Na tohtoročnom stretnutí Kráľovskej astronomickej spoločnosti (Royal Astronomical Society National Astronomy Meeting) medzinárodný tím vedcov, zapojený do projektu WASP (Wide Angle Search for Planets – širokouhlé vyhľadávanie planét) zverejnil prvé údaje o objavoch desiatich nových extrasolárnych planét, čiže planét obiehajúcich iné hviezdy, než je naše Slnko.
![](https://www.osel.cz/_popisky/122_/s_1224228237.jpg)
Bol práve 1. apríl. Či už je to týmto dátumom, alebo len zhodou náhod, medzi novou desiatkou je aj planéta s označením WASP-12b, ktorá je „bláznivo uletená“ mimo hraníc teórii a predpokladov. Je priveľká, prirýchla a prehriata. Obieha hviezdu (triedy G0 s magnitúdou 11,7) vzdialenú asi 870 svetelných rokov od Zeme. Na 40-tej výročnej schôdzi Sekcie planetárnych vied Americkej astronomickej spoločnosti, ktorá sa začiatkom tohto týždňa konala v Ithake, v americkom štáte New York, o jej prekvapujúcich vlastnostiach informoval Leslie Hebb zo škótskej Univerzity v St. Andrews, vedúci objaviteľského tímu.
Priemerná vzdialenosť planéty WASP-12b od materskej hviezdy je len niečo cez 3 milióny km (presnejšie 0,0208 AU = 3 111 635 km), čo je asi 48 krát bližšie, než je priemerná vzdialenosť Slnko – Zem. Pritom to nie je žiadny planetárny trpaslík, ale obor s priemerom 1,76 krát väčším, než je priemer našej najväčšej planéty – Jupiteru. Ale tým sa výpočet extrémnych vlastností nekončí. Rok, teda doba jedného obehu okolo materskej hviezdy, trvá na WASP-12b len 26 hodín a 10 minút. To predstavuje priemernú rýchlosť takmer 750 tisíc kilometrov za hodinu! Je zrejmé, že v tak malej vzdialenosti od hviezdy je to extrémne horúci svet – asi 2 250 °C. A to už sú teploty podobné ako majú červení trpaslíci – malé, chladné, málo žiarivé hviezdy, ku ktorým patrí napríklad aj Proxima Centauri, k Zemi po Slnku najbližšia hviezda. WASP-12b síce vedie v rebríčku doposiaľ známych najteplejších planét, no len s tesným náskokom nad doterajšou dlhodobou nositeľkou rekordu, planétou HD 149026b, ktorej povrch, černejší než uhoľ, je ohrievaný na 2040 °C.
WASP – lov na extrasolárne planéty
Už samotné označenie WASP-12b naznačuje, že objav tohto rozžeraveného planetárneho obra je výsledkom meraní, uskutočnených v rámci projektu WASP – Wide Angle Search for Planets (širokouhlé vyhľadávanie planét). Sústavy ôsmich kamier na dvoch astronomických observatóriách – na španielskych Kanárskych ostrovoch a v Južnej Afrike, vyhľadávajú prejavy zákrytov hviezd pri prechode planét, ktoré okolo nich obiehajú. Základný princíp je pomerne jednoduchý: ak budeme zo Zeme pomocnou ďalekohľadu pozorovať hviezdu a práve popred ňu bude prechádzať planéta, zaregistrujeme dočasné zníženie zdanlivej jasnosti tejto hviezdy. Z podrobných analýz charakteru a periodicity tohto útlmu sa dajú vydolovať údaje o obežnej dráhe, o dobe obehu a o približnej veľkosti planéty. Z gravitačných účinkov, ktorými ovplyvňuje pohyb materskej hviezdy sa stanoví jej hmotnosť. V porovnaní s hviezdami sú totiž extrasolárne planéty priveľmi matné na to, aby sa dali odhaliť pomocou ich vlastného infračerveného (tepelného) žiarenia.
![](https://www.osel.cz/_popisky/122_/s_1224228349.jpg)
Planéta WASP-12b kladie znepokojujúce otázky
Extrasolárnych planét v súčasnosti poznáme viac ako 300. No z nich práve WASP-12b spôsobuje na čelách astronómov tie najhlbšie vrásky. Podľa teórie sa Jupiteru podobné exoplanéty formujú vo väčšej vzdialenosti od materskej hviezdy, a až postupne, ako sa zväčšujú a zvyšujú svoju hmotnosť, sa presúvajú na bližšiu obežnú dráhu. Dôvodom pre zrod takejto teórie je nedostatok plynno-prachového materiálu v protoplanetárnom oblaku v blízkom okolí rannej hviezdy, z ktorého by masívna planéta mohla vzniknúť.
![](https://www.osel.cz/_popisky/122_/s_1224228390.jpg)
Obežné doby doposiaľ objavených extrasolárnych planét trvajú minimálne tri pozemské dni. Preto sa predpokladala existencia nejakého riadiaceho mechanizmu, ktorý zabraňuje planétam presun na obežnú dráhu s kratšou periódu obehu. Tri pozemské dni predstavovali spodnú hranicu, ktorú však WASP-12b skrátila takmer na tretinu. Ale aj jej veľkosť (pri 1,76 násobku priemeru Jupiteru je objem WASP-12b takmer 5,5 x väčší) je otázkou čakajúcou na odpoveď. Tiež posúva doterajší predpokladaný limit pre obrie planéty, tento však smerom nahor. "Polomer tejto planéty je podivne veľký," konštatuje Sara Seager z MIT (Massachusetts Institute of Technology). "Keďže pozorovanie je teórii nadradené, je nepríjemné mať planétu s polomerom, ktorý nie je v súlade s teóriou.“
Zatiaľ jednoznačné vysvetlenie neexistuje, ale pracovná hypotéza predpokladá, že vysoká teplota a žiarenie materskej hviezdy planétu WASP-12b doslova nadúvajú. Tomu zodpovedá aj jej nízka hustota. Je síce viac ako 5 krát objemnejšia než Jupiter, ale len 1,18 krát hmotnejšia ako tento najväčší plynný obor našej Slnečnej sústavy.
WASP-12b bude aj naďalej ostro sledovaným objektom, pretože provokuje svojimi výrazne odlišnými vlastnosťami. Astronómovia sa zamerajú na jej výskum v oblasti UV žiarenia v snahe odhaliť, ako extrémne nízka vzdialenosť od materskej hviezdy a obrovská teplota ovplyvňujú vyparovanie z povrchu planéty a dynamiku jej atmosféry.
Zdroje: Universe Today, Wikipedia
Exoplaneta CoRoT-7b: co že to astronomové vlastně objevili?
Autor: Petr Kubala (18.09.2009)
Diskuze: