Polárna noc v grónskom Ilulissate nebola kratšia  
aj keď si to mnohí tamojší obyvatelia, novinári a zdá sa, že žiaľ aj vedci myslia.

 

Zvětšit obrázek
Mestečko Ilussat sa rozprestiera na skalnatom západnom pobreží Grónska. Je cieľom nielen turistov túžiacich po netradičných zážitkoch, ale aj stoviek glaciológov, klimatológov a ekológov, ktorým veľký ľadovec Jakobshavn zaisťuje náplň práce.

Na internetových stránkach najväčšieho a pravdepodobne aj najviac mienku ovplyvňujúceho slovenského denníka sa objavila správa, že obyvatelia západogrónskeho mestečka Ilulissat (dánsky Jakobshavn) zažili tento rok prekvapenie, keď po dlhej polárnej noci sa im Slnko nad obzorom objavilo o dva dni skôr ako obvykle – 11. januára, namiesto 13. januára. Správa, ktorá bola pravdepodobne prevzatá z iného zahraničného denníka (zdroj sa neuvádza – možno rakúsky Der Standard ?) cituje slová 74 ročného obyvateľa tohto tretieho najväčšieho grónskeho mestečka s vyše 4 500 obyvateľmi. Pozastavuje nad tým, že niečo nemôže byť v poriadku, lebo „na tomto mieste Slnko vychádza až 13. januára.

Ďalej sa uvádza, že sú vylúčené všetky geofyzikálne i astronomické dôvody, ktoré by takúto zmenu mohli spôsobiť. Vedci vraj uvažujú o tom, že najpravdepodobnejšou príčinou je menšia výška roztápajúceho sa ľadovca, čo umožňuje vidieť Slnko skôr.

Zvětšit obrázek
Myslel to Thomas Posch z Astronomického ústavu Viedenskej univerzity vážne? Kredit: der Standard

 

Na týchto informáciách naozaj niečo nesedí. A nie je to dôsledok horšej pamäte staršieho obyvateľa – po celý život vskutku mohol Slnko kvôli topografii horizontu po prvý krát v novom roku uzrieť najskôr 13., alebo až 14. januára, hoci pre Ilulissat astronomické výpočty uvádzajú dátum 12., prípadne 13. januára. Teda o deň skôr. Výpočty ale nerátajú s terénnymi vyvýšeninami, sú viazané na tvar geoidu, prípadne len rotačného elipsoidu. Z toho však vyplýva, že ľudia v Ilulissate ani tento rok nemohli 11. januára vidieť priamy obraz Slnka, aj keby mali smerom na juh výhľad na otvorené more.


Mediálna správa poskytuje aj ďalší dôkaz, že pozorovaný úkaz nebola priama žiara slnečného kotúča, pretože bol zaznamenaný presne o 12:56:57 hod miestneho času. Lenže pravé poludnie v tento deň nastalo o 25 minút skôr, o 12:32 hod. V tom okamihu bolo Slnko najvyššie. Nie však nad obzorom, ale  0,4° pod ním – presnejšie pod horizontom geoidu. O takmer 25 minút neskôr teda muselo byť ešte nižšie. Ak by obyvatelia v Ilulissate 11. 1. len na okamih zazreli Slnko, muselo by to byť vtedy, keď bolo najvyššie. Ak ho ale videli až 25 minút po kulminácii, potom muselo byť nad obzorom aj 25 minút pred ňou. To znamená celých 50 minút. Ďalší deň (12. 1.) by potom Slnko ožarovalo mestečko v grónskom fjorde takmer hodinu a 14 minút a trinásteho januára vyše hodinu a pol. Tak sa totiž v Ilulissate predlžujú prvé dni po polárnej noci. Lenže to sa určite nestalo.

Zvětšit obrázek
Aj Slnko tesne pod obzorom dokáže v spolupráci s drobnými ľadovými kryštálikmi vytvárať zaujímavé svetelné úkazy. Kredit: Jean Falconer / Mirko Nitschke

 

Takže to, čo nesedí je „najpravdepodobnejšia vedecká“ interpretácia zvaľujúca vinu za "predčasný návrat Slnka" na roztápajúci sa ľadovec. To, čo obyvatelia grónskeho mestečka videli, mohol byť atmosférický optický jav, pravdepodobne reflexia Slnka pod obzorom na drobných ľadových kryštálikoch v riedkej oblačnosti nad ním. Čo nakoniec rakúska správa aj pripúšťa, aj keď len ako „prípadné“ ďalšie možné vysvetlenie.

Naozaj podľahneme davovej psychóze a budeme nezmyselne hľadať následky globálneho otepľovania aj tam, kde je to v rozpore so zdravým rozumom?

 

Časový rozpis východu a západu Slnka nad Ilussatom v prvý deň po polárnej noci v rokoch 2009-12. Samozrejme, že údaje zohľadňujú len geografické súradnice a nie nadmorskú výšku pozorovateľa či terénne vyvýšeniny v jeho dohľade. Tie môžu spôsobiť, že obyvatelia môžu po prvý krát pohliadnuť Slnku do tváre nie hneď v prvý, ale až na ďalší deň. Principiálne ho však nemôžu vidieť o deň, tobôž o dva dni skôr a navyše len na okamih 25 minút po kulminácii.

Zdroj: timeanddate.com

 


Pozmámka na doplnenie: Zdanlivý polomer Slnka pre pozemského pozorovateľa je okolo štvrť oblúkového stupňa (priemer asi pol). 11. 1. tohto roku bol stred Slnka pri kulminácii o 12:32 hod miestneho času pre pozorovateľa v Ilulissate 0,4° pod horizontom v prípade, že pozorovateľ i horizont su v úrovni hladiny mora. Z vyšších polôh je samozrejmé možné zahliadnúť prvé slnečné lúče aj skôr, ale na pravé poľudnie. Nadmorská výška tohto grónskeho prístavu je 29 m.n.m. a ak by ľudia v ňom mali smerom na juh výhľad na šíre more, problém s prvým tohtoročným bozkom slnka nenastane.

Autor: Dagmar Gregorová
Datum: 13.01.2011 05:31
Tisk článku

Slunce - Švanda Michal
Knihy.ABZ.cz
 
 
cena původní: 299 Kč
cena: 266 Kč
Slunce
Švanda Michal
Související články:

Nové důkazy: Jupiter je nejstarší planetou Sluneční soustavy     Autor: Stanislav Mihulka (15.06.2017)
Stavařina na Měsíci: 3D tištěné cihly z měsíčního prachu, vypálené Sluncem     Autor: Stanislav Mihulka (05.05.2017)
Mohlo by naše Slunce odpálit supererupci?     Autor: Stanislav Mihulka (03.04.2016)
Slunce bude i za sto tisíc let svítit stejně jako teď     Autor: Vladimír Wagner (23.01.2015)
S rentgenem na tajemství Slunce     Autor: Milan Štrup (31.12.2014)



Diskuze:

Žádný příspěvek nebyl zadán



Pro přispívání do diskuze musíte být přihlášeni