz, a naopak) zobrazenia
Re: krach
Ladislav Truska,2025-07-12 06:25:22
já jsem měl tedy z fyziky trojku s odřenýma ušima, ale domnívám se, že pokud by se vesmír začal smršťovat až k jednomu bodu, fakt není řešením udělovat si nějakou rychlost, abychom se dostali na únikovou rychlost z našeho vesmíru.. Tím smrštěním podle mého přestane existovat okolo prostor i čas jako ho známe, neboli nebude žádný systém, ve kterém by bohla existovat hmota v čase.
Re: Re: krach
Ladislav Truska,2025-07-12 06:30:52
navíc, phybujeme se podle mého jakoby po plášti balonku, který se pořád nafukuje.. (velmi zjednodušeno pro představu..) I kdybychom naší soustavě udelili jakoukoliv rychlost, jen se bude po tom plášti balonku pohybovat rychleji.. Až se začne balonek vyfukovat, nemilosrdně nás to vezme s sebou...
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
