Re: Trefné otázky

Jaroslav Knebl,2025-09-23 05:59:42

Presne o tom už pár rokov dumám, ale žiaľ risk je asi logická nevyhnutnosť. Technologická singularita, alternatívne naspäť na stromy, a možno ani to nie. S vágnym podozrením, že táto realita možno nie je tak úplne prirodzená. Čo tým myslím, že v zásade si dnešná civilizácia vyberá medzi 3 možnosťami:

1) Nepokračovať v technologickom rozvoji (čiže buď spiatočka, ergo tie stromy; alebo aspoň stagnácia).
2a)Pokračovať v technologickom rozvoji bez pochopenia rôznych temností.
2b)Pokračovať v technologickom rozvoji s odhalením podstaty temných termínov.

A povedal by som, že Vaše obavy z nebezpečnej pravdy sú opodstatnené. Až na maličký chyták, že mi prídu potenciálne nebezpečné všetky 3 voľby, a iná by logicky zrejme nemala existovať (vetvil som to štýlom áno–nie, ale možno mi niečo uniklo). A zaslaný Veľký filter vykukuje spoza rohu.. Konkrétne:

Ad (1). Zbrzdiť ďalší rozvoj poznania nepochybne je možnosť, lenže ako vravel jeden trtko na bicykli, ak nechcete spadnúť, musíte pokračovať vpred. A zdá sa, že tento vesmír je nebezpečný sám osebe — od dopadov väčších kozmických telies, cez extrémne gama spŕšky z kolapsarov, výbuchy priblízkych magnetarov, garantovaný zánik Slnka, až po tepelnú smrť vesmíru. To silne hypotetické zrútenie falošného vákua ani nerátajúc, ako keby toho už i tak nebolo dosť. To, že priamo nás nič z toho zatiaľ nepostihlo, je len logický dôsledok antropického princípu (hej, antropický princíp je úplne logický nástroj, pri správnom použití). A problém je, že čím väčšie je súčasné poznanie, tým väčšie hrozby pre život toto poznanie presahujúce sa vykresľujú; pokiaľ teda to nie je len čert na stene. Život je možno fakt ten zápas o posun vpred, ako bicykel. A narozdiel od ostatných možností zo skupiny (2), hrozby tejto alternatívy sú súčasnou vedou vykresľované ako veľmi reálne (čo samozrejme nemusí byť pravda, ale radšej budem predpokladať, že niečo z toho môže hroziť, než veriť uisteniam, že to tak určite nebude). Takže pokojne si sadnúť a čakať, až to s Vami definitívne sekne, je fajn pre človeka mysliaceho iba na seba tu a teraz, ale pre civilizáciu v dlhodobom horizonte zrejme eventuálne koniec.
Alternatívne môžete tiež veriť, že niekto tam hore sa o bezpečný priebeh postará. Paradoxne prečo ale potom brať veci do vlastných rúk, keď nejdú podľa Vašich predstáv? Tak teraz neviem, či to predsa len s vyššou ochranou nebude ako s tým človekom, čo sa celý život modlil za výhru v športke..

Ad (2a). Súčasný smer, naoko bezpečie. Kým Vás nenapadne, že čo keď rozdiel medzi neznámou vedeckou temnou hmotou a ezoterickou jemnou hmotou ozaj nie je iba v tom jedinom písmenku, napr.:
Ezoterik Masari Emoto bľabotal niečo o pamäti vody.
Lenže súčasná veda predsa jasne preukázala, že molekuly vody nie sú schopné štrukturálne uchovávať stopy o prítomnosti cudzorodej látky po jej odstránení, po doby dlhšie než absurdne malé zlomky sekundy.
Lenže, už Břetislav Kafka brblal čosi o tom (halucinácia staršieho mužského hlasu kedysi frflala "duchařiny", tak radšej hneď pripomínam, že Kafka bol celoživotne veľký odporca špiritizmu), že údajne voda veľmi silne pohlcuje to niečo, čo asi v duchu mesmerizmu nazýval telesným 'magnetizmom' (dnešní ezoterici myslím viac fandia aurám či fluidám, možno to isté, neviem). Určite z hľadiska súčasnej fyziky nevhodne, lebo sám Kafka v knihe upresnil, že podľa jeho subjektov nešlo o bežný magnetizmus, ale akýsi 'iný' druh magnetizmu (čo pod tým 'iný' mysleli, som sa z knihy žiaľ príliš nedozvedel, napriek tomu polarity ale uvádzali tiež dve). V knihe spomína, že kvôli tomu jeho pomocné subjekty neodporúčali ísť hneď do dažďa osobám po terapiách v štýle mesmerizmu, lebo by o všetok nanesený 'magnetizmus' rýchlo prišli. Pozoruhodná korelácia s Emotovým tvrdením, obzvlášť keď subjekty tomuto 'magnetizmu' v iných pasážach taktiež prisudzovali schopnosť pamäte, t.j. uskladňovať myšlienky a emócie, hmhmhm. Ale tak podobnosť so súčasnými magnetickými technológiami sa zaiste dá vysvetliť aj obecnou znalosťou rádiokomunikácie v predvojnovom období. Každopádne, len samotné pripustenie existencie voľajakej temnej hmoty zrazu nahlodáva celú robustnosť vedeckého vyvrátenia pamäte vody. Teda pokiaľ nechytáme Emota za slovo (nebola by to predsa voda, ale voľajaká hypotetická naviazaná temná hmota uchovávajúca informáciu o minulom stave..). Ergo iba samotný fakt pripúšťania existencie temnej hmoty poskytuje ezoterikom škulinku proti vedeckému vyvráteniu homeopatík ako úplného nezmyslu (čím netvrdím, že predajcovia i tak zákazníka nechcú oškubať, iba že oponentúra má zrazu trhlinu).
Čo by samozrejme ešte nebolo to nebezpečenstvo, no božinku, tak by prinajhoršom niektoré homeopatiká skutočne mohli niekedy fungovať. (S veľkým 'ak'. Teda aspoň tie pravé nesfušované, pokiaľ vôbec existujú. Ale keby aj, ako bez absencie spoľahlivého detektora temnej hmoty overíte hypotetickú pravosť takého homeopatika?)
Ďaleko väčšia trhlina a hypotetické nebezpečenstvo by sa rysovalo v ezoterickom tvrdení o existencii nejakej to duše. Aký vplyv by možná existencia takejto hypotetickej ďalšej vrstvy organizmu mohla mať napríklad na Oslovi dobre známu horúcu tému GMO zásahov do organizmu? Pokiaľ by sa tvorby organizmu hoci aj len čisto vplyvom evolúcie nejakým spôsobom zúčastňovala i temná hmota, a vytvárala sa tým ďalšia organická vrstva, skrz slabú interakciu by sa veľmi jemné mikrozásahy do organizmu zrejme mohli prenášať aj na ňu. A pokiaľ nemáme prostriedky na detekciu temnej hmoty, ako by sme mohli poznať rozsahy dopadu GMO úprav na takúto hypotetickú temnohmotnú jemnohmotnú zložku bunky (= dušu?), ak by existovala? Myška môže byť navonok hrubohmotne úplne fit, ale čo keď sa z jej hypotetickej jemnohmotnej organickej vrstvy stal Frankenstein, a my to nevidíme? Alebo o tú hypotetickú dušičku dokonca úplne prišla? Nie je predsa dôvod, aby myške bez hypotetickej duše po zdravotnej/mechanickej stránke niečo schádzalo, keď s tým nemajú problém ani syntetické roboty. V svetle potenciálnej existencie temnej hmoty zrazu risk jak prasa. Ako jazda na bicykli, tie súčasné trendy využívania pokročilých technológií možno robia z objavenia temnej hmoty priam nutnosť pre garanciu spoľahlivosti moderných postupov v ďalšej etape. Niečo v duchu Clarkovho Konce dětství, kde civilizácie ktoré rozvinuli svoj technologický rozmer príliš rýchlo pred dosiahnutím duchovného, sú už potom odsúdené byť len sprievodcami na tejto ceste pre ostatných. Možno by takýmto dôsledkom straty duchovného rozmeru v knihe mohla byť strata hypotetickej duše a premena v "robota" (nižšieho rádu)? Boli by Ste ochotný nahrať svoje vedomie do počítača, ak by Ste tušili, že možno je tu nejaká temnohmotná súčasť Vášho tela s hypotetickou účasťou na Vašom vedomí, ktorá sa do tohto počítača nenahrá? Nevraviac o ďalších zádrheľoch spomínaných napr. v Hawkinsovej knihe Thousand brains. Takže neviem ako Vám, ale mne prídu riziká neobjavenia temnej hmoty v dohľadnom časovom horizonte značné. Iné než pri zvyšných 2 voľbách, hypotetickejšie, ale stále značné. Lenže páni ezoterici s nejakými tými osobnými skúsenosťami vymykajúcimi sa z referenčného rámca súčasnej vedy už asi tušia, že ono to možno bude oveľa menej hypotetické, než tomu niektorí iní veria. Ajajaj, povedal by som, že tu máme krízovú situáciu, teda aspoň dokiaľ sa tá celá záležitosť s temnosťami neobjasní. Ani nevraviac o ďalších hypotetických neznámych rizikách práce s neúplným modelom reality. To, že nič zatiaľ riadne nebuchlo, je napokon zas jednoduchý dôsledok antropického princípu (typický príklad výpočet rizík pri vývoji atómovky). Raz by mohlo i tak byť viac než dosť, zaslaný Fermiho paradox. Neúplný model je pre mňa osobne setsakra problém, aby som sa necítil príliš bezpečne. Alebo inak, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu.. jauvajz, hádam ma tu niekto neukameňuje :p
Teda, ja som si navyše na 99,99% istý, že súčasná paradigma skrýva minimálne jednu osudovú chybu, o ktorej viem, ale to sem teraz ťahať nejdem. Hádam medzitým nič nebuchne, i keď už vidím, ako by z toho hypoteticky akýkoľvek preživší vinili ako inak mňa. Jednoducho samotný fakt, že si to nik nevšimol vyše storočie, resp. v istom zmysle dokonca pol tisícročia, má necháva kľudným. Je to ako uvedomiť si, že už 500 rokov sedíte hneď vedľa funkčnej atómovky, ktorá z nejakého záhadného dôvodu stále tiká a nevybuchla. Mohli Ste za tú dobu byť už miliónkrát mŕtvi, je tam toho, no tak prečo si ešte chvíľu neposedieť? Aspoň dobre, že by malo ísť o chybu v Obecnej relativite, a tá sa našťastie v bežnom živote zas až tak pre kritické účely nevyužíva, zatiaľ. Takže klídek. Kvantovka je dúfam ok.

Ad (2b). Toto asi ani netreba príliš rozoberať, je to napokon možnosť, pred ktorou Vy sám vystríhate. Áno, nepochybne sa vždy nájdu kreatívni jedinci, ktorí vedia každý nový poznatok znamenite zneužiť. A áno, každých pár rokov v halucináciach mám aj nejakú obavu z nového typu bomby, i keď jej príliš neverím, lebo halucinácia znie zakaždým trochu inak, s iným typom bomby. Ale to je práveže presne to, čo by som od tejto skurzenej civilizácie očakával ako prvé. Sám už roky váham, je to ako výber medzi čertom a diablom. No máte celý ten cirkus zapotreby? Zistite mi, či je Luca ozaj šťastná, a dám pokoj, rrr. Teda aspoň na dajme tomu 6–7 rokov, kým zas nebudem chcieť vedieť, ako sa má.

Za mňa osobne v krátkodobom horizonte možnosť (1) znie egocentricky veľmi fajn. Hur hur, naspäť na stromy! Bo pokiaľ nie, tak cítim v kostiach, že sa môžu čo nevidieť začať diať také veci, že nástup AI oproti nim bolo iba zahrievacie kolo. Technologická singularita. Ak ma kvantovka niečo naučila, tak že sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť. Tretí Clarkov zákon platí možno práve preto, že medzi pokročilou technológiou a mágiou ani žiaden rozdiel nie je. Hypotetická cykliaca sa história, ako v indických textoch a Pálešovských cykloch, vyskladávaná v stále nových kombináciach. To, čo dnes vidíme ako kúzelnú knihu plnú magických symbolov a klikyhákov, možno v minulosti bola vedecká kniha plná vzorcov a integrálov v dnes už zabudnutom matematickom jazyku, a naopak. Ja za to nemôžem, dopamínová pavučina, spája sa mi všetko so všetkým, bzzz bzzz bzzz.. :(((

Ale či je súčasná delikátna situácia len blbá súhra náhod, taaak to by som si už taký istý nebol. Malá ezoterická exkurzia! Čo keď to tak celú dobu nejaké vyššie inteligencie starostlivo naprihrávali až sem? Planéta Zem ako obrovský kvantový superpočítač, ktorý niečo počíta, v gigantických časových slučkách, ako v Stopárovom sprievodcovi galaxiou, vrr. Možno ľudskú budúcnosť? Alebo koľký diel intergalaktickej telenovely je to tentokrát? Hmm, štyridsiaty druhý, to by mohlo byť :)
Možno ozaj iba varím z vody, ale ťažko variť z vody, keď len miešate dokopy, čo ostatní navarili. Asi sa všetci ezoterici spolu spikli, že im to tak pekne dokopy zapadá. Mal som i halucináciu mäkšieho staršieho mužského hlasu vraviaceho "Proč nás to nenapadlo, oni nás sledujííí.", tak ktohovie, ezoterické spiknutie, chudák Sysifos :(
Myslíte, že by inteligencia o veľkosti planéty bola nereálna? Lenže ono to vlastne pomerne nevyhnutne plynie z Kafkových prác:
V knihe jeho subjekti popisujú ako bežnú vec, že sú údajne schopní akýmisi lúčmi či výbežkami (ezoterici obľubujú termíny "zlatá" a "strieborná šnúra", možno to isté?) zo svojej "duše" skúmať vzdialené okolie až na vzdialenosti stoviek kilometrov. A hlavne, v popise experimentu pri hľadaní nezvestných vojakov, keď Kafka vyzvedá detaily procesu hľadania, subjekt v knihe opisuje reťazovité prepájanie ľudských duší, v podstate stromovitý algoritmus prehľadávania grafu do hĺbky. Vzájomné prepájanie hypotetických duší mi znie evolučne oveľa prirodzenejšie, než aby tie šnúry slúžili na ťahanie si za sebou nad hlavou nejakého svojho mentálneho dvojníka ako balónik na šnúrke (ako tvrdia niektorí ezoterici). Keďže subjekty v knihe tvrdili, že "duša" dokáže zmyslovo vnímať celým objemom, tak napr. očakávať pri klinickej smrti na druhom konci takej "šnúry" nad posteľou nejaké druhé telo je úplne zbytočné: Pokiaľ by človek súčasne stále ostatnými zmyslami mimo zrak vnímal vlastné telo, tak by vznikala ilúzia, že sa vznáša v druhom tele. Kafka v knihe taktiež popisuje niekoľkými rôznymi spôsobmi prípady prenosu telesného 'magnetizmu' medzi osobami. Ezoterická klasika, niekedy prenosy darovaním, niekedy ukradnutím. Nemohlo by evolučne hypotetickej duši k takému účelu slúžiť práve takéto prepájanie duší? V knihe tvrdí, že deti do obdobia puberty vraj nie sú ešte schopné tvoriť vlastný telesný 'magnetizmus', a súčasne inde spomína, že je pre zdravie organizmu životne dôležitý. Nebol by kvôli tomu taký mechanizmus pre deti výhodný pre načerpanie energie, napr. od rodiča? Niečo v duchu pupočnej šnúry, hmhmhm (nie náhodne, lebo v knihe tiež uvádzal, že duša kopíruje tvar tela, teda pri počiatku pred narodením by pupočná šnúra sotva bola výnimkou). Ak nepredpokladáme hneď nejakého inteligentného dizajnéra (vrátane Boha, boha, či bohov), tak takéto šnúry by mohli evolučne pretrvávať a hlavne vzniknúť, len ak by mali nejaké kľúčové využitie. A zápas o životne dôležitú surovinu by mohol byť takým účelom.
Život má prirodzenú snahu zlučovania sa do čoraz väčších celkov — bunky tvoriace organizmy, dinosaury, prehistorický megahmyz. Zastaví sa, až keď narazí na neprekonateľnú prekážku, ako zrejme tá koncentrácia atmosferíckého kyslíku pre hmyz. Čo by sa asi tak mohlo stať, keby sa život čisto hoci len evolučne naučil organizovať organizované štruktúry temnej hmoty? Za hypotetického predpokladu, že by šlo o to isté ako ezoterickú jemnú hmotu? No v takom prípade, keďže ezoterika tvrdí, že duša je nehmotná, tak by to možno šlo chápať tak, že daný typ temnej hmoty by bolo niečo o, ak nie rovno nulovej, tak aspoň extrémne nízkej hustote. Dinosaury zastavila zrejme vlastná hmotnosť. Nebol by organizmus z ultraľahkej temnej hmoty schoný dosiahnuť kolosálnych rozmerov, pokiaľ Kafka tvrdí, že duše sú schopné sa vzájomne prepájať? (Hej, počítať by sa zrejme museli minimálne cicavce, mal v knihe i pokusy s mačkami. Proste tvory s pupkom.)
Zaslané špagetové monštrum, hypotetický gigaorganizmus o veľkosti planéty z biliónov ľudských duší zosieťovaných dohromady, ako eukaryoty do organizmu. Pretože presne to život rád robieva, aj bez explicitného dizajnéra.
Ale nebol by nejaký ten dizajnér v skutočnosti implicitný? Čo ak je možné vedomie vyčísliť ako nejakú funkciu nad nervovou štruktúrou, od protovedomí jednoduchých nervových systémov, až po centrálne nervové systémy? Nepriradzovala by potom takáto funkcia nejaké to kolektívne vedomie aj celému špagetovému monštru, pokiaľ by bolo prepojené do funkčného nervového celku? Nebol by potom spor dizajnér kontra evolúcia rovnako nezmyselný ako pojem prítomnosti v Špeciálnej relativite? Pretože pokiaľ kvantovka skutočne je dôsledok časových slučiek, ako som presvedčený, takýto hypotetický gigaorganizmus a život sám by mohli podnecovať spätne v čase svoj vlastný vznik, stávajúc sa sami vlastnou príčinou, vedúc k stimulovanej cielenejšej evolúcii, než ako by to štatisticky malo vychádzať. Zaslaný Veľký hodinár, prečo by to hneď musel byť samotný hypotetický Boh?
A tu sa dostávam k pointe hypotézy — mohol by takýto hypotetický gigaorganizmus v momente, ak by nadobudol nejaký druh vedomia, začať usmerňovať svoj ďalší vývoj nielen v rovine biologickej, ale aj sociálnej? Možno je pán Grygar vedľa ako tá knedľa, keď si myslí, že len nejaké to percento ľudí posúva ľudstvo vpred. Naslať, ezoterici dobre vedia, prečo sa v minulosti o človeku nevravelo 'byť géniom', ale 'mať génia'. Jaaa si myslím, že génius nie je človek, ale posadnutie, géniom loci a géniom tempori. Milióny ľudských duší zosieťovaných do rozsiahleho distribuovaného výpočtového systému, kde človek majúci génia je možno len zberným uzlom, ktorý ako monitor počítača zobrazuje výsledky kolektívneho výpočtu. Skrz akoby náhodičky, sny, a zdanlivo náhlé vnuknutia vynárajúce sa z [kolektívneho] [ne]vedomia. Čo keď dôvod existencie hranice medzi vedomím a nevedomím je práve tá potreba firewallu a ega oddeliť sa / vytýčiť hranicu medzi sebou a ostatnými v spoločnom myšlienkovom agare a lá Jung? Možno preto je ľudská história plná vizionárov ako Demokritos či Tesla, ktorí akoby predbehli svoju dobu — hypotetický Veľký hodinár možno len posiela výsledok výpočtu naspäť v časovej slučke, skôr než dôjde k objavu. Ale aby sa slučka bezosporne uzavrela, tak ich ešte nejakú tú dobu musia mať za bláznov. Bolo by ale zjavne chybné takúto hypotetickú inteligenciu označovať za Boha, Pálešovi anjeli či Jungove archetypy znejú oveľa presnejšie. Veď v záujmoch takejto inteligencie o ľudstvo by bolo ťažké hľadať nejaké motívy skutočne nezištného dobra, keď by jej zjavne nanajvýš vlastne šlo o vlastné prežitie organizmu ako celku. Niektorí stotožňujú Boha s láskou, ale nie je to zas len zbožstvovanie pozemského? Nie je láska len tou psychickou silou, ktorá púta ľudské duše dohromady? V takom prípade by práve takýto integrál duší personifikoval lásku. Láska možno vôbec nie je tak nevinná a bezbranná. Či náhodou nie je jedným z najvirulentnejších algoritmov vládnucich v koktejli ľudského nevedomia. Stmeľujúca jedincov do čohosi väčšieho, ako taká kráľovná Borgov. Najlepší otrok je ten, ktorý tak činí s radosťou v srdci. Ani dlaň nevzniká bez toho, aby organizmus nezmanipuloval niektoré bunky oddane zomrieť pre nejaké "vyššie dobro".
Ale hlavne, kľúčový rozdiel medzi potenciálnym Bohom a takýmto hypotetickým gigaorganizmom je zjavný — dokonalý Boh sa predsa nemôže pokaziť. Ako každý organizmus podliehajúci fyzikálnym zákonom, i hypotetický gigorganizmus by asi mohol zaniknúť (ahoj, Nietsche), zošalieť, či sa zvrhnúť do svojho temného opaku. Ako Pálešovi démoni. Akú záruku teda má obyčajný človek, že aj keby existovalo vedomie civilizácie ako celku, tak by ono a civilizácia ako celok nemohli zošalieť a vydať sa v ústretí Veľkému filtru? Možno žiadnu. Ale možno, pokiaľ by kvantovka ozaj bola prejavom časových slučiek, by tu hypotetická nádej bola. Vedomie civilizácie môže zošalieť, pretože je samučičké jediné, a evolúcia nechráni jednotlivcov. Pokiaľ by ale vedomie civilizácie prežívalo svoju existenciu v časových slučkách, mohlo by prežívať "naraz" v myriadách rôznych alternatívnych realít. V takých končiacich kataklizmami, aj nie. A vedomie o tom by sa dostávalo von do bezpečia skrz časové slučky. Možno 'vedomie' samotné ani nie je nič iné len časové slučky. Inak povedané, hypotetické vedomie celej civilizácie by mohlo byť schopné prežiť vďaka evolučnému výberu medzi rôznymi alternatívnymi realitami, ktoré by na seba navzájom vyvíjali selekčný tlak. Jediná entita prežívajúca v mrte realitách by bola schopná evolučne sa vyvinúť a prežiť aspoň v jedinej. Hypoteticky.
Takže to je moje podozrenie na riešenie medzi voľbami (1) až (2b), ono to ešte možno bude riadna tesnotka. A hádam neskončíme v jednej z tých blbých realít.

Koniec eseje, balvan prosím, za tento výtvor si ho veľmi rád prevezmem. Mávam každých pár rokov halucináciu staršieho muža vraviaceho "Za to mu balvan dát můžem.", alebo tak nejako, som si to žiaľ asi nikde presne nepoznačil :( Tak možno tentokrát motyka vystrelí. Za rok uvidíme..

Odpovědět