JUNO prekonala problémy  
Počas preletu americkej sondy okolo Zeme v nedeľu 9. októbra sa vyskytli problémy. JUNO sa desať minút po najväčšom priblížení 573,4 km nad Indickým oceánom uložila do bezpečnostného módu a od tej chvíle komunikovala už iba v morzeovke.


 Riadiace stredisko zostalo v šoku, pretože sa malo pokračovať vo vysielaní signálov. Prelet okolo Zeme bol totiž veľmi dôležitou a citlivou záležitosťou.

 

Po prvé, JUNO si mala uchmatnúť trochu z kinetickej energie planéty a zvýšiť svoju rýchlosť vzhľadom na Slnko približne o štyri kilometre za sekundu. Tento manéver je známy ako gravitačný prak. Väčšinou sa používa na zrýchlenie, ale pri lete sondy MESSENGER k planéte Merkúr sa týmto spôsobom aj spomaľovalo. Vďaka presným výpočtom a starostlivo naplánovaným korekciám dráhy sa sonda trafila do imaginárnej diery s plochou asi dva kilometre štvorcové. To síce na prvý pohľad znie ako jednoduchá úloha ale treba si uvedomiť, že v čase korekcií bola družica niekoľko desiatok miliónov kilometrov ďaleko.


Po druhé, pri oblete Zeme sa mali otestovať vedecké prístroje, ktorými bude JUNO skúmať cieľovú planétu, Jupiter. Išlo hlavne o skúšobné meranie magnetického poľa. Taktiež sa malo zhotoviť niekoľko fotografií, ktoré by pripomínali, odkiaľ sonda pochádza. Toto fotenie absolvovala v minulosti aj známa Cassini ktorá momentálne obieha Saturn a tiež Galileo, ktorý potom zamieril k Jupiteru. Tieto fotografie sú dnes veľmi známe a je to pekný symbol.


JUNO má veľmi zaujímavú konštrukciu, ktorá tomuto stroju zabezpečuje hneď niekoľko prvenstiev. Je to prvá sonda, ktorá bude pri Jupiteri napájaná solárnymi panelmi. V takej diaľke je slnečný svit veľmi slabý. Rozdiel medzi intenzitou slnečného svetla pri Zemi a pri Jupiteri je neuveriteľných 2500 %. Práve preto bola solárnym panelom venovaná veľká pozornosť. Sú obrovské. Všetky tri dokopy by už svoje sily mohli merať s tými na ISS. Tým pádom samozrejme dodávajú obrovské množstvo energie. JUNO je však veľmi nenáročná a blízko pri Slnku by nadbytok elektrickej energie spôsobil obrovské problémy. Preto disponujú špeciálnym systémom, ktorý ich časti dokáže deaktivovať prípadne znovu spustiť, ak je to potrebné.


Keďže pri Jupiteri bude energie napriek snahe inžinierov veľmi málo, Juno nedisponuje gyroskopmi. Vyriešilo sa to však veľmi jednoducho, stabilizuje rotáciou. Sonda sa pomaly točí a tak sa nikdy nemôže odchýliť z kurzu. Anténou mieri k Zemi, panely nastavuje Slnku.

 

Zvětšit obrázek
Mesiac z kamery sondy JUNO (planetary.s3.amazonaws.com)

A teraz k pointe celého článku. JUNO sa v sobotu podarilo vytiahnuť z núdzového módu. Prevádzkovatelia JPL si vydýchli a zároveň skonštatovali, že gravitačný prak sa podaril a sonda je na správnej ceste k najväčšej planéte Slnečnej sústavy. Samozrejme sa hneď vynorili rôzne špekulácie o dôvode prepnutia do safe módu. Žiadna z nich sa však dosiaľ nepotvrdila. pre zaujímavosť, šlo o nezvyklú atmosférickú anomáliu, magnetizmus, nezvyklé radiačná vyžarovanie, zvýšená prítomnosť temnej hmoty alebo dokonca aj trhanie časopriestoru spôsobené rotáciou Zeme.
Momentálne je všetko v poriadku. Ďalšou dobrou správou je, že JUNO pri prelete stihla odfotiť Mesiac.

 

Aký teda bol skutočný dôvod prechodu sondy do bezpečnostného módu? Nevhodne nastavená poistka vybíjania akumulátorov. Pri prelete zemským tieňom pokleslo napätie v palubných batériách. JUNO chcela zabrániť ich ďalšiemu vybíjaniu, a tak obmedzila komunikáciu a všetky činnosti. Riadiace stredisko si jednoducho neuvedomilo, že solárne panely zostanú chvíľu neosvetlené. Minulú nedeľu potom prešla do bezpečnostného módu ešte raz.Dôvodom bola zmena konfigurácie z preletovej (okolo Zeme) na medziplanetárnu. Pri tom zostal omylom zapnutý jeden z navigačných prístrojov. Palubný počítač zaregistroval vyšší obder energie a radšej všetko vypol a čakal ďalšie príkazy zo Zeme.

 

Je nutné podotknúť, že tieto udalosti neboli spôsobené nejakou funkčnou chybou, šlo o nedokonalosť používaného letového softvéru. V budúcnosti sa tak môžeme poučiť z chýb. Pri tak komplikovanom stroji akým je medziplanetárna sonda sa jednoducho nič nepodarí hneď na prvý raz.


Zdroje:
http://www.kosmonautix.cz/
http://blog.kosmonautix.cz/2013/10/kdyz-sonda-prospi-rande-se-zemi/
https://www.facebook.com/pages/21století/131391540224865?hc_location=stream
http://en.wikipedia.org/wiki/Juno_(spacecraft)
http://kosmonaut.cz/
Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b3/Juno_Mission_to_Jupiter_(2010_Artist’s_Concept).jpg
http://planetary.s3.amazonaws.com/assets/images/3-moon/20131009_RGB_moon_from_juno.jpg
http://blog.kosmonautix.cz/2013/10/kdyz-sonda-prospi-rande-se-zemi/
https://www.facebook.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Juno_(spacecraft)
Psáno pro ExoSpace a Osel.cz

Datum: 20.10.2013 23:29
Tisk článku

Související články:

Materiál z potenciálně nebezpečné planetky míří k Zemi     Autor: Vladimír Wagner (28.11.2020)
Indickému modulu Vikram se pravděpodobně nepodařilo měkce přistát na Měsíci     Autor: Vladimír Wagner (07.09.2019)
Na Měsíci ztroskotaly tisíce izraelských želvušek. Jsou ještě naživu?     Autor: Stanislav Mihulka (07.08.2019)
Parkerova solární sonda míří ke Slunci a láme vesmírné rekordy     Autor: Stanislav Mihulka (31.10.2018)
Téměř odepsaný teleskop odhalil dalších 72 asteroidů     Autor: Dušan Majer (07.04.2016)



Diskuze:

sklamanie z vysledku

Miloš Trnavský,2013-11-13 23:03:19

"Trhanie časopriestoru spôsobené rotáciou Zeme" versus "poistka vybíjania akumulátorov".

To je suboj fantázie so všednou realitou.
Ale aspoň som sa pobavil, čo dnes vyšinuté mysle vyprodukujú.

Odpovědět

Lepsia kamera

Martin Chabada,2013-10-21 09:43:26

Mohli tej sonde dat trochu lepsiu kameru. Rovnaku fotku Mesiaca urobim aj mojim vreckovym ultrazoomom (za necelych 200 €) priamo zo Zeme :-)

Odpovědět


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku








Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace