Občasné hladovanie predlžuje život  
Štatistiky občas odhalia netušené súvislosti. Z nazbieraných dát sa dajú vydolovať korelácie, ktoré sa tam pôvodne nehľadali. S ich interpretáciou sa síce odporúča zaobchádzať opatrne, ale niekedy poskytnú celkom zaujímavé vodítka.

Náboženské predpisy obsahujú rôzne prikázania a rituály, ktoré sa neveriacim javia ako nezmyselné. Sú však názory, že v minulosti tieto nariadenia a zvyklosti mali aj praktický význam, napríklad dnes v najrôznejších súvislostiach prepieraný zákaz bravčového mäsa chránil príslušné komunity (moslimskú a židovskú) pred nákazami parazitmi, ktoré od ošípaných hrozili viac, ako od iných domácich zvierat. Zákaz alkoholu je zdraviu prospešný jednoznačne a len ťažko domýšľať, prečo moslimom nie sú výslovne zakázané aj iné drogy. Podobne sa hľadali, ale zatiaľ nenašli vierohodné praktické vysvetlenia pôstu - nezdá sa totiž pravdepodobné, aby naši dávni predkovia boli ohrození prejedaním tak silno, ako je náš civilizovaný svet – alebo pôst pôsobí priaznivo aj bez prejedania?


Ktovie, ako napadlo vedcov v Intermountain Healthcare Heart Institute v Salt Lake City zisťovať vplyv intermitentného hladovania na prežívanie pacientov po katetrizácii srdca. Ale vhodná populácia pacientov tu bola k dispozícii hneď za dverami - Salt Lake City je strediskom cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, lepšie známych ako mormoni, ktorej príslušníci zvyknú dodržiavať pôst v prvú nedeľu v mesiaci tak, že vynechajú dve po sebe nasledujúce jedlá, čo znamená, že hladujú približne deň. Takéto občasné hladovanie však dodržujú dlhodobo, vlastne po celú dobu príslušnosti k cirkvi. No a pacienti po katetrizácii srdca boli vhodnou skupinou - udržiavanie správnej hmotnosti je u nich podstatné a na kontroly k lekárovi musia chodiť kvôli svojmu ochoreniu tak či tak.

 

Práve na sledovanej skupine pacientov po katetrizácii, teda nepochybne s ochorením srdca sa objavil rozdiel v prežívaní: pacienti, ktorí občas (vcelku zriedkavo) jeden deň hladovali, prežívali dlhšie, ako ostatní. Rozdiel sa objavil po 4,5 roku sledovania a starostliví výskumníci dbali, aby vylúčili iné vplyvy – či už zdravotné, alebo vyplývajúce zo životného štýlu.

 

Hormón ghrelin.
Hormón ghrelin.

Aký je mechanizmus, ktorým krátke, ale dlhodobo sa vyskytujúce občasné hladovanie priaznivo pôsobí na organizmus, nie je jasné. Nejde však o ojedinelé pozorovanie - občasné hladovanie napríklad znižuje pravdepodobnosť vzniku cukrovky a je aj súčasťou postupov v liečbe obezity. Lekári uznávajú priaznivý účinok intermitentného hladovania v trvaní hodín až dní na pacientov s obezitou, hypertenziou, metabolickým syndrómom a inými civilizačnými chorobami ako preukázaný a priaznivci tejto metódy ju uznávajú za prospešnú v prevencii najrôznejších ochorení, dokonca nádorov. Ako metódu na redukciu hmotnosti ju berú odborníci na výživové režimy celkom vážne a ich klienti si ju pochvaľujú. Fyziologické vysvetlenia sú viaceré. Pri režime eTRF (Early Time-Restricted Feeding) s odsunutím hlavného jedla na popoludnie už za niekoľko dní dochádza k zníženiu hladiny hormónu ghrelinu a chuti do jedla.

 

 

Keďže nadváha je v našej populácii stále rozšírenejší a závažnejší problém, kto zistí, ako sa dá schudnúť bez prílišnej námahy a odriekania je adeptom ak nie na zbohatnutie, tak určite na nehynúcu slávu a vďačnosť miliónov ľudí. Niet divu, že na svojom objave mienia odborníci zo Salt Lake City ďalej pracovať. Veď postiť sa jeden deň v mesiaci a pritom nielen chudnúť, ale aj predĺžiť si život, to by bolo výborné.

(Akurát, že tých zázračných postupov na schudnutie a dlhovekosť tu už bolo... a problém s obezitou len narastá a narastá)


 


 

(spracované podľa Study finds meal timing strategies appear to lower appetite, improve fat burning, https://medicalxpress.com/news/2019-07-meal-strategies-appetite-fat.html a Hungry for Health: Fasting's Medical Benefits, https://www.medscape.com/viewarticle/898953_1 )

Datum: 21.11.2019
Tisk článku

Dřeviny - Štursa Jan
 
 
cena původní: 790 Kč
cena: 735 Kč
Dřeviny
Štursa Jan
Související články:

Pro delší život je lépe hladovět než běhat     Autor: Anna Marcinková (17.05.2008)
Blíž k dlouhověkosti     Autor: Jaroslav Petr (10.07.2009)
Odhalování tajemství dlouhověkosti     Autor: Dagmar Gregorová (15.03.2011)



Diskuze:

Jestli se nejedná jen o další příklad hormeze

Richard Vacek,2019-11-24 06:20:51

Prostě přiměřený stres vede k tomu, že organismus začne fungovat lépe. A je jedno, jestli se jedná o stres studenou sprchou, běháním po lese, návštěvou reaktoru v Černobylu, nebo hladovkou.
https://en.wikipedia.org/wiki/Hormesis

Odpovědět

Něco na tom bude

Tomáš Novák,2019-11-21 17:54:46

Jenže když mám hlad, nechce se mi už dál žít :-)

Odpovědět

...

Jan Balaban,2019-11-21 16:54:23

Úžasné zistenia, len keby pri hladovke nebol hlad.

Odpovědět

Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-21 16:16:40

Hladovkou sa predsa liečia skoro všetky choroby, sú kliniky v Rusku a tuším aj v Nemecku, toto nie je žiadna novinka, že hladovka predlžuje život. Telo spotrebuje pri hladovke najprv cukry, to je pár hodín a potom tuky. Keď mu dôjdu aj tie, začne spaľovať ostatné tkanivá tela, ale začína chorými, teda slabými bunkami a to by mal byť princíp liečby.

Pred časom ma zaujímal fenomén "život bez jedla" , tak som toto dosť študoval z dostupných zdrojov, tu je môj poznatok ak by to niekoho zaujímalo : http://riki1.eu/bez_jedla.htm

Odpovědět


Re: Hladovka.

Peter Somatz,2019-11-22 12:33:29

Vcelku by ma zaujimalo ci hladovka aspon trochu, preukazatelne, pomaha pri rakovine. Jiri Pomeje to myslim skusal. Podla jeho prikladu by som tipoval, ze rakovinove bunky nie su "chore a slabe", akurat ze neplnia ulohy pre telo, ale iba pre seba. Trochu mi pripomina sucasnu spolocnost.

Odpovědět


Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-22 19:40:16

Rakovinné bunky sú choré a slabé. To, že sa nekontrolovateľne množia, neznamená, že sú silné. Majú narušenú genetickú informáciu. V normálnom prípade, sa u takejto bunky spustí "samovražedný gén" a bunka zahynie. U rakovinnej bunky tento mechanizmus zlyhal. Je veľa príkladov/informácií, keď hladovka liečila aj rakovinu, ale dnes sa nedá veriť nikomu.

Isté je, že ani rakovina nerastie bez prísunu "stavebného materiálu", takže jesť striedmo, prípadne občas až tak málo, že človek stráca dočasne (povedzme týždeň) hmotnosť, je určite "protirakovinné".

Odpovědět


Re: Re: Re: Hladovka.

Pavol Hudák,2019-11-23 00:15:07

Asi az take slabe nebudu, ked je taky velky problem je ich zabit a zaroven nezabit normalne tkaniva.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-23 11:15:08

Práve že ich slabosť, oproti zdravým bunkám, sa využíva pri chemoterapii, keď zdravé odolajú a slabé, choré, rakovinové nie. Problém je len v tom, podľa môjho názoru, že pri tom chemickom útoku, môže dôjsť k ochoreniu niektorých zdravých a kolotoč rakoviny sa obnoví. Preto si myslím, že hladovka by mohla byť podstatne selektívnejšia, pri likvidácii chorých buniek, keďže je táto likvidácia priamo riadená organizmom a lepšie riadenie procesov v tele asi ťažko nájdeme.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Re: Hladovka.

František Dobrota,2019-11-23 11:38:05

Proč cítíte neustálou potřebu plevelit to tady svými scestnými názory. Napřed vaše "kosmologie" a teď už i vaše "léčitelství". Ach jo.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-23 11:45:55

Nejaký argument namiesto Vašich prázdnych reči by sa nenašiel ?

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Pavel A1,2019-11-23 14:16:21

A co si takhle napřed zjistit, na jakých principech je postavená chemoterapie, než začnete něco plácat.

Chemoterapie využívá toho, že rakovinné buňky stále rostou, a je tedy zaměřena na ty procesy a struktury v buňkách, které jsou aktivní při jejich růstu. A zabíjí rostoucí buňky. Proto při chemoterapii padají vlasy a má spoustu dalších vedlejších účinků - protože chemoterapie zabíjí stejně jak zdravé tak rakovinné rostoucí buňky (a možná ty zdravé účinněji). Rozdíl mezi nádorem a zbytkem člověka je, že člověk má těch zdravých buněk do foroty více, než ten nádor, takže dokáže přežít delší dobu bez dodávky nových buněk.

Takže chemoterapii nedokážou odolat ani zdravé rostoucí buňky.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-23 15:12:12

Ďakujem Vám za príspevok, spôsob akým funguje chemoterapia, je závislý od účinnej látky.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Jaromír Nevrkla,2019-11-23 17:50:04

Také prosím admina aby tu netoleroval nesmysly pana Pálkovače včetně jeho upoutávek na své vlastní stránky. Jeho teorie "slabých buněk"... to už je fakt moc vedle reality. Zjevně ten pán nemá ani tušení, že rakovinové buňky jsou metabolicky velmi zdravé a při velké chuti, a také se podle toho cpou, i se rychle množí. Z dostupných zdrojů si přivlastňují tolik živin, že těm chudákům zdravým buňkám, už toho moc nezbývá a strádají hladem. Léčit nemocného rakovinou hladem, je sice možné, ale neprospěje mu to. Bude ještě víc hubnout. Pravda je přesně opačná. Nemocným je třeba dávat živin více, než normálně a v dostupnějších formách, jinak nemocný hubne rychleji a i konec se dostavuje dříve.
To že buňky rakovinově zvrhlé žerou jak zjednané, se využívá v chemoterapii. Díky žravosti do sebe nacpou více jedů (navázaných na látky, které jsou pro růst potřebné) což je vystaví zvýšenému riziku a je větší šance že uhynou dříve, než zdravé buňky. Pan Pálkovač tu šíří nepravdy - netřeba ho brát vážně!

Odpovědět


Re: Re: Hladovka.

Pavol Hudák,2019-11-23 00:14:12

Niekde som cital, ze kratkodoba hladovka zvysuje odolnost organizmu pri chemoterapii a pri operaciach.

Odpovědět


Re: Hladovka.

Pavel Riedl,2019-11-22 13:06:59

Na toto téma už zde byl článek:

Co má společného rakovina s diabetem?
http://www.osel.cz/10140-co-ma-spolecneho-rakovina-s-diabetem.html

PaRi

(po přihlášení dochází ke špatnému řazení příspěvků)

Odpovědět


Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-22 20:07:46

Leukémia je zvláštny druh rakoviny, najnebezpečnejší, tu by som hladovku tiež neodporúčal, ako prostriedok liečenia. Cukrovka detto, tej sa dá striedmym stravovaním skôr predchádzať, ak to nie je silne geneticky dané.

Ja ale nie som lekár, iba človek, čo k lekárovi vôbec nechodí.

Odpovědět


Re: Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-23 11:25:11

Aby si niekto nemyslel, že lekársku vedu neuznávam, tak ešte doplním. Uznávam a cením si znalosti lekárov z anatómie, teda napríklad úrazovú chirurgiu, očkovanie proti zákerným chorobám (sám chodím raz za 10 rokov na očkovanie proti tetanu), znalosti z hygieny, virológie, bakteriológie.

To, čo neuznávam, je súčasná snaha farmaceutických a medicínskych spoločností o výrobu "živých mŕtvol". Keď kvalita môjho života klesne pod úroveň, ktorú nemienim akceptovať , chcem tento svet opustiť a myslím ,že sa tak aj stane, pri mojom pohľade na návštevy u lekára.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Marika Tovačová,2019-11-23 17:59:39

Pane Pálkovači, Vám není trapné tu neustále exhibovat a poté, co napíšete nesmysly, začít mlžit.... aby to vypadalo, že jste to vlastně věděl?
Dál choďte k lékaři na tetanus, jen proboha tady s tím neotravujte, to si nechte do čekárny pro tamní vedle sedící až zase půjdete uznávat lékařskou vědu.

Odpovědět


Re: Re: Re: Re: Re: Hladovka.

Richard Pálkováč,2019-11-23 18:47:59

Tak ešte kúsok "zamlžím" a už budem ticho, aby som Vás veľmi nerozčúlil : https://www.youtube.com/watch?v=rrYUS-NyelY

Odpovědět




Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni
















Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace