Kosmologové se už celá desetiletí trápí s inflací. Počítají s tím, že vesmír, pokud vypadá tak, jak dnes vypadá, musel bezprostředně po Velkém třesku projít nesmírně intenzivní a současně nesmírně krátkou fází nafouknutí, při které dramaticky zvětšil svůj objem, čili kosmologickou inflací.
Problém je v tom, že klasický model kosmologické inflace vyžaduje spoustu nejasných parametrů a celý vlastně „visí ve vzduchoprázdnu.“ Vědci se obvykle domnívají, že inflaci pohánělo jakési inflační pole, označované jako inflaton, ale ani jeho podstata není jasná. Je to vlastně stejné jako s temnou energií a temnou hmotou. Ve vesmíru něco pozorujeme a abychom to vysvětlili, museli jsme si vymyslet nové koncepty, s nimiž si ale pak vůbec nevíme rady.
Tým, který vedl Raúl Jiménez z ICREA, vymyslel revoluční teorii, která až poněkud v cimrmanovském duchu zjednodušuje patálii s kosmologickou inflací. Jejich model je skoro jako Hamlet bez Hamleta. Vysvětluje inflaci bez inflačního pole, vlastně velmi jednoduše. Pokud se tento přístup prosadí, bude to radikální změna ve vnímání prvních momentů našeho vesmíru po Velkém třesku.
Model Jiménezova týmu vychází z De Sitterova prostoročasu. Namísto nějakých zvláštních, spekulativních polí nebo částic, které by poháněly kosmologickou inflaci, se podle nich o vše postaraly přirozené kvantové fluktuace v prostoročasu a gravitační vlny. Tyto fluktuace se nelineárně vyvíjely v čase, vzájemně interagovaly a vytvořily základ vesmíru, jak ho známe dnes.
Jiménez a jeho kolegové vlastně říkají, že pro vysvětlení záhadného procesu kosmologické inflace možná postačí gravitace s kvantovou mechanikou. Ani tam není úplně všechno jasné, ale je to podstatně jednodušší koncept než se honit za nějakými inflačními poli, které nikdo nikdy neviděl.
Třešničkou na dortu jsou jasné předpovědi, které bude možné ověřit v dohledné době pozorováním příštích generací přístrojů.
Video: Raul Jimenez - Do we understand the Universe?
Video:Battle of the Big Bang: New Theories Changing How We Understand the Universe
Literatura
Na počátku byl Velký třesk a pak inflace. Ale jak to ověřit?
Autor: Stanislav Mihulka (29.09.2018)
Simulace superpočítače ATERUI přetočily zpátky kosmické hodiny
Autor: Stanislav Mihulka (21.02.2021)
Pozorování velmi masivních galaxií krátce po Velkém třesku mění pohled na jejich evoluci
Autor: Vladimír Wagner (26.02.2023)
Upekla temnou hmotu horká inflace před Velkým třeskem?
Autor: Stanislav Mihulka (06.12.2024)
Diskuze:
Čas
Josef Šoltes,2025-07-21 22:11:49
Nechápu, proč se vymýšlí složité teorie, když lze vymyslet jednu velmi jednoduchou. Jednoduše tou dobou neběžel stejně rychle čas, což změnilo poměry fyzikálních vztahů, zřejmě dost extrémně. Jsme v pozici externího pozorovatele, protože koukáme na fotony z doby, kdy mohl být čas mnohem, mnohem pomalejší a námi vnímaná subjektivní rychlost světla mnohem vyšší.
Re: Tak do n-tice — pretože ešte potrebujete rovničky
Jaroslav Knebl,2025-07-23 20:37:32
Toto navrhoval už pán podivín Navrátil, mňa to tiež napadlo ešte v dobe Nobelovky za temnú energiu. Vravel som si vtedy, za aké kraviny sa už dnes udeľujú Nobelovky.
A pán Vavryčuk s tým tuším vo februári 2022 na LionTV tiež prišiel, ale na rozdiel od nás všetkých následne aj s článkom, a konečne i rovničkami. Ale neviem, či dobrými, každopádne teda taká hypotéza neznámej kvality skutočne existuje. A nie jedna, pretože ak ma pamäť neklame, tak niekedy približne v októbri 2017, alebo skôr, s tým tiež na nejakom videokanáli ako LionTV prišiel tiež nejaký geofyzik. A presne ako na prednáške pána Vavryčuka k vysvetleniu (tentokrát) temnej hmoty niekedy okolo októbra 2022, tam v tom videu v ľavom zadnom rohu tiež nejaký pán vyskakoval, že súhlas a že prečo by sa teda aj tyč nemohla rozťahovať.
Bol som presvedčený, že keď geofyzik, tak hádam aj to bol pán Vavryčuk, ale pán Vavryčuk mi to poprel. Ale možno som mu povedal zlý rok, lebo originálne som myslel, že sa to stalo v roku 2015–2016. Alebo ma len klame pamäť, lebo na také video narazím vždy, keď mám zrovna psychózu, a potom s prekvapením zo svojho denníčka zisťujem, že zakaždým som mal 2 dni predtým, než bola tá prednáška, rovnaký sen o vedcovi prednášajúcom niečo veľmi jednoduché, a mužovi sediacom vzadu vľavo, ktorému s tým plne súhlasí.
Veeeeeľmi podozrivé, veeeľmi podozrivé..
Re: Re: Tak do n-tice — pretože ešte potrebujete rovničky
F M,2025-07-24 14:01:44
Ono to není tak jednoduché. Samotná změna rychlosti času bych řekl, že nezmění vůbec nic. Leda nějaký vnější (mimo vesmír) pozorovatel by si všiml, že v jeho nějak standardizovaném čase (moc nerozebírat) ta první část existence vesmíru proběhla nějak rychleji. Uvnitř pokud to bude izotropní se nic nemění, ta "zrychlená" část bude vnímána jako standardní rychlost (adekvátně dlouhé období). Pokud by to fungovalo jak je naznačeno a pokud to nemotám, tak by frekvence světla při přechodu do pomalejšího času naopak rostla.
Ta inflace se zavedla (vyplynula), mimo jiné, právě kvůli potřebě narušit poměr změn v čase a na rychlosti (izotropní) nezáleží, protože třeba nestačí rychlost světla (c) (v daný moment a oblasti) bez potřeby řešit nějakého vzdáleného pozorovatele. Stejně tak rychlost reakci a tak. 2 věci které mě napadají monopóly a izotropnost pozorovaného vesmíru (dost vysoká). Ty monopóly, ale asi jiné částice a jejich vznik a výsledný poměr, jsou závislé na "rychlosti chladnutí vesmíru" a to právě nevychází (znovu rychlost je myšlena lokalní), je třeba mnohem rychlejší než c (exponenciální růst). To druhé, izotropnost v těch počátečních podmínkách podléhá hodně rychle degradaci, aby +- vyšel pozorovaný vesmír jsou potřeba dost přesné podmínky té inflace, tedy právě daleko větší změny v tom místě a čase (lokálním, ale strašně). A celé je to svázáno přes ty baryonové oscilace (BAO) a musí to být poměrně dost přesné (no něco řády se řády tam). Ta změna byla šílená, nechce se mi hledat to rozpětí, LLM tvrdí 50 řádů a více v čase E-35s, pár desítek řádů na naší diskusi nemá vliv.
Pokud by ten čas běžel rychleji v tom momentu by byl vnímán běžně a procesy by "jen běžely déle". Což neumožní dost rychlé změny jak chladnutí aby nevznikly ty monopóly, tak "ošizení" té degradace izotropnosti.
Samozřejmě existují způsoby jak toto obejít, nebo to vůbec nepotřebovat (?), ten model inflace má dost přesné podmínky nastavení, ty "správné metriky" už třeba od Einsteina, gravitací, ta izotropnost a nekonečnost a další. A ty skutečné počáteční podmínky nikdo nezná, osobně bych řekl, že těch řešení (se současnými omezeními pozorováním) je nekonečno a ještě ne to nejjednodušší. Ovšem klasicky je třeba dávat pozor na částečná řešení, málo kdy se to navrhované řešení pár problémů popasuje s ostatními a realitou.
Do práce týkající se tohoto článku jsem zatím jen nahlédl a i když to z článku nemusí být hned jasné, tak i tento se týká rychlosti plynutí času. Ale na úrovni těch fluktuací (lokálně) a ty výkyvy by měly být také extrémní (exponenciální). Ovšem vyžadují graviton. A ještě nevím jak chtějí řešit tu stabilizaci izotropie (i když na začátku jsem přeskočil nějaký odkaz který by s tím mohl souviset) a je tam také dost podmínek.
Re: Re: Re: Uvažujete Obecnú relativitu, a ja nie
Jaroslav Knebl,2025-07-26 06:51:53
No v skutočnoasti sme tú ideu so zmenou toku času mali ohľadom zrýchľovania rozpínania dnešného, ale samozrejme pokiaľ by hypotéza mala byť jednoduchá, mala by sa dotýkať aj inflačnej fázy.
Vaša námietka je veľmi dobrá. Ale záleží tiež veľmi na tom, čo si pod "zmenou rýchlosti času" predstavujete. Je zaujímavé, že mnohé deformácie priestoru v Riemannovej geometrii skutočne nemajú vplyv na jeho vnútornú geometriu. Rozhodne je to dobrý doklad neelastickosti takého priestoru, ťažko očakávať, že by Vám frnkol do pôvodného stavu.. Lenže zo skúsenosti mi v živote kopa vecí, ktoré mi behom psychóz prišli ako úplne halušky, po dlhých rokoch začala dávať zmysel. Takže aj keď uznávam, že z hľadiska Riemannovej geometrie zmena toku času pôsobí ako blbosť, výskyt tejto myšlienky v mojich psychózach pre mňa našepkáva, že tá myšlienka možno ešte zohrá veľkú rolu. Zaslaná paranormálna veštbaaa. Ale priebežne uznávam, že máte zrejme pravdu Vy. Každopádne si to budem chcieť preklepnúť rovnicami, nie len predstavami, takže ma čaká naučiť sa riadne Riemannovu geometriu. Alebo ju skúsiť odvodiť sám, základné princípy mi už všetci prezradili, lenže to znie ako riadna fuška.
Spomaľovanie či zrýchľovanie som neriešil, ale pán Šoltes by zrejme spomaľoval čas behom inflačnej fázy, takže myslím, že frekvencia svetla odtiaľ by asi naopak klesala. Až na to, že to myslím spadá do doby temna pred reliktným žiarením, nie? Takže to asi je šumák. Aspoň teda dokiaľ sa vedcom nepodarí nejako magicky vysekať niečo o tých fotónoch z neutrín a gravitačných vĺn z prvopočiatku.
Vaše ďalšie úvahy sa dosť opierajú o Obecnú relativitu, takže to Vám môžem potvrdiť, v rámci OTR v úspech skrz zmenu toku času nedúfam vôbec. Lenže ja tam nepredpokladám podobne ako pán Vavryčuk ani len konštantnosť rýchlosti svetla, a OTR už vôbec. Miesto toho predpokladám, že 'c' je dôsledok obecnejšieho princípu, takže aj keď by sa za bežných podmienok zachovávala, mohla by sa i zmeniť (ale podľa prísnych zákonitostí, nie len tak lárom-fárom). O monopóloch som dosť počul, ale zatiaľ ani neviem, na ktorú stranu ich existencie sa prikloniť. Chcem najskôr vidieť aj elektromagnetizmus geometricky, ako Tesla, než si vytvorím nejaký názor. Napríklad na základe mojich predstáv o Špeciálnej relativite tachyóny príliš nežeriem. Lenže geometrické predstavovanie si elektromagnetizmu je fuška, päť rozmerov by ešte ušlo, ale tá zaslaná Minkowského metrika znáročňuje predstavy o viac rádov než jediný dodatočný rozmer. Klasický 4D je proti Minkowského časopriestoru brnkačka. Takže to budem chcieť vidieť a pochopiť aj s barličkou v rovniciach.
To, že vôbec neuvažujem Obecnú relativitu, Vám vlastne vysvetľuje aj tie veľmi špecifické podmienky inflácie ohľadom izotropie. V rámci OTR skutočne priestor na manévrovanie nie je, ale ja sa v ňom pri zmenách toku času vôbec nepohybujem.
Problému s čiastočným riešením za cenu úplného fiaska v iných oblastiach uspokojivo vysvetlených súčasnými mainstreamovými teóriami som si vedomý. Lenže sa plne opieram na ten jediný kľúčový detail, že som si na 99,99% istý, že Einstein OTR odvodil nesprávne. I keď teda by to mala byť skoro verzia tej správnej. Jednoducho mám (pseudo-)Riemannovu geometriu naštudovanú zatiaľ len málo, ale už dosť na to, aby som si bol extrémne istý, že OTR porušuje jednu veľmi kľúčovú vlastnosť tejto geometrie, bez ktorej je každá taká teória nutne samosporná. Preto ma neznepokojuje, že by som toho rozbil viac, než to už rozbité je. Tomu, komu sa podarí prísť so správnou hypotézou gravitácie, nebude treba prekonať OTR lepším popisom experimentov, pretože tá nová hypotéza nutne dokáže samospornosť OTR čisto matematicky. A nemusím to byť ja, vo Freudovom nevedomí ego neexistuje, moje halucinácie vôbec nemuseli byť o mne. Vlastne skôr neboli či nebudú, to možno pochopil už Ján Maliarik počas svojej psychózy, keď si zrejme uvedomil, že halucinuje nadchádzajúci osud Nemecka asi z pohľadu samotného Hitlera. Možno pochopil, že tie strašné veci, ktoré sa mu zdali, neboli o ňom, a preto sa podľa mňa snažil Hitlerovi dohovoriť. Čisto moja hypotéza, v nevedomí čas ani ego neexistujú, preto je chyba halucinácie vzťahovať na seba či prítomnosť. Alebo ako sa vraví, doma nie je nikto prorokom. A mal by som k tomu aj pekné logické zdôvodnenie vo svojej hypotéze, há :p
A keďže som pred rokmi mal aj halucináciu dospelého mužského hlasu znejúceho ako Štěp/Kohútek, hlasne vraviaceho "Vždyť on spochybňuje Einsteinaaa!", tak len pre upresnenie pripomínam, že toho starého prďocha stále podozrievam, že to celú dobu na konci života vedel. A možno aj ozaj spálil, ako vravel ten jeho synovec či kto. Lenže vtedy, zvlášť po tej jeho nešťastnej pomoci s atómovou bombou, bola podobne naprd situácia so studenou vojnou ako dnes. Takže možno veľmi rozumne usúdil, že svoju Relativitu nechce opravovať, aby sa to nedostalo do nesprávnych rúk. Vysvetľovalo by to jeho nedôveru v koncept čiernych dier. A tiež, pokiaľ to je náhodou pravda, prečo by časopriestor niekedy prirovnal k éteru. Určite musel vedieť, že v OTR časopriestor elastický nie je, takže by musel tušiť správnosť iného modelu. Ak teda tí Fíni nekecali a ozaj to niekedy povedal.
Mal by som si viac prečítať Einsteinove práce, určite je tam veľa cenných myšlienok. No ale to ešte potrvá, mám v poradovníku najprv dolepiť rozbité parkety, naladiť telku, úplne dočítať OSEL-a, analýzu o Dàodéjīngu, 1 texťák, 1 beletriu, 4 matické knižky, pozrieť seriál Sāntǐ, 8 videjiek, nejaké nahaté babenky. Nech mám všetko nachystané eňo-ňuňo pred koncami sveta a prkotiny z krku. A potom konečne knižočky o Kvantovke a Relativite, to bude zábava, muehehe. Takže asi ma fakt niekto predbehne, doprčic. No nič, taký je život, nebudem vyvracať Einsteina, kým si najskôr všetky drobnosti v poradovníku nepodokončujem, hmpf.
Proč tam není obyčejná termodynamika?
Petr Mikulášek,2025-07-21 21:32:54
Vznikne nám nějak lokálně hustá horká kaše z částic. Kolem ní je volný prostor, kam může expandovat bez toho, že by ji něco zastavilo. Jediný, co to drží pohromadě, je povrchový napětí toho chrchlu. Částice lítají, naráží do sebe jako šílený a odráží se od sebe. Ono někoho s vystudovanou fyzikou netrkne, že se to rozlítne do toho volnýho prostoru a musí vymejšlet takovýhle bláznivý teorie?
Re: Čoby nenapadlo
Jaroslav Knebl,2025-07-23 20:18:38
Prečo si myslíte, že tam tú termodynamiku nemajú? Hádam nečakáte, že ten hypotetický Big Bang by odštartovala príťažlivá gravitačná sila? A termodynamika, elektromagnetizmus, to je v podstate kvantovka. Myslím, že je to v podobnom vzťahu ako Newton s Obecnou relativitou — až keď potrebujete presnejšie výpočty, použijete to nasledujúce.
Predpokladám, že navrhujete už plne existujúci priestor v momente takého Big Bangu, a tým pádom výbuch vesmíru ako klasickú explóziu. O tom tu pred pár dňami už bola reč, z takého vesmíru by pri jeho spätnom kolapse uniknúť zrejme šlo. Môže byť, model dobrý ako ktorýkoľvek iný, až do momentu, kým nezačnete porovnávať jeho predpovede s experimentálnymi pozorovaniami. K čomu samozrejme okrem pekných predstáv potrebujete i tie presné rovničky. Potom máte v zásade štyri možnosti:
a) Buď Vám to bude všetko nádherne vychádzať. V takom prípade gratulujem, dokázali Ste, že páni vyštudovaní fyzici sú skutočne poriadni trtkovia, keď ich to za prvé nenapadlo, a za druhé to nespočítali.
Alebo Vám to vychádzať nebude v súlade s pozorovaniami, a:
b1) Od hypotézy upustíte. Vitajte medzi trtkami.
b2) Budete musieť do svojho jednoduchého modelu zakomponovať nejaké tie ohýbátka, a celú voľbu a) až b3) rekurzívne opakovať s nimi. To ale už veľmi pravdepodobne niekto Vaše ohýbátka označí za "bláznivý teorie".
b3) Výsledky experimentov popriete, a ďalej budete trvať na Vašom modeli. Nesúlad môže byť dôsledok zaslepenosti ktorejkoľvek strany. V takom prípade Vám nič nebráni skúsiť sa samému s vlastnou hypotézou prepracovať k vlastným plodom svojho úsilia a vlastnej fyzike. Človek, ktorému nejde iba o slávu a uznanie vedeckej komunity, si vie uvedomiť, akú obrovskú skutočnú cenu má ten ozaj správny zdrojový kód reality. A nepotrebuje o svojej pravde predvedčovať druhých. Veľa šťastia.
——
Takže už Vám stačí len to dopočítať, a môžete pristúpiť k výberu z vyššie uvedeného. Prehlasovať samozrejmosť toho, ako sa niečo stalo, je dosť lacné, po bitke je každý generál.
Domorodcov tiež neohúrite tým, že im začnete »po« zatmení Slnka vysvetľovať nebeské telesá a čo a ako, ale predpoveďou zatmenia »pred« jeho začiatkom.
Inak povedané, vedecké metódy na rozdiel od (temnej) ezoteriky si potrpia na prechod od popisnosti k testovateľným predpovediam »vopred«. A keď predpoveď nevyjde, nemajú sa potom hľadať kadejaké výhovorky, zdôvodnenia a korekcie, prečo to vyšlo inak. Skutočné vedomosti umožňujú správne predvídať »vopred«.
Alebo ešte inak, kým prostí hľadia do minulosti, múdri už vidia do budúcnosti.
Preto sú nesúlady v súčasnom modeli vesmíru taký problém, čisto iba popisný model je vedecky bezcenný (i keď na druhej strane nesúlady sú vraj až pri okrajových pozorovaniach, s ktorými bežný človek nemá šancu prísť do priameho kontaktu).
Re: Proč tam není obyčejná termodynamika?
F M,2025-07-24 15:13:33
Samozřejmě se nějaké ty "vnitřní tlaky" a přitažlivosti počítají (spíše přebírají hotová řešení z jiných prací), je to daleko složitější protože je mnoho neznámých (je to daleko i od CERNU) odtud třeba ta elektroslabá síla.
Volný prostor je otázka sama o sobě, nepředpokládá se, že by existoval, minimálně v oblasti která má vliv na námi pozorovaný vesmír si to troufnu prakticky vyloučit ("vnější" volný prostor). Tak nějak je to svázáno s tím vznikem vesmíru na úplně základní úrovni, proč/jak by měl nějaký prostor vzniknou, když ta sama existence/vznik je svázaná s tím "tvořením hmoty" (pardon že to píši takto pitomě).
Ale pokud ho připustím a budu uvažovat a je myšlen prázdný prostor okolo celého super horkého vesmíru? Tam je to téměř irelevantní, expanze (bez inflace a rozpínání prostoru) je možná pouze rychlostí světla takže by se týkala jen těch okrajů) navíc k tomu by muselo v těchto oblastech někam zmizet spousta světla (fotonů). S inflací (to se moc nezjednodušší) to sice bude mít vliv ve větší oblasti, ale stále dost malé (ten vnitřek by musel mít omezený rozměr a další) a ten vliv bude velmi rychle klesat i s těmi postupně méně mizícími fotony.
Pokud by ta "prázdna" byla zamíchana do toho horkého prostoru, což je v podstatě extrémní forma, nízká izotropie. Co by to dělalo s jejím dalším poklesem v čase (bez inflace, která je nutná i s tou téměř ideální izotropií)? Nakonec by to vedlo k velkým rozdílům pozorovatelným třeba v mikrovlnné pozadí, ale on by vypadal jinak celý vesmír (řekl bych, že by bylo jiné i jeho složení (částice)). Něco k těm hlavním důvodům proč se zavedla inflace o kousek výše v diskusi, jinak en.Wiky atd.
To téma je strašné složité, absolutně netvrdím, že rozumím víc než nástřelu. Nevýhoda je, že kompletní řešení a jeho prověření není v silách jednoho teamu, úroveň nepropracovaní je dána jak časem (nikdo nebude pracovat desetiletí na něčem k čemu navíc potřebuje spolupráci širokého okolí), ale i financováním (možnost tu stále se rozšiřující skupinu vůbec držet při práci/spolupráci) a dalšími vztahy. To platí i pro to upřednostňování inflace, je jednodušší/reálnější dělat "jen" nějaké úpravy, nebo alternativu ve "stejném rámci", než vymyslet něco úplně od začátku, ale ani to opravdu není jednoduché.
čeká nás nová éra
Michal Kupor,2025-07-19 00:36:05
a to jste nečetli tohle.. je to pár dní co je to venku a už to klepe světovou vědeckou komunitou..
https://zenodo.org/records/15983660
Re: Tak klepať sa dá z kopy príčin :)
Jaroslav Knebl,2025-07-21 00:47:18
Už čítal. Predpokladám, že vedeckú komunitu naplno zaneprázdňuje tá kapitolka o dopadoch tejto teórie na ľudskú myseľ. I s warpovým pohonom sa zdá sa blýska na lepšie časy. Už by to chcelo len tie svetelné meče. Chcem konečne vlastný, kde to viazne? :(
Na môj vkus trošku veľa definovania nových pojmov a terminológie. A málo odvodzovačiek, ale to je u skúsených vedcov bežné, že nerozpisujú kadejaké ťaľafatky. S Cartanovými Spinormi zažívam svoje -.-
No nič, myslím, že počkám na závery zmieňovanej vedeckej komunity. Ja radšej najprv začnem s klasickou kvantovkou. Autor v článku používa pár konceptov z tejto oblasti, takže sa to rozhodne zíde.
Riešenie
Jaro P,2025-07-18 11:17:47
Nie mýlite sa, nič som nevyriešil a nechcel vyriešiť. Je to len úvaha. Elektrón je "hmotná" časť vo fluktuácii vákua pozitrón je tá "antihmotná" časť. Ale to je len ten naprosto elementárny prejav vákua.
Nevieme čo bolo veľmi krátko po veľkom tresku vo vesmíre "Planck Era (0 to 10^-43 seconds):
This earliest period is shrouded in mystery, as current physics cannot describe it. It's a time of extreme density and temperature where gravity, relativity, and quantum mechanics are thought to interact, and scientists are still working on a unified theory to explain it. Ale určite to neboli všetky častice a interakcie ako ich poznáme dnes. Nejako museli vzniknúť, upozorňujem že tým nemyslím prvky, tie vznikajú celkom známim postupom. Divné, že...
A áno, každá hmota a energia má gravitčné pôsobenie. Aj svetlo...
Nemyslím, že môžme v prípade dvoch nezávislých vesmírov hovoriť o časti bližšie a ďalej a akomsi
strede vesmíru. Priestor je očividne len vlastnosť vo vnútri vesmíru, čo je za ním je záhada...
Divné, že...
Takže niekde treba začať, presne ako všetky hypotézy, nikde som si nenárokoval nepodivnosť mojej úvahy.
Re: No práve..
Jaroslav Knebl,2025-07-18 22:17:54
Tak. Jednoducho si tam tie nepodstatné "placeholdery" elektrón a pozitrón nahraďte superenergetickým neznámym párom pračastica-praantičastica tak, ako som zmienil nižšie, a máte vystarané. Na filozofickej úrovni samozrejme, lebo to tak či tak máme bez rovníc.
S tým gravitačným pôsobením svetla by sme sa dostali na zaujímavú pôdu ohľadom ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti a tak (svetlo má aj jednu nulovú hmotnosť, že..), ktorú myslím naznačoval kedysi pán Kulhánek, ale to tu znie ako off-topic.
Pokiaľ tvrdíte, že spolu na seba tie 2 vesmíry gravitačne pôsobia, tak už ťažko možno hovoriť o vesmíroch plne nezávislých. Podľa súčasnej mainstreamovej teórie gravitácie to gravitačné pôsobenie vyžaduje priestorové prepojenie. Takže o nejakom tom strede celkového útvaru tvoreného tými 2 vesmírmi by sa dalo hovoriť. Máte minimálne na výber za stred dvojvesmíru zobrať počiatok, ťažisko, či niečo ako medián vesmíru. Ťažisko samotné by napríklad vzhľadom k priestoru vesmíru vôbec nemuselo ležať v ňom, takže by mohlo byť z pohľadu vesmíru čisto virtuálne (nebolo by dôkazom existencie nadpriestoru).
Pokiaľ s oboma vesmírmi nejako vzájomne hýbete a oddeľujete ich od seba vzdialenosťou, tak predpokladáte už nejaký nadpriestor a napr. to ťažisko by už v ňom virtuálne nebolo. Vzdialenosť je totiž vlastnosť priestoru, zvykne sa tomu nadávať aj 'metrika'.
Áno, záhada, nejaká analógia nadpriestoru byť môže, nemusí. Matematika dovoľuje oboje. A myslím, že úvaha vôbec nie je podivná, uberáte sa IMHO podobným smerom ako mnoho ľudí pred nami za posledné desaťročia..
Fluktuácie kvantového vákua
Jaro P,2025-07-18 09:48:11
Nie som vedec, neviem toho veľa o kvantovej teórii. Napriek tomu si dovolím
malú úvahu - podľa mňa logickú. Ostatne aj Einstein začínal len malou úvahou
o tom čo sa stane, keď sa bude pohybovať rýchlosťou svetla. A do tejto úvahy
pridával výsledky výskumov - najmä Michelson–Morley experiment.
Ale týmto sa rozhodne nechcem pasovať za rovného s Einteinom. Len taká malá
úvaha.
Koľko výrazových prostriedkov má kvantové vákuum? No niečo na hranici ničoho
toho nebude mať veľa. Povedal by som takmer nič. A to takmer nič sú fluktuácie.
Znýmy jav - z vákua vyskakujú páry elektrón pozitrón. Obkrúžia sa a zaniknú,
energetická bilancia nula, čas dostatočne krátky na to aby sa to "nestalo".
Prečo si teda myslieť, že pri vzniku vesmíru to bolo inak? Len sa raz za nekonečno
tá fluktuácia utrhne z reťazu. Zasa známy jav, keď je dosť času, objavujú sa
extrémy - napríklad extrémne vlny v oceánoch. Nie tak dávno je známe, že nie sú
až taká výnimka.
No a k tej gigantickej fluktuácii, ktorá stála na počiatku - elektrón je počiatkom
nášho vesmíru, a pozitrónová časť fluktuácie musí byť antivesmír niekde za
naším vesmírom.
Paradox s neexistenciou antihmoty v našom vesmíre je hneď vyriešený. A zároveň to
rieši aj záhadu inflácie na počiatku - teda moja úvaha. Tie dva svety sa museli nesmierne
rýchlo od seba vzdialiť - presne ako páry elektrón pozitrón. A inflácia je tu.
A budem trúfalý, to všetko trvá veľmi krátko - v prípade nášho vesmíru treba ako
merítko brať nekonečno. A po tomto krátkom čase sa začnú tieto dva vesmíry približovať
k spoločnému zániku - logicky z toho z čoho vychádzam. To ale zároveň znamená,
že okrajové časti týchto vesmírov (nech mi je dovolené nazývať to okrajmi) musia stále
intenzívnejšie interagovať - gravitačne ... A máme tu zrýchlujúcu expanziu vesmíru.
Ja viem príliš zjednodušené, veľmi pravdepodobne je veľa argumentov prečo je takáto
úvaha problematická.
Pre mňa je deprimujúca je predstava, že by naša existencia bola ešte ničotnejšia ako
v ostatných hypotézach ku vzniku nášho vesmíru.
Re: Fluktuácie kvantového vákua
Florian Stanislav,2025-07-18 10:16:58
Antivesmír za vesmírem- další pojem ještě podivnější jak temná energie, temná hmota a kosmologická inflace.
A vysvětluje údajně všechno najednou.
"elektrón je počiatkom
nášho vesmíru, a pozitrónová časť fluktuácie musí byť antivesmír niekde za
naším vesmírom."
Iflaci jste vyřešil antivesmírem za našim vesmírem. Pak hmota a antihmota se vzájemně přitahují gravitací.
No, a části vesmír a antivesmír bliží k sobě se přitahují ( tím se snad tato část roztahuje) a opačná část za "středem vesmíru" se tím pádem přibližuje a vzdálenost zmenšuje. Což není všeobecné rozpínání vesmíru.
" Tie dva svety sa museli nesmierne rýchlo od seba vzdialiť - presne ako páry elektrón pozitrón."
No, pár elektron a pozitron se snad pčiblížá, ale hlavně hned zanikají. A vesmír se neskládá jen z elektronů.
Elektron a pozitron se k sobě přitahují. Elektron má záporný elektrický náboj, zatímco pozitron má kladný náboj. Podle základních principů elektrostatiky se opačné elektrické náboje přitahují.
Re: Fluktuácie kvantového vákua
D@1imi1 Hrušk@,2025-07-18 13:14:58
Nepopisujete náhodou toto? :)
https://www.osel.cz/13503-existence-antivesmiru-by-mohla-vysvetlit-rozpinani-vesmiru-bez-temne-energie.html
Antivesmír
Jaro P,2025-07-18 16:31:02
No vidíte, o tom som vôbec nevedel. Takže nie som sám komu to napadlo. V článku sa ale nepíše, že vážnym argumentom pre takúto hypotézu je práve tá pozorovaná a dokázateľná fluktuácia vákua v podobe vyskakujúcich párov elektrón - pozitrón.
Re: Re: Fluktuácie kvantového vákua
Florian Stanislav,2025-07-18 16:56:55
Ano, dobrá připmínka.
Ale nenašel jsem tam nic o kosmologické inflaci, jen o zrychlenmém rozpínání vesmíru díky antivesmíru.
Re: Re: Divné, ja si vybavujem iný článok
Jaroslav Knebl,2025-07-18 21:49:03
Možno ma klame pamäť, ale akoby som niekde na Oslovi čital podobný článok ako link pána Hrušky. Akurát od viac Indov, tuším dvoch, a ich model práveže mal aj inflačnú fázu — zjednodušene tvarom '⫗' ako presýpacie hodiny. Tzn. Big Bang s obojstrannou inflačnou fázou. Ibaže to teraz za svet neviem nájsť (vo vyhľadávaní som žiaľ príšerný). Alebo len moja pamäťová halucinácia..
Každopádne naopak myslím, že pán P toto »nemal« na mysli, i keď je to veľmi podobné. Pán P popisuje gravitačné pôsobenie antivesmíru s vesmírom, čo vyžaduje priestorové prepojenie. Ind má antivesmír v minulosti pred vesmírom, to je časové usporiadanie. Vodorovne je myslím čas, a antivesmír sa rozpína pozpiatky. Podľa súčasnej geometrizovanej teórie gravitácie by k priamej gravitačnej interakcii vesmíru s antivesmírom vtedy nedochádzalo, práve tak ako Vy gravitačne nereinteragujete so samým sebou z mladosti. Pokiaľ teda by Ste priestor náležite nezakrivili dokola:
U pána P by zrejme vodorovne mieril čas kladne na obe strany. Dalo by sa to asi modelovať časopriestorom s časom mieriacim radiálne na všetky strany od Veľkého plesku, kde samotný priestor by bol neustále sa rozpínajúcim bublinovitým povrchom. V takom prípade by dávalo zmysel vzhľadom na extrémne silný počiatočný impulz, že by sa antihmota rozpínala v jednej "pologuli" a hnota v opačnej, a pôsobili by na seba gravitačne, keďže by aj zdieľali prepojený priestor.
A aby to predošlé opäť niekoho nezmiatlo, zas uvediem, že pod tými 2 "pologuľami" nemám na mysli klasickú 3D guľu rozpoltenú na 2 polky. Lepšie by bolo možno povedať "4D polsféry" — pri zjednodušenom 2D vesmíre sa celá jeho história dá predstavovať ako 3D guľa, kde čas mieri na všetky strany zo stredu, a priestor vesmíru v každom čase je 2D plášťom/sférou/povrchom 3D gule o polomere rovnom aktuálnemu času (hej, ako tie balóniky). Pokiaľ by sa hmota a antihmota od seba počiatočným impulzom rozleteli v dostatočnom množstve na opačnú stranu (stačili by i 2 superpračastice každá o energii polky vesmíru, ktoré by sa ďalej rozpadali jedna prevažne na častice a druhá prevažne na antičastice), dávalo by zmysel, že by sa následne každá rozpínala vo vlastnej opačnej polsfére. Tieto polsféry by tvarom boli vlastne 2 priestorovo zakrivené kruhy, tzn. 2D gule (tzn. po projekcii do plochého 2D priestoru dva smerom k obvodu priestorovo zahustené kruhy, pričom ich spoločný obvod by sa správal ako teleport medzi nimi).
No a naspäť k 3D priestoru: Keďže skutočný model do seba guľovite uzavretého zakriveného 3D priestoru sú práve tie dve 3D gule zahustené smerom k ich (v skutočnosti) spoločnému plášťu, ktorý sa vďaka tomu v 3D dá predstaviť ako teleport medzi plášťmi, tak stačí jednu guľu naplniť prevažne hmotou a druhú prevažne antihmotou.
A pokiaľ niekto dáva prednosť tomu toroidnému modelu vesmíru, tak jeden taký 4D torus sa dá úplne analogicky predstavovať v 3D pomocou dvoch bežných 3D torusov zahustených smerom k ich (v skutočnosti) spoločnému plášťu, ktorý sa vďaka tomu efektívne dá predstaviť ako teleport medzi plášťmi. Čo by bol samozrejme iba 3D povrch tohto 4D torusu, ten 4D torus dostaneme až vfúknutím 4D objemu medzi obe tieto polky, presne ako keď sa nafukuje záchranné koleso. Ale 4D torus aj tak nikoho nezaujíma, to už by bolo napríklad až vrátane časového rozmeru, pokiaľ teda by sa vesmír nerozpínal z bodu, ale z kružnice. Samotný priestor by bol ten povrch, t.j. dva navzájom prepojené 3D torusy, z ktorých každý je akoby vonkajškom toho druhého.
Týmto som len vyjadril moje chápanie idey pána P. Možno som si to vyložil chybne, lebo som na to zrecykloval nejaké staré idey. Hej, všetkým nám chodí vkuse po rozume stále to isté, len akosi sa to vedcom nedarí zapísať do rovničiek, ktoré by pasovali na realitu. Počas poslednej psychózy som aj tieto veci vypisoval pani terapeutke, ale ona sa večne tvárila, akoby som rozprával klingončinou -_-
A inflačnú fázu ani nejaké zmeny rýchlosti rozpínania všeobecne som vyššie vôbec neriešil. Dá sa to tam doplniť mnohými zaujímavými spôsobmi.
Re: Re: Re: Divné, ja si vybavujem iný článok
Tomáš Vals,2025-07-19 18:18:03
Mám obrovskou představivost, ale tohle je na mne fakt moc. Teserakt ještě zvládnu, ale tohle je naprosto mimo schopnosti mého mozku... :)
Re: Re: Re: Divné, ja si vybavujem iný článok
Tomáš Vals,2025-07-19 18:18:05
Mám obrovskou představivost, ale tohle je na mne fakt moc. Teserakt ještě zvládnu, ale tohle je naprosto mimo schopnosti mého mozku... :)
Re: Re: Re: Re: Ak zvládate vidieť teserakt, toto je na podobnej úrovni
Jaroslav Knebl,2025-07-21 02:19:52
Máte to len ťažšie o chýbajúce obrázky. Teserakt tiež viete chápať ako výsek svetotrubice obyčajnej kocky, keby sme sa bavili o časopriestore. Je to špeciálny prípad 4D hranolu, kde 2 vybrané protiľahlé kocky sú podstavy a zvyšných 6 kociek predstavuje plášť. Jediný rozdiel je, že gule toto rozdelenie na podstavy a plášť nemajú, takže keby Ste chceli vytvoriť 4D objekt z 2 kociek, šlo by to aj bez plášťa zlepením ich povrchov, stačí aspoň jednu kvôli objemu trochu ohnúť a nezliepať to zvnútra. Niečo ako 4D ravioli, ehm :p
No a presne to tu robím, akurát s 2 guľami či pneumatikami, miesto 2 kociek.
Analogicky aj povrch teseraktu si viete rozbaliť do 3D priestoru na 8 kociek spojených do budzogáňa v tvare '–X––', kde keby Ste sa chceli pohybovať po povrchu pôvodnej 4D kocky, tak v tom budzogáni by fungoval teleport medzi tými stenami rôznych kociek, ktoré sa dotýkajú jednou hranou zvierajúc uhol 270°, plus teleporty medzi odstávajúcimi stenami 5 "ostňov" budzogáňa, a piatimi stenami kocky tvoriacej jeho "rúčku". Tie "teleporty" len predstavujú dvojice stien, ktoré by Ste pri skladaní teseraktu v 4D zlepili k sebe. Takže teleport je len forma vyjadrenia, že tieto v priestore odlíšené štvorcové steny sú v skutočnosti v každom páre jedinou stenou.
Je to analogické, ako keď plášť 3D kocky rozbalíte na kríž v tvare '✝', tak viete ako teleport pri pohybe po povrchu kocky chápať tie strany rôznych štvorcov, ktoré sa dotýkajú spoločným vrcholom zvierajúc uhol 270°, plus teleporty medzi odstávajúcimi stranami 3 menších ramien kríža, a troma stranami štvorca na jeho najdlhšom spodnom ramene. Teleporty len predstavujú miesta, kde by Ste hrany obalu zlepili k sebe pri spätnej rekonštrukcii kocky. Sú dôsledkom deformácie pri vyrovnaní povrchu do plochej roviny.
Zas podobne ako pri mape zemegule by Ste ju mohli rozbaliť do roviny na pásiky v štýle '()()()()'. Potom by sa tiež cestovateľ po povrchu Zeme na Vašej 2D mape zdanlivo teleportoval z okraja jedného oblúka na ten vedľajší.
No a v prípade toho povrchu 4D gule Vám môže pomôcť tento náčrt prechodu hviezdy pri prechode z jednej srdiečkovej polky vesmíru do kosoštvorcovej (na monitore je to žiaľ iba 2D, ale 3D gule s pomocou tohto náčrtu už asi uvidíte):
(♥☼←♥♥♥) (♦♦♦♦♦♦)
(☼←♥♥♥♥) (♦♦♦♦♦♦)
☼←♥♥♥♥♥) (♦♦♦♦♦♦☼
(♥♥♥♥♥♥) (♦♦♦♦♦☼)←
(♥♥♥♥♥♥) (♦♦♦♦☼←)
(♥♥♥♥♥♥) (♦♦♦☼←♦)
Tieto 2 gule si môžete umiestniť v ľubovoľnej vzájomnej polohe (aj obal 3D kocky možno rozbaliť na viac neprepojených kúskov, trebárs 6 štvorcov). Pretože pokiaľ priestor mimo tie 2 gule pre ne neexistuje, tak v ňom neexistuje metrika, a teda ani vzdialenosť, a vzájomná poloha gulí je preto nepodstatná.
A to je guľovito uzavretý 3D priestor.
Pokiaľ Vám to príde stále zložité, tak je ešte jednoduchšia varianta — kockovito do seba uzavretý priestor:
Klasická 3D kocka, kde každá jej stena je teleportom prepojená s protiľahlou (zas v 3D by sa Vám to tak zlepiť nepodarilo). Takýto priestor je rovnocenný tomu vo videohrách v 3 súradniciach, kde teleportu zodpovedá pretečenie/podtečenie dátového typu niektorej zo súradníc. Akurát že vo videohrách štandardne nechcete, aby Vám čoraz viac niektorých vytváraných objektov, ako projektily, lietalo donekonečna a čoraz viac spomaľovalo počítač. Takže štandardne sú tam nastavené hranice, ktoré objekty buď zastavia ako mantinely, alebo zdeštruujú, alebo hybridne. To sa Vám môže niekedy stať, keď s postavičkou vypadnete z hracieho priestoru a začnete padať do "voidu". V niektorých hrách postavička narazí akoby na nejakú neviditeľnú podlahu (mantinel), v iných zrazu zomrie a objaví sa na poslednom záchrannom bode (deštrukcia).
Re: Re: Re: Doplnok pre pedantov
Jaroslav Knebl,2025-07-25 00:32:33
Toto už nie je uršené pre pána Valsa, ale pedantom a pochybujúcim. Predstavu doplňujem nejakou stredoškolskou matikou s nudným popisom v analytickom jazyku (aj ako názorný príklad nevýhod v kontraste ku svižnej vizuálnej predstave, v duchu Pálešovskej syntézy chápania; čo ale nijako neeliminuje potrebu aj tohto analytického náhľadu nižšie v jeho roli dohliadania nad správnosťou syntetického chápania):
Pod 4D guľou máme na mysli všetky body (x, y, z, ω) také, že x² +y² +z² +ω² ≤ Polomer².
4D sféra S sú potom tie z týchto bodov, ktoré spĺňajú prísnejšie x² +y² +z² +ω² = Polomer².
Uvedenú predstavu 4D sféry S ako dvoch 3D gulí prepojených povrchmi skrz teleport dostávame pomocou jednojednoznačného (t.j. každý vzor má práve jeden obraz, a naopak) zobrazenia τ: (x, y, z, ω) → (x, y, z +DostatočneVeľkáKonštanta.sgn(ω)). Jedine samotný spoločný povrch daný rovnicou ω = 0 sa týmto zobrazením nikam nepremieta a zostáva v danom podpriestore na pôvodnom mieste. Dodatočne ho umiestňujeme na obidve množiny reláciou ρ: (x, y, z, 0) → (x, y, z ±DostatočneVeľkáKonštanta), ktorá už nie je v normálnom zmysle jednojednoznačné zobrazenie. Jednojednoznačnosť sa zachováva až predpokladom, že takto vzniklé obrazy bodov sú po dvoch jeden a ten istý bod, tzn. ten takzvaný "teleport" medzi povrchmi oboch množín.
To, že obe z týchto množín sú skutočne gule, je jasné z toho, že pre obraz (x', y', z') platí:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² = x² +y² +z² = Polomer² -ω² < Polomer² , pre 0 < ω.
Takže prvá z množín leží vnútri 3D gule so stredom (0, 0, DostatočneVeľkáKonštanta) a polomerom Polomer. Podobne:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)² = x² +y² +z² = Polomer² -ω² < Polomer² , pre ω < 0.
Preto druhá z množín leží vnútri 3D gule so stredom (0, 0, -DostatočneVeľkáKonštanta) a polomerom Polomer.
V prípade bodov daných predpisom ω = 0 dostávame pre prvý obraz:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² = x² +y² +z² = Polomer² -ω² = Polomer²,
takže body ležia na povrchu 3D gule so stredom (0, 0, DostatočneVeľkáKonštanta) a polomerom Polomer. Pre druhý obraz dostávame:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)² = x² +y² +z² = Polomer² -ω² = Polomer²,
takže body ležia na povrchu 3D gule so stredom (0, 0, -DostatočneVeľkáKonštanta) a polomerom Polomer, presne ako sme chceli.
Aby sme ukázali, že tieto množiny predstavujú v danom poradí práve vnútro prvej gule, vnútro druhej gule, povrch prvej gule a povrch druhej gule, potrebujeme ešte ukázať, že takto dostávame každý bod týchto útvarov. Zatiaľ sme totiž iba ukázali, že obrazom 4D gule je nejaká podmnožina týchto útvarov.
Vezmime ľubovoľný vnútorný bod (x', y', z') prvej 3D gule so stredom (0, 0, DostatočneVeľkáKonštanta) a polomerom Polomer. Potom platí:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² < Polomer²,
označme si tento kladný prebytok pravej strany nerovnosti oproti ľavej ako ω² = Polomer² -x'² -y'² -(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² > 0. V takom prípade bod (x', y', z' -DostatočneVeľkáKonštanta, |ω|) je vzorom bodu (x', y', z') podľa zobrazenia τ, ležiaci na 4D sfére S, keďže:
x'² +y'² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² +|ω|² = x'² +y'² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² +[Polomer² -x'² -y'² -(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)²] = Polomer², v súlade s jej analytickým predpisom.
Analogicky pre ľubovoľný vnútorný bod (x', y', z') druhej 3D gule so stredom (0, 0, -DostatočneVeľkáKonštanta) a polomerom Polomer platí:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)² < Polomer²,
kde označme kladný prebytok pravej strany nerovnosti oproti ľavej ako ω² = Polomer² -x'² -y'² -(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)² > 0. V tomto prípade bod (x', y', z' +DostatočneVeľkáKonštanta, -|ω|) je vzorom bodu (x', y', z') podľa zobrazenia τ. Navyše ležiaci na 4D sfére S, keďže:
x'² +y'² +(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)² +(-|ω|)² = x'² +y'² +(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)² +[Polomer² -x'² -y'² -(z' +DostatočneVeľkáKonštanta)²] = Polomer², v súlade s jej analytickým predpisom.
Jednoznačnosť predpisov súčasne ukazuje, že v zvolených množinách ide o jednojednoznačné zobrazenie.
Vezmime teraz povrchy oboch gulí, zjavne každému bodu (x', y', z') na povrchu prvej zodpovedá práve jeden bod (x', y', z' -2.DostatočneVeľkáKonštanta) na povrchu druhej, a naopak, keďže:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² = Polomer² = (x' -0)² +(y' -0)² +[(z' -2.DostatočneVeľkáKonštanta) +DostatočneVeľkáKonštanta]²
Vidíme tak, že každej takejto dvojici bodov vieme priradiť práve jeden vzor (x', y', z' -DostatočneVeľkáKonštanta, 0) podľa relácie ρ. Súčasne tento bod leží na 4D sfére S, lebo podľa poslednej rovnice:
(x' -0)² +(y' -0)² +(z' -DostatočneVeľkáKonštanta)² +0² = Polomer², čo je jej analytický predpis.
Navyše, pokiaľ každý takýto "dvojbod" (dvojicu bodov) chápeme ako jedinú entitu / geometrický bod (ekvivalent "teleportu"), uvedená relácia sa taktiež dá chápať ako jednojednoznačné zobrazenie.
Vyššie uvedený analytický pohľad popisuje ten model 4D sféry, ktorý zachováva koordináty bodu relatívne voči 3D guli, a prevracia presne naopak smer pohybu pri pohybe z jednej polovice sféry do druhej.
Pozn.: Za dostatočnú konštantu je samozrejme možné zobrať aj 'i', akúkoľvek nebezrozmernú konštantu, ♥ z MilujemLucu rozmeru, .. Dôležité je len, aby sa vzniklé gule v cieľovom priestore projekcie nepreťali.
Re: Re: Tak som to predsa len našiel..
Jaroslav Knebl,2025-07-23 19:20:16
Doplňujem pre úplnosť. Pamätal som si trochu zle, ale nakoniec som si spomenul, kde som tu videl podobný článok — skrz OSEL-a a rešerš o Fermiho guliach zo začiatku roku:
https://www.osel.cz/13869-jsou-za-temnou-hmotou-fermiho-koule-cerne-diry-a-vychytraly-kvantovy-jev.html
Nešlo priamo o text na tomto webe, ale pán F M tam vtedy v diskusii uviedol link na arXiv na prácu tých 2 Indov o časopriestore v tvare toho '⫗'. A iba ako príklad klingončiny.
Re: Fluktuácie kvantového vákua
Florian Stanislav,2025-07-19 01:57:21
Antihmota zmizela narušením symetrie. A lze to dokázat iu baryonů.
https://sciencemag.cz/kam-zmizela-antihmota-objevili-naruseni-symetrie-cp-u-baryonu/
Re: Re: Díkes za link na zaujímavý článok
Jaroslav Knebl,2025-07-21 00:28:37
To je možné, pán P by potom nepotreboval trvalý antivesmír. Som ale stále otvorený obom variantám.
Myslím totiž, že záver Ste podali trošku ružovejší. V prvom rade nejde ani tak o dôkaz, ako o experimentálny poukaz na to, čo sa zrejme stalo. Tipujem, že veľmi pravdepodobne pre nás na túto zaujímavú tému čo nevidieť napíše pán Wagner analýzu s väčším vhľadom, tak len vypichnem pár laických postrehov z prečítania toho článku popísaného v rešerši pána Housera:
· Asymetria bola pozorovaná u baryonickej hmoty pri zrážkach vysokoenergetických protónov na LHCb v CERN-e. Bolo by ale asi fajn upozorniť, že šlo o asymetriu pri rozpade vzniklých "krásnych" lambda baryónov, tzn. lambda baryónov s krásnym b kvarkom, nie priamo tých protónov. B kvark je už celkom exotická mrška zjednodušene povedané väčšia než bežný protón. I v neutrónových hviezdach pán Wagner tuším uvažoval len lambda hyperóny, čo asi sú tie najľahšie z lambda baryónov. Toto naopak sú asi tie najťažšie pozorovateľné, zatiaľ. Takže sa síce bavíme o baryonickej hmote, ale už pomerne exotickej (možno tak v zlomkoch promile súčasnej hmoty). Aspoň teda v dnešnej dobe, v prvopočiatkoch skoro určite bolo inak. Krásne kvarky by asi boli vo vesmíre s vysokou energetickou hustotou menej exotické než dnes, neviem.
· Ak som článok správne pochopil, zatiaľ majú vedci konečne pozorovanú asymetriu pri v minulosti zrejme bežnejšej baryonickej hmote. Ale myslím, že k nejakému presvedčivému experimentu alebo podloženým výpočtom, že pomocou tohto procesu by podiel antihmoty stačil na pokles z 50% na dnešný, im ešte zostáva kus práce. Ale možno i nie, keďže tie asymetrie im vraj už dlho vychádzajú v štandardnom modeli. Nevraviac o tom, že aj samotné pozorovania asymetrie budú zrejme ešte opakovať. Sedliacky povedané, osol v záhradke ešte nie je vedecký dôkaz, že Vám tie kvetinky zožral on. To je až pozrieť mu do tlamy/žalúdka.
· Ďalšou prehliadanou vecou, ktorú článok nezabudol zmieniť, je, že v skutočnosti pri experimentoch asymetria hmoty a antihmoty pozorovaná je úplne bežne, ale nie je to dôkaz narušenia zákonov symetrie. Stručne povedané je to "otravná" asymetria (v článku 'nuisance', nepoznám slovenský termín) spôsobená asymetriou pokusu kvôli meracím prístrojom z bežnej hmoty. Túto asymetriu musia vždy filtrovať. Takže pri prehlásení porušenia zákonov symetrie nejde o surové dáta, ale o výsledok po spracovaní dlhým reťazcom štatistických metód, kde je veľa príležitostí na chybu. Alebo skreslenú interpretáciu výsledku v dôsledku aktuálnej vedeckej paradigmy.
· Z množstva štatistických metód len vypichnem tú jednu, kde uvádzajú, že istú časť tej rušivej asymetrie filtrujú štatisticky pomocou niektorých podobných procesov, o ktorých už majú nejaké očakávania. Aj tam vidieť vplyv nejakej paradigmy, preto je opatrnosť v záveroch podľa mňa celkom na mieste.
· Opakovateľnosť pokusu zatiaľ má jeden značný nedostatok, že CERN tuším nemá rovnocenné dvojča. Kľudne by v jeho lokalite mohol pri pozorovaniach asymetrie hrať rolu nejaký ďalší zatiaľ neznámy/zanedbávaný faktor. Takže v tomto smere bude asi veľkým prínosom, že Čína plánuje postaviť vlastný urýchľovač (aspoň teda pri výsledkoch, s ktorými sa podelí). Je to niečo podobné ako výhoda mať viac tých detektorov gravitačných vĺn. Akurát v tomto prípade viac urýchľovačov miesto presnejšej lokalizácie zdroja by umožnilo presnejšie lokalizovať možný rušivý prvok v experimente. Stručne, chcelo by to opakovať pokusy aj na inom mieste.
· Posledná výhrada bude trošku čudná, ale len by som pripomenul, že pokus pozoruje iba porušenie zákonov CP symetrie pre baryonickú hmotu »lokálne«. Nejde o nejaké podivuhodné objavenie takéhoto porušenia inde vo vesmíre Webbom, čo by asi mohlo byť sakra ťažké. Dôvod, prečo to vyťahujem, je, že ak zistíme možné porušenie CP symetrie, tak ak to chápem správne, si už tak úplne nemôžeme byť istí ani tým, že fyzikálne zákony platia navlas rovnako v ľavej polovici vesmíru ako v tej pravej. Alebo teda aspoň "platili v minulosti", keďže teda pozorovaná asymetria sa týka iba dnes už pomerne vzácnej baryonickej hmoty. Ale s týmto si nie som úplne istý, tak možno len zbytočne zneisťujem.
Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce
