Seth Shostak optimistou ve hledání cizí inteligence  
Astronom ze SETI stále nachází smysl ve hledání mimozemských civilizací, i když je prozatím zhola neúspěšné.

 

Zvětšit obrázek
Takovým raději nevolejme. Nepřívětivá cizí inteligence, známá jako Sally, která ve výtečném Oblivionu (2013) málem vyhladí lidstvo kvůli vodě. Kredit: Universal Pictures.

Jak jsme na tom se hledání mimozemské inteligence? Není to jenom bláhovost, horečka z nadměrného sledování pozitivně laděné science-fiction? Australský nezávislý zpravodajský server The Conversation na toto téma uspořádal na síti Reddit dialog s astronomem Sethem Shostakem, významným představitelem SETI institutu, slavné neziskové organizace, která má v popisu práce vypátrání, pochopení a vysvětlení původu, povahy a výskytu života ve vesmíru. Očividně je ve své práci optimistou a také nemá příliš v lásce nadsázku.

 

Zvětšit obrázek
Seth Shostak. Kredit: SETI.


Conversation: Proč stále pokračujete v pátrání? Neplatí například, že smysluplné rádiové vlny nelze rozeznat od šumu na pozadí vesmíru už po pár světelných letech?
Shostak: Ne tak docela. Ve skutečnosti můžeme detekovat rádiové vlny ze vzdálenosti miliard světelných let. Jde je o to mít dost velkou anténu. Také nás popohánějí dvě věci, o nichž jsme před dvaceti lety nevěděli. Ve vesmíru je podle všeho spousta rozmanitých planet a nejedna bude velmi podobná Zemi. A za druhé, víme téměř jistě, že se život objevil na velmi mladé Zemi, tedy hodně dávno. Pokud by jsme přesto byli jedinou inteligentní formou života ve vesmíru, bylo by to jako vyhrát v mnoha loteriích najednou.


Conversation: Kdyby jste něco našli, kdo to ohlásí světu? Máte krizový protokol pro takovou situaci?

Zvětšit obrázek
Všichni známe SETI díky výpočtům SETI@home. Kredit: SETI@home.

Shostak: Nějaký máme. Stručně řečeno, podle tohoto postupu nejprve musíme ověřit, jestli je to doopravdy mimozemský signál. Pak to řekneme světu a na mezinárodní úrovni se dohodneme ohledně případné odpovědi. Jenže ve skutečnosti vypukne mediální šílenství a vědci budou analyzovat takový signál jako o život.


Conversation: Jak by takový kontakt probíhal? Stephen Hawking to vidí jako masakr indiánů, přičemž těmi indiány budeme pravděpodobně my.
Shostak: V tomhle století pravděpodobně postavíme slušnou umělou inteligenci. Z toho usuzuji, že když zachytíme nějaký mimozemský signál, tak bude nejspíš pocházet od umělé inteligence druhé strany. Těžko říct, co bude mimozemskou civilizaci zajímat, ale představa, že jim půjde o naši likvidaci, je podle mě poněkud sebestředná.

Conversation: Co byl zač slavný signál WOW?
Shostak: Byl to jenom pík grafu z obstarožní počítačové tiskárny. Znovu se už nikdy neukázal. Takových jednorázovek bylo v počátcích projektu SETI spousta. Neexistuje sebemenší důkaz, že by šlo o mimozemské signály.

 

Zvětšit obrázek
Bill Watterson o cizích inteligencích. Kredit: Bill Watterson.


Conversation: Jak často se stalo, že mohlo jít o trefu do černého?
Shostak: Díky softwarovému filtrování šumu a pozemských zdrojů to je velice, velice vzácné. Poslední ucházející kandidát se objevil roku 1997.


Conversation: Co říkáte na Fermiho paradox, tedy na zjevný rozpor mezi velkým očekáváním existence mimozemských civilizací a absencí jakýchkoliv rozumných důkazů o kontaktu s nimi?
Shostak: Fermiho paradox je veliká extrapolace z velmi lokálního pozorování. A to nikdy nedělá dobrotu. V nejbližším vesmíru nevidíme zřetelné důkazy galaktické kolonizace. Znamená to ale, že jsme ve vesmíru sami? Kolem svého domu nepozoruji žádné známky výskytu pleistocénní megafauny. Že by žádná taková neexistovala? Ve skutečnosti máme řadu vysvětlení, proč by kolonizace galaxie nemusela pokročilé cizí inteligence tak moc zajímat. Fermiho paradox je zajímavá myšlenka, ale jako pozorování je zatím docela na vodě.


Conversation: A co panspermie, představa, že se život sám šíří vesmírem a kolonizuje nová tělesa?
Shostak: Mohlo by to tak fungovat, v omezené míře. Většina astrobiologů, s nimiž jsem mluvil, považuje za reálnou panspermii mezi planetami a asteroidy hvězdných systémů, ale mezihvězdnou panspermii už ne.


Conversation: Proč vědci při hledání cizího inteligentního života stále spoléhají na vodu a kyslík?
Shostak: Podle chemiků jsou molekuly založené na uhlíku a voda jako univerzální rozpouštědlo nejlepší možnou volbou pro fungování komplexního života. Kvůli vlastnostem prvků periodické tabulky. SETI ale při svém pátrání nezohledňuje žádné předpoklady o chemii hledané inteligence.


Conversation: Jakou váhu přikládáte výroku Billa Wattersona (tvůrce roztomilých komiksových stripů Calvin & Hobbes): „Nejjistější známkou existence inteligentního života jinde ve vesmíru je to, že se nás nikdy nepokusil kontaktovat“?
Shostak: Podle mě to vypovídá spíš o Wattersonovi, nežli o lidstvu.

 


Video: Are we alone in the universe? Q&A. Innovation Convention 2014.

 


Video: Life in Space and the Future of Intelligent Beings with Dr. Seth Shostak. VISIONS: Through Art to Science 2012.

 

 

Literatura

The Conversation 29.8. 2014, Wikipedia (The Conversation, Seth Shostak, Search for extraterrestrial intelligence, Fermi paradox).

Datum: 03.09.2014 23:25
Tisk článku

Související články:

Lovci civilizací SETI prohledali matematicky podezřelý planetární systém     Autor: Stanislav Mihulka (10.03.2024)



Diskuze:

Najväčší problém civilizácii a aj naších veľmocí

Anton Matejov,2014-09-09 08:15:19

je problém prístupu k energiám. Ak by sa vyriešil problém energii, mnoho vojen by asi ani nevzniklo, neboli by na to dôvody. Aj súčasna nová studena vojna medzi Západom, kontra BRICS má pozadie energetické (súboj o fosílne paliva)Ak by mali naše veľmoci a štáty dostatok energii na svoju výrobu a teda aj humanitárne aktivity, mnoho konfliktov by zaniklo.Už som narážal aj na ekonomického tigra EU Nemecko, že urobili strategickú chybu odstavovaním jadrových elektrárni. Áno je síca hrozba, havarii. Černobil bola ľudská chyba a Fukušima prírodna. Bepečnosť jadrových elektrárni sa dá ešte zlepšiť dokiaľ sa nič lepšieho nevymysli. Ale spočítal niekto koľko škody narobili fosilné paliva? Tie vojny, iba USA vyčíslili, že 2 invázia do Iraku ich stála bilión. Spolok EU to nevyčíslil. V Iraku sa nachadzajú podľa niektorých expertov najväčšie zásoby ropy na svete. Problém sa nevyriešil a prepuka aj dnes v podobe občianskej vojny v Sýrii, Iraku, Líbii, Egyptu a nepriamo na Ukrajine.Koľko škody, historických, ľudských ekologických a podobne narobili súboje o fosílne paliva. Nemám patent na riešenie týchto konfliktov. Iba odporučam Západu ak chce uspieť v novej Studenej vojne s krajinami BRICS (trojmiliárdovy trh a lacná pracovna sila, vojenské a vesmírne veľmoci) čo narýchlejšie znížiť svoju závislosť na fosílnych energiách. A expandovať aj svojou výrobou do vesmíru.
Niektorých Západnych jastrabov ani nezaujíma embargo Ruska na fosílne paliva. Nebudú sa s peniazi EU a Západu financovať projekty BRICS, ako prieplav v Nigaragui (obdoba Panamského), rozvojová banka BRICS, svetová mena Číny a podobne.
Ani tretia ekonomika sveta Japonsko neodstavuje po Fukušime svoju jadrovú energetiku.Západ ma najväčšie zásoby Uránu na svete.
K termonukleaárnej enegetike a rentabilnej výrobe máme podľa môjho odhadu asi ešte 20 rokov vývoja.
Výroba alternatívnych enegii(Slnečnej veternej a podobne) sú ešte momentálne percentuálne zanedbateľné.
Upozorňoval som na veľký potecionál elektrickej energii v našej atmosfére. Udrelo zo strany Ruska, kde som čítal na danú tému zaujímavé výskumy. Možno aj preto záhadne vyjadrenia Putina, že Západ bude ešte prekvapený.
Je tu veľa humanitárnych myšlienok, ale tie nebude možne dobre riešiť, bez lacných energegií. Fosilné paliva už lacnejšie nebudú a ich zásoby dôjdu, ropný zlom už bol. Teda problém každej civilizácie aj mimozemštanov je vyriešiť problém energetický.
Ďalej je tu problém spoločenského usporiadania, starnucej populácie Západu, problem preľudnenia najmä Afrika, India, Čína. A následný pád ekosystémov. Druhá hospodárska kríza naznačila aj utópiu kapitalizmu. Ak hráči v kocky majú rozdielné sumy napríklad hráč 1 -100€ a hráč 2 -20 € s 90% pravdepodobnosťou zvíťazi hráč s vykšou sumou.Tým sa kumuluje kapital k super oligarchii a vznikajú priepastne rozdiely. Asi 2% elity vlastní, ovláda zdroje 40% nášho sveta. Digitalizácia, robotizácia a automatízácia ešte zvýší nezamestnanosť v blízkej budúcnosti na 50%. Vraciame sa i ideám Rímskej Ríše...Chlieb a hry...aby sme umlčali chudobu a proletoriát, mládež. Tentoraz je to humannejšie už nie gladiatóri na život a smrť. Ale Internetové TV a mobilné hry a podobne. Akú prácu dať teda týmto narastajúcim a starnúcim populáciam ako ich nakŕmiť? Jedine, že by sme expandovali aj s výrobou do vesmíru. Lebo revolúcie nás neminu, alebo zavedieme neaké obmedzenie populácie ako v Číne.Ale kto donúti ostatné štáty k takým opatreniam?
Zatiaľ nám digitálizácia a Intenet, mobily a výpočetna technika priniesli aj obmedzenie osobných práv v podobe špehovania a archivovania. Nevidim nič konkretne ako tento trend zastaviť.Ak by sme dosiahli zákaz na Západe, iné veľmoci v tom budú pokračovať. A už máme nové pojmy, ako PC vírusy a kybernetické vojny a podobne. Jedine ak by sme vyvinuli umelu inteligenciu, alebo expandovali do vesmíru.

Odpovědět

Ja sa pozerám tiež na problem mimozemských

Anton Matejov,2014-09-08 06:25:25

civilizácii a ich možnosti nadviazania kontaktu cez problém rentability a pomáham si problémom ľudstva a jeho históriu či vyhliadkami do budúcnosti v tomto smere.
Prečo nehráme golf a nestávame teraz mesta na Marse, ako sa predpokladali vizionári asi okolo 1970?
Je to otázka rentability. Nie že by sme nemali technológie a techniku už v súčasnosti. Ľudská posádka na Mars je v súčasnosti veľmi riziková a nákladná, nerentabilná. Odhad asi okolo 300 miliárd $.Niaký politici to po druhej hospodárskej kríze neschvália.
Ale podobné projekty vojenské a komunikáčne, navigačne (GPS, Galileo a pod.) už áno.Pre naše veľmoci je prednejšia vojenská sila, navigácia, komunikácia a prístup k energiám!
Na Marse máme už rôzne satelity a roboty,autička a bude ich utešene narastať. Curiosity vyšlo asi na 2,5 miliárdy $. Ostatné nepilotované misie ešte menej. Čiže nepilotované misie sú 100 krát alebo ešte viac lacnejšie. Roboty (predvoj našej umelej inteligencie, zmyslov) to tam môžu skúmať roky, nemusia spať, nemusia byť návratové, niesť nákladnú ľudskú biosféru, bezpečnostné funkcie a podobne. Ľudstvo asi pôjde kolonizovať Mars, až na to budú skutočné dôvody (ak by sa tam našli vzácne kovy, alebo zdroje energie) a bude to rentabilné. (Okrem turistiky, alebo výskumu).
2. Otázka, bude musieť ľudstvo kolonizovať iné planéty? Asi áno. Do miliárdy rokov naše Slnko tak zosilnie na intenzite žiarenia, že na Zemi nastane sklenikový efekt, ako na Venuši a vyparia sa nám aj oceany. Iné scenáre môžu byť, že vybudujeme neaku flexibilnú clonu na obežnej dráhe Zeme, v libračnom bode L1, alebo takzvanu Dysonovú sféru.
Ale sú aj ďaľšie hrozby pre ľudstvo ako svetová vojna medzi ľudmi samotnými kvôli usporiadaniu medzi sebou navzájom a súpereniu.Našu Zem môžu zasiahnuť komety, alebo asteroidy. Na Zemi môžu vybudnuť supersopky. Naše ekosystémy môžu kolabovať. V blízkosti môže vybuchnúť supernova a podobné kataklizmy. Otázka je len kedy to nastane, koľko máme ešte času.
Čiže ľudstvo bude musieť kvôli svojej existencie a prežitiu vyvíjať vesmírne aktivity, cestovanie, migráciu. Vyvíjať aj umelú inteligénciu! Najsť vhodný model poriadku (zákony) medzi samotným spolužitím ľudstva, ako aj spolužitím s umelou inteligenciou. Ak to nezvládneme je veľmi pravdepodobne že zanikneme, ako ľudská rasa s rôznych dôvodov, napríkad vyššie uvedených.
Veľa ľudí je konzervatívnych v ohľade cestovania vesmírom. Ale čo ak sa dá cestovať v dimenziách?
Veľa ľudí si myslí že mimozemštania musia k nám cestovať. Vyspelé civilizácie ale asi znamenajú aj vysokú rentabilitu. Čo ak nám ich umelá inteligencia sníma náš Internet, mobily alebo TV a podobne? Nebolo by to oveľa jednoduchšie a rentabilnejšie?
Veď nám už naše štáty, tajné služby, veľmoci, oligarchia a mafie pohodlne a pravidelne snímajú a archivujú Internet a mobily. Tak prečo by to vyspelejších nenapadlo aj Mimozemštanou?
Kontakt mimozemštanov s ľudstvom by mohol kľudne znamenať aj náš zánik. Ak sa tu spominali kolonizátori Ameriky, predstavte si, že by vlastnili jadrové, zbrane?
Na dobu jadrovej energetiky a zbrani sme museli dospieť.
Čo by sme asi pýtali pri kontakte s vyspelou mimozemskou civilizáciou? Áno nové technológie.Ale ani naše veľmoci nedáju svoje jadrové zbrane neakému kmeňu v pralese, veď sa pozrite čo dorábajú napríklad s Iránom,Severnou Koreou kvôli tomu.OPredstavte si že návod na nové technológie by nám aj mimozemštania poskytli.Ale komu, ktorej veľmoci? Ak by každy človek ovládal energiou niekoľkých megatun TNT, a čo rôzni teroristi, sebevrahovia mafie diktatóri a podobne. My sme ešte na to nedorástli spoločenským usporiadaním a kontrolou ľudstva medzi sebou navzájom. Tým by som mal Fermiho paradox vyriešený.Ak nechcú vyspelejší mimozemštania riskovať naše sebazničenie je vhodne v súčasnosti nás ešte nekontaktovať.
Kam pôjde ľudstvo v budúcnosti?
Tam kde je dlhodobo stabilné prostredie a dostatok atraktívnej energie a obyvateľné zóny si tam už poľahko vytvorí. Predstavte si že v Antraktíde by sa našli veľké zásoby ropy a zlata-určite by tam rýchlo vyrástli aj veľkomestá.To iste platí aj o Marse a iných planetách. To si myslím, že plati aj o vyspelých mimozemských civilizácii. Je to o renatabilite k energiám o spoločenskom usporiadani civilizácie a jej projektoch.

Odpovědět


nové technologie nemusí být nutně jen zbraně

Tomáš Kohout,2014-09-08 09:35:49

Když vezmu vaší analogii k velmocem a zaostalým oblastem. Jaderné zbraně jim sice nedávají, ale například moderní léky, technologie na úpravu pitné vody a další potřebné věci, které si oni nejsou schopní vyrobit ano. To by nám od mimozemšťanů bohatě stačilo. Ničivých zbraní máme sami nadbytek. Tohle by konečně bylo něco užitečného pro normální lidi a nikoliv pro nenažrané mocipány.

Myslím si, že bychom mimozemšťany pro vývoj nových technologií ani nepotřebovali. Stačí když budeme dbát na kvalitní vzdělání širokých vrstev obyvatelstva a osvětu, aby se nové technologie prosadily. Dostatek peněz do vědy by také neškodil. To je ale v současném světě trochu utopie.

Odpovědět

Pochyby o vhodnosti radiového hledání

Radek Hroch,2014-09-04 17:00:38

Jistě s dostatečně velkým přijímačem můžeme chytat televizní vysílání planet z galaxie Andoromeda. Jen zapomněl dodat, jak velká by musela ta anténa být. Diplomaticky se tak vyhnul odpovědi jaké jsou reálné technické možnosti programu. Mám podezření, že mezní vzdálenost odposlechu se shoduje s tou v položené otázce. A kolik je hvězd v poloměru Země a pár světelných let? Asi ne dostatek. Tak kde ty mimozemšťany chce hledat?

Odpovědět

Strach z mimozemšťanov.

Václav Prokop,2014-09-04 16:26:03

Omlouvám se, ale můj příspěvek se zobrazil jinde než měl, zřejmě mám potíže s jeho umístěním.
Myslím, že se s jinými civilizacemi míjíme v prostoru i čase. Vždyť i život hvězd i celých hvězdných systémů je omezen, a tak lze totéž předpokládat pro naší i cizí civilizaci.
Vše se rodí a zaniká.

Odpovědět

Václav Prokop,2014-09-04 16:22:26

Myslím, že se s jinými civilizacemi míjíme v prostoru i čase. Vždyť i život hvězd i celých hvězdných systémů je omezen, a tak lze totéž předpokládat pro naší i cizí civilizaci.
Vše se rodí a zaniká.

Odpovědět

Strach z mimozemšťanov.

Sepp Winkler,2014-09-04 14:38:33

Abstrahujúc od v súčasnosti závažných technických obmedzení, ktoré, dúfam a verím, sa v budúcnosti podarí prekonať, si myslím, že obavy z návštevy nejakej agresívnej, alebo imperialistickej civilizácie sú zbytočné. Prípadnú agresivitu, či už vojenskú, alebo ekonomickú, podľa mňa vylučujú nasledujúce fakty:

1) Civilizácia schopná k nám poslať vesmírne plavidlo s posádkou musí byť na tak vysokom stupni vývoja, že nemôže mať žiadne ekonomické, materiálové a kolonizačné potreby. Pokiaľ by ich mala, nebola by schopná vyslať loď a pokiaľ je schopná vyslať loď, tak ich vie riešiť omnoho ekonomicky a energeticky menej náročným spôsobom.

2) Ťažiť suroviny v iných hviezdnych systémoch bude vždy nerentabilné v porovnaní s obrovskými energetickými nárokmi na vyslanie lodí tam a späť a na potenciálnu prepravnú kapacitu. Pokiaľ sa civilizácia vydá k hviezdam, vždy to bude len z vedeckých a výskumných dôvodov, na stupni vývoja, keď už rentabilita nebude hrať rolu a problémy budú vyriešené.

3) Predstava hviezdnych kolonizátorov je viac nereálna ako predstava nadsvetelných pohonov. Takéto ríše by sa nedali spravovať a výnos z kolónií by bol vždy nižší ako náklady na ich správu - viď bod. 2.

4) Predstava, že sa cudzia civilizácia celá vydá hľadať nový domov, nakoľko ten ich zaniká, a tak chce obsadiť zem, je tiež nerealistická, presunúť miliardy bytostí by pre nich na vzdialenosti mnohých svetelných rokov bola omnoho náročnejšia, ako problém vyriešiť vo svojom systéme hoc aj nejakým hviezdnym inžinierstvom.

5) Na základe predchádzajúcich úvah si myslím, že ak k nám zavíta cudzia loď, bude mať posádku do tisíc jedincov (schválne preháňam) a tí ani s najvyspelejšou technikou nemôžu ohroziť Zem v domácom prostredí. Nehovoriac o určitej bezbrannosti voči pozemským chorobám a naisto určitej rozdielnosti, hoc aj minimálnej, v životnom prostredí.

Navyše pozemšťanov charakterizuje prílišný antropocentrizmus. Na počiatku vyspelého technického veku si myslíme, že sme dostatočne vyspelí a hodní kontaktu, ale to ešte naozaj nie sme. Myslím si, že ak aj o nás vedia, tak sme ešte v akejsi "karanténe" na prvý kontakt. Pripravení budeme vtedy, keď:

1) Budeme schopní riešiť vlastné sociálne, ekonomické, ekologické a politické problémy. Prestaneme viesť vojny, zabíjať sami seba a iné druhy, vyriešime zatiaľ väčšinový hlad na planéte a pod. Potom nebudeme nebezpeční my pre nich.

2) Budeme schopní sami vyslať medzihviezdnu loď. Potom budeme technologicky aspoň ako tak zaujímaví.

Ak poznáte Star Trek (jeho prvé a zmysluplné série a nie posledné filmy) tak si isto spomeniete na "Základnú smernicu" :) Pokiaľ existuje civilizácia schopná lietať medzi hviezdami, určite sa niečím podobným riadi :) Myslím si, že z filozofického hľadiska nám tento seriál veľmi dobre a výstižne odpovedá na otázky okolo "prvého kontaktu" :)

A ešte k Fermiho paradoxu. Myslím, že samotný Fermi ho myslel ako žart. Pokiaľ by sme ho brali vážne, správali by sme sa ako hráč rulety, ktorý si raz vsadí a keď nevyhrá, tvrdí, že vyhrať sa v rulete nedá, lebo ak by sa dalo, prečo už nevyhral. Je veľmi málo pravdepodobné, že do obdobia nášho záujmu o vesmírne okolie, ktoré netrvá ani sto rokov sa akurát trafí záujem inej civilizácie. Nezabudnime, že pre nich je vesmír rovnako veľký ako pre nás. Takže argumentovanie Fermiho paradoxom je extrémny antropocentrizmus.

Odpovědět


Xavier Vomáčka,2014-09-04 15:33:43

Bod číslo 1 vychází ze špatných předpokladů. Jen v historii lidstva se dá najít mnoho protipříkladů (např. kolonizace amerického kontinentu).

Odpovědět


Re:

Vít Výmola,2014-09-04 16:20:11

Já bych s bodem 1) celkem souhlasil. Srovnání třeba s kolonizaci Ameriky nemůže obstát, náročnost výprav přes moře a přes vesmír je nesouměřitelná. Přes moře může bez větších nákladů a organizačních záležitostí přeplout kdejaká skupina hrdlořezů bez civilizačních návyků(k čemuž ostatně opravdu docházelo).
Přesto ale nesouhlasím s celkovým optimistickým vyzněním. Ty všechny body, které Sepp uvádí, se týkají racionálních aspektů. Zcela jsou pominuty ty "iracionální" - kulturní, náboženské, filosofické, psychologické. Případní mimozemšťané můžou vyhlazovat jenom tak, z vlastního přesvědčení, bez praktického důvodu. A nebo to nemusí dělat záměrně, jenom jim bude zkrátka jedno, jaké napáchají vedlejší nechtěné škody.
V neposlední řadě bysme si jako lidé (lidstvo) ale pravděpodobně způsobili tak jako tak největší škody sami, v důsledku kulturního šoku, politikaření (atd., znáte to).
Nesouhlasím s bodem 5. S dostatečnou technologií by stačila jediná loď s jediným členem posádky na vyhlazení celé planety. Když pominu samotné vesmírné cestování, tak jsme toho technologicky schopni dokonce i my.

Odpovědět


Piknik u cesty

Vít Výmola,2014-09-04 16:25:44

Teď mě napadl pěkný příklad těch způsobených vedlejších škod. Krásně ho popsali Strugačtí ve své novele Piknik u cesty, kde takovou bezohlednou návštěvu mimozemšťanů na Zemi přirovnali ke krátké zastávce lidí v lese, kteří někde na palouku rozložili piknikové vybavení, pojedli a zase šli dál, zatímco za sebou nechali nepořádek a sešlapanou trávu. Cíl jejich cesty není vůbec důležitý, ten palouk to zjevně není a bylo jim jedno, co s ním provedou.

Odpovědět


choroby

Martin Smatana,2014-09-04 17:11:07

Ja si naopak dovolím tvrdiť, že eMZáci by voči našim chorobám mohli byť na 100% odolní. Predpokladám, že by sa najprv pohybovali v sterilizovateľných skafandroch (ja viem, toto je tiež antropocentrická predstava vychádzajúca z pozemskej praxe), ale ide predovšetkým o napríklad o to, že ja nemôžem dostať grafiózu brestu, ktorá zahubila celé populácie, a brest nemôže dostať chrípku, ktorá mňa bežne skoro každý zloží do postele alebo mi aspoň zrýchli krok v prípade napadnutia čriev. A to má naša DNA prakticky rovnaké chemické zloženie, len s iným množstvom a iným poradím dusíkatých báz a brest obsahuje celulúozu, lignín a chlorofyl, zatiaľ čo na obsahujem napríklad hemoglobín, kolagén a fosforečnan vápenatý :) Prečo by sme teda mali predpokladať, že inoplanetárnu formu života môžu ohroziť naše choroby? Naše ľudské choroby sa dajú preniesť len na organizmy, ktoré sú nám ako-tak príbuzensky (geneticky, metabolizmom) blízke, eMZáci by nám teda museli byť geneticky a metabolicky výrazne podobní.

Odpovědět


Odpoveď.

Sepp Winkler,2014-09-08 14:16:03

To Xavier Vomáčka:
Tu sa prídavam k Vítovi Výmolovi. Hocikde po Zemi sa dá dostať relatívne lacno a primitívnou technológiou. Teda napríklad drancovanie zlata v strednej Amerike sa španielskym dobyvateľom vyplatilo. Rovnako si myslím, že ešte aj nejaké drancovanie v rámci hviezdneho systému by rentabilné mohlo byť. Viem si predstaviť ťažbu kovov z asteroidov a podobne. Medzihviezdny doprava je rádovo energeticky náročnejšia. Môj predpoklad som myslel tak, že ak by náhodou nejakej inej civilizácii došli suroviny, ktoré na Zemi sú (vychádzam z predpokladu rovnakých chemických prvkov v celom vesmíre, ktorý sa dnes zdá pravdivý), tak by pre nich bolo omnoho energeticky aj technologicky náročnejšie tieto suroviny zvážať z iných hviezdnych systémov, ako si poradiť inou vlastnou technológiou. Ďalej si myslím, že pokiaľ by už mali technológie na lety medzi hviezdami, tak už prekonali svoje surovinové problémy. Inak by nemali dostatok času vyvinúť tieto technológie. Rovnako, pokiaľ by boli zameraní na dobyvateľskú ekonomiku, tak by asi nikdy nevyvinuli technológie na lety medzi hviezdami, lebo by ich neustále brzdili vojny medzi sebou. Vyspelosť nevyhnutná na realizovanie medzihviezdnych letov je zase rádovo vyššia, ako vyspelosť nevyhnutná na medziplanetárne lety v rámci systému.

To Vít Výmola:
Máte pravdu, moje predpoklady sa opierajú len o racionálne aspekty. Myslím, že iracionálne, ktoré uvádzate by zamedzili takejto civilizácii rozvoj na úroveň dosiahnutia medzihviezdnych letov. Civilizácia založená na takto iracionálnom myslení by sa pravdepodobne zničila ešte pred tým, ako by mohla túto úroveň dosiahnuť. Aj Ľudstvo môže byť príkladom. Pri zvyšovaní našej technologickej úrovne dochádza paralelne k zvyšovaniu našej sociálnej, humanitnej úrovne. V období parných strojov neexistovali takmer žiadne sociálne istoty, rovnosť medzi rasami a národmi a pod. Dnes sme už trochu ďalej, aj keď stále nie dostatočne.

To Martin Smatana:
Áno, asi máte pravdu.

Odpovědět


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce








Zásady ochrany osobních údajů webu osel.cz