Typické začervenanie – erythema migrans pri boréliovej infekcii kože. Kredit: Hannah Garrison - en:User: Jongarrison CC BY-SA 2.5

Odkiaľ si môže človek priniesť prisatého kliešťa a aké riziká to prináša, bolo už napísané nespočetnekrát. V tomto článku spomeniem skôr dôležité detaily, ktoré majú praktický význam.

Kliešte z rodu Ixodes sa živia krvou zvierat, ale aj ľudí a ich tráviaci trakt je hotovou zoologickou záhradou mikroorganizmov, ktoré počas života v rôznych štádiach vývoja nazbierajú od svojich infikovaných hostiteľov. Pre človeka sú nebezpečné najmä ako prenášač borélii - spirochét, ktoré spôsobujú lymskú boreliózu a arbovírusov, ktoré spôsobujú kliešťovú encefalitídu. Aj pre človeka však môže byť v menšine prípadov významná infekcia parazitom rodu Babesia, ktorá môže prebiehať nepoznaná popri borelióze. Je to v prvom rade ochorenie psov, podobné malárii, ale môže ohroziť aj ľudí s oslabenou imunitou - veľmi malé deti, starších a chronicky chorých. Ďalšie, ale zriedkavo prenášané choroby sú ehrlichióza, Q-horúčka a desiatky iných.

Kliešte sú také leňochody medzi hmyzom. Keď sa prichytia na človeka alebo jeho odev, celé hodiny sa môžu pomaličky špacírovať, kým nájdu vhodné miesto v teple, vlhku a s jemnou kožou, kde sa na niekoľko dní prisajú a pijú krv. Športovci v prírode často obľubujú čierne odevy, ale práve na svetlom odeve a koži je možné kliešťa pristihnúť na jeho púti ešte predtým, než zasadne k hostine a stihne napáchať akúkoľvek škodu.

Ani po prisatí kliešťa nie je ešte všetko stratené. Za prvé, ani nemusí byť infikovaný, na čo sa však samozrejme nedá spoliehať. Ale závažnosť vyvolaného ochorenia záleží aj od množstva preneseného infekčného agens, takže čím skôr a čím šetrnejšie kliešťa odstránime, tým je nižšie riziko závažného ochorenia. Hlavne, pri odstraňovaní sa nesmie stlačiť alebo pridusiť, napríklad olejom, aby sa do rany nedostal obsah jeho žalúdka. Krútenie naľavo či napravo je nezmysel, treba ho podobrať za hlavu a vykývať. Ak v rane ostanú drobné zvyšky, väčšinou sa odhoja bez následkov, len ranu treba po odstránení kliešťa aj dezinfikovať.

Borélie. Kredit: CDC -  Public Health Image Library.

Čo sa udeje potom, záleží od mikroorganizmov, ktoré kliešť preniesol. Platí, že vírusy kliešťovej encefalitídy, ktoré sídlia v jeho slinách, sa do rany dostávajú ako prvé, borélie z čreva nasledujú až po mnohých hodinách. Okrem toho záleží, aký druh borélie bol prenesený. Originálna americká Borelia burgdorferi sa v Európe vyskytuje zriedkavo, 80% izolátov je druhu Borelia afzelii, ktorá spravidla infikuje len kožu, zato v nej môže dlho pretrvávať s rôznymi, aj netypickými prejavmi. Ako je známe, prejavom infekcie je v priebehu dní a týždňov sa šíriace kruhovité začervenanie so svetlým stredom, erythema migrans. Ale ani chýbanie viditeľného miesta vpichu a kožných príznakov infekciu nevylučujú.

Kauzálna liečba kliešťovej encefalitídy nie je známa, sú však k dispozícii účinné očkovacie látky. Ako pri všetkých infekčných chorobách, teda aj vírusových, zvýšená fyzická námaha počas inkubačnej doby zhorší nasledovný priebeh ochorenia. Ľahko sa teda môže stať, že športovec alebo pracovník v teréne, ktorý si kliešťa nevšimne, alebo mu nevenuje pozornosť a nasledujúce dni intenzívne fyzicky pracuje, si zhorší priebeh nastupujúcej encefalitídy, ktorej príznaky sa objavia až po týždni alebo neskôr. Je dôležité si uvedomiť, že toto ochorenie prebieha vo dvoch fázach a po ústupe prvých príznakov možno očakávať ich návrat v rámci meningoencefalitídy – zápalu mozgu a mozgových blán, pri ktorom môže byť ohrozený život pacienta. Chronická únava a príznaky postihnutia nervového systému potom môžu pretrvávať dosť dlho. Nie je to teda ochorenie, ktoré by sa dalo bez následkov „prechodiť“.

Účinné očkovacie látky proti borelióze nie sú, zato je liečiteľná antibiotikami a čím skôr liečba začne, tým je riziko dlhotrvajúceho alebo chronického ochorenia nižšie. Včasnou liečbou je možné predísť šíreniu borélii v organizme a zápalovému poškodeniu kĺbov, nervového systému alebo srdca, dokonca aj očí, ktoré sa už nemusia úplne zahojiť. Napríklad bolo zistené, že zápal kĺbov (lymská artritída) pravdepodobne nie je spôsobený len živými boréliami, ale aj pozostatkami ich bunkovej steny, peptidoglykanmi, ktoré antibiotická liečba neodstráni.

Kliešť Ixodes ricinus. Kredit: W.alter  Wikimedia. CC BY-SA 4.0

Antibiotická liečba jedinou dávkou doxycyklínu, podanou do 72 hodín, sa odporúča po nájdení kliešťa rodu Ixodes, ktorý bol prisatý viac, ako 36 hodín pri pobyte v endemickej oblasti (ktorou môže byť v lete väčšina republiky). Neskôr, u pacientov s typickým začervenaním kože (erythema migrans) sa odporúča antibiotická liečba v trvaní 7-14 dní (podľa nasadeného antibiotika - doxycyklín, amoxycilín, azitromycín, cefuroxím); najspoľahlivejší je doxycyklín, ale nie je vhodný pre deti. V prípade nevysvetliteľných dlhotrvajúcich príznakov - bolesti hlavy, slabosti, malátnosti (označovaných ako "chrípkové"), prípadne horúčky je vhodné myslieť na možnosť boreliózy aj u pacientov, ktorí o prisatí kliešťa síce nevedia, ale nemôžu ho vylúčiť a vtedy treba vykonať serologické vyšetrenia na protilátky proti boréliam, prípadne iným mikroorganizmom. Tieto však vyžadujú určitý čas (než sa u pacienta vytvoria protilátky) a neskoršie nasadená antibiotická liečba musí trvať týždne, hoci so slušnou nádejou na uzdravenie; v tomto prípade sa spravidla používa doxycyklín, hoci máva najviac nežiadúcich účinkov. Na rad môžu prísť aj ďalšie, injekčné antibiotiká. V tejto súvislosti je zaujímavá informácia, že vedci z Northwestern University v Illinois nedávno pri hľadaní novej liečby boreliózy pretestovali vyše 500 antibiotík a ďalších už zaregistrovaných liekov a v pokusoch na myšiach zistili, že na borélie je vysoko účinné, oveľa účinnejšie ako doxycyklín dávno známe penicilínové antibiotikum piperacilin.

Tento objav môže byť významný aj preto, lebo neskoro rozpoznaná borelióza s postihnutím kĺbov a orgánov sa lieči dlho, ťažko a často nie celkom úspešne. Príznaky, trvajúce viac, ako pol roka postihujú (v USA) 10-20% pacientov po liečbe Lymskej boreliózy: poruchy sústredenia, únava, bolesti svalov, kĺbov a hlavy, závraty, mravenčenie... Dostali označenie post-treatment Lyme disease syndrome (PTLDS - syndróm po liečbe Lymskej choroby). U väčšiny pacientov časom ustúpia a úmrtia sú zriedkavé. Ale aj to stačí na to, aby bola Lymská borelióza veľmi nepríjemná choroba s vopred neistým koncom, ktorej je lepšie predísť.

Niektoré zdroje:

John O Meyerhoff: Lyme Disease. Medscape eMedicine, updated: May 17, 2023

Lisa O'Mary: Tick Season Is Back, but New Lyme Treatment Is on the Horizon. Medscape eMedicine, 30.4.2025

Štandardné postupy MZ SR