Predpoveď na najbližšie dni neveští nič dobré. (Kredit: OSEL)

Aj keď je ťažké vyčísliť, za koľko úmrtí sú vlastne horúčavy zodpovedné, jedno je isté: keďže sa podiel ohrozených ľudí vo veku nad 65 rokov a starších v EÚ zvyšuje, je možné, že množstvo úmrtí z extrémneho tepla v Európe sa časom zvýši aj viac, ako desaťnásobne. To znamená státisíce úmrtí, ktorým by sa malo dať predísť. Najviac ohrozenými krajinami sú Taliansko, Grécko, Bulharsko a Srbsko. Následky horúčav už teraz majú v Európe viac obetí, ako záplavy, požiare, infekčné ochorenia (snáď s výnimkou pandémie Covidu) alebo hlad.

Ohrozenie je dané väčšou zraniteľnosťou organizmu starších ľudí a chorobami, na ktoré mnohí z nich trpia. Je u nich oslabený pocit smädu, alebo pre celkovú slabosť si nedokážu zabezpečiť prístup k tekutinám. Tým môže vzniknúť bludný kruh, ktorý nakoniec vedie k dehydratácii, ospalosti, ľahostajnosti, časom k zlyhávaniu orgánov (spravidla k najskôr k zvrátiteľnému, neskôr už nezvratnému zlyhaniu obličiek) a bez včasného zásahu blízkej osoby alebo zdravotníkov k smrti. Dehydratáciou sú tiež ohrozené malé deti, obzvlášť kojenci, ktoré si samé nedokážu vypýtať alebo zaobstarať pitie, takže sú závislé na pozornosti a starostlivosti rodičov a opatrovateľov.

Tiež sú vo zvýšenej miere ohrození pracovníci vo vonkajšom prostredí alebo horúcich prevádzkach, najmä, ak nemajú zabezpečené nápoje a možnosť primeraného oddychu v chladnejšom prostredí. Obmedzené možnosti vyhnúť sa prehriatiu, prípadne aj obmedzený prístup k vode môžu mať aj ľudia s nízkymi príjmami. Často nemajú možnosť ani čiastočne zmierniť horúčavy, ktorým sú vystavení, alebo nemajú možnosť uniknúť teplu tak, že si vyberú v práci voľno alebo dočasne odcestujú. Týka sa to aj ich detí, ktoré tiež zažívajú väčší pokles výkonnosti pri učení, zhoršuje sa ich prospech v škole a z dlhodobého pohľadu aj možnosti uplatnenia sa v živote.

Aj bežné lieky môžu prehriateho a dehydratovaného pacienta ohroziť. (Kredit: PIXABAY)

Čo je tiež menej známe, užívanie niektorých liekov môže zhoršiť následky prehriatia organizmu, alebo oslabiť schopnosť pacienta postarať sa o seba pri hrozbe prehriatia.

Pacienti sú pri prehriatí ohrození nadmernými stratami vody potením a dehydratáciou. Najmä u starších ľudí so zhoršenou funkciou obličiek toto môže prispieť k ich zlyhaniu. Dehydratáciu ďalej zhoršujú lieky, zvyšujúce vylučovanie moča - diuretiká. Silné diuretiká, hlavne furosemid, bývajú používané najmä u pacientov so zlyhávaním srdca a opuchmi, ale slabšie diuretiká - hydrochlorotiazid a chlortalidón sú súčasťou mnohých kombinovaných preparátov na liečbu vysokého krvného tlaku. Často používané lieky na zníženie krvného tlaku zo skupiny ACE inhibítorov a sartanov samé zvyšujú náchyľnosť obličiek na poškodenie pri dehydratácii - sú to lieky, ktorých názov účinnej látky končí spravidla na -pril (trandolapril, lisinopril) alebo -sartan (losartan, telmisartan). Obličky priamo poškodzujú aj protizápalové lieky zo skupiny NSAID, kde patrí mnoho liekov proti bolesti, obyčajným ibuprofénom a diklofenakom počínajúc (ale nepatrí sem paracetamol).

Ohrozenou skupinou sú aj pacienti s nedostatočne liečenou cukrovkou (diabetes mellitus). Výrazne zvýšená hladina glukózy v krvi spôsobuje zvýšené vylučovanie moča. V dôsledku dehydratácie býva zmenené aj vstrebávanie inzulínu z podkožných injekcii, čo môže spôsobiť až nadmerný pokles koncentrácie glukózy v krvi - hypoglykémiu. Tiež niektoré moderné antidiabetiká zo skupiny SGLT2 (gliflozíny) môžu zvýšiť vylučovanie moča.

Prvá pomoc od laika pre dehydratovanú osobu – dajte jej napiť. (Kredit: OSEL)

Dehydratácia samotná, ale najmä v spojení s poklesom krvného tlaku v dôsledku dehydratácie, môže vyvolať ospalosť a pasivitu pacienta, ktorý prestáva vnímať zhoršovanie svojho zdravotného stavu. V takejto situácii sa stávajú nebezpečnými aj psychofarmaká, ktoré samotné zvyknú tlmiť pacientovu pozornosť.

Je tiež skupina liekov, ktoré priamo zasahujú do regulácie telesnej teploty. Patria sem niektoré neuroleptiká a antidepresínva, opiáty (kde patrí aj tramadol) a ďalšie, dnes už zriedkavo používané lieky.

Je veľa liekov z rôznych skupín, ktorých eliminácia z organizmu sa následkom dehydratácie a poruchy funkcie obličiek spomaľuje. Týka sa to aj niektorých antibiotík, najmä aminoglykozidov a sulfonamidov, niektorých imunosupresív (cyklosporín, takrolimus) a antiepileptík (topiramát, zonisamid), psychofarmák (tiapridal), ako aj liekov na srdcové choroby (napríklad digoxínu, ktorý je už dnes používaný menej často). V praxi našťastie nahromadenie nebezpečného množstva lieku v organizme zvykne trvať niekoľko dní a stáva sa tiež, že ich pacienti v dôsledku nevládnosti sami prestanú užívať.

Ľahko spoznateľnými varovnými príznakmi sú spavosť pacienta, pokles krvného tlaku a vylučovanie malého množstva tmavého moča. Laická pomoc spočíva v prvom rade v podávaní tekutín, ale ťažko dehydratovaný pacient už niekedy nie je schopný vypiť ich dostatočné množstvo a stáva sa nevyhnutnou liečba v nemocnici, ktorej súčasťou sú spravidla infúzie a je tiež upravené podávanie liekov. Osamelo žijúci starší ľudia, ktorí sú bežne sebestační, môžu pri dlhšie trvajúcich horúčavách nečakane stratiť schopnosť postarať sa o seba a dohľad pozorných susedov, ak už nie ich rodiny, môže byť pre nich život zachraňujúci.

Podľa:

Roberta Villa: Extreme Heat: Is Health Toll Worse Than We Think? Medscape Europe, 7.7.2026

Serge Cannasse: Which Medications Increase Heat-Related Risk in Patients? Medscape, 7.7.2026