Dagmar Gregorová

Vědci z Univerzity ve švédské Uppsale a z amerického Harvardu společně vyvinuli nový teoretický model, který vysvětluje, jak proteiny dostatečně rychle nacházejí svůj cíl v DNA, kde se navážou a ovlivňují aktivitu genů.

Ľahký takmer ako vzduch, v určitom smere pevnejší než oceľ, v inom pružnejší než guma, odolný voči tepelným extrémom – to sú výnimočné vlastnosti materiálu, ktorý navyše sa dá zmenou elektrického napätia ovládať podobne ako prirodzený sval. Je však neporovnateľne výkonnejší.

Včera, 17. marca 2009, o 15:21 nášho stredoeurópskeho času zo severoruského kozmodrómu Pleseck úspešne odštartovala európska sonda GOCE (Gravity field and steady-state Ocean Circulation Explorer).

Cykly slnečnej aktivity majú svoju 11 ročnú periódu. Medzi návratom k pôvodnej magnetickej polarite uplynie 2 x 11 = 22 rokov. Sú to však len štatistické priemery. Naša hviezda nám aj v tomto ohľade dáva najavo, že sa nemieni prispôsobovať sa našim štatistikám a predpovediam. A tak sa naše predpovede musia prispôsobovať Slnku.

Výsledky experimentov na urýchľovači Tevatron vo Fermilabe zamestnávajú viac ako tisíc fyzikov z celého sveta. Po rokoch pátrania sa dvom medzinárodným tímom podarilo zo signáloch detektorov vydolovať ten hľadaný, ktorý experimentálne potvrdzuje existenciu samostatného top kvarku.

Astronómovia identifikovali ten najtesnejší binárny systém dvoch masívnych čiernych dier, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska s periódou asi 100 rokov. Osud týmto tajomným vesmírnym monštrám pravdepodobne predurčil v ďalekej budúcnosti dramatické vzájomné splynutie.

Ryba s anglickým názvem barreleye má extrémně citlivé oči, které dokáže uvnitř hlavy sklápět. Přední část hlavy má naplněnou průhlednou tekutinou a krytou průhledným štítem. To, co na první pohled vypadá jako oči, jsou ve skutečnosti čichové orgány.

Japonskí biológovia už roky skúmajú zvláštne, u vošiek (mšic) zatiaľ nepozorované sociálne správanie sa. Jeden z japonských druhov tohto drobného, ale početného hmyzieho škodcu pripomína svojou obetavosťou a deľbou povinností včely, či termity.

Pod antarktickým ľadom sa rozprestiera neprebádaný kontinentálny horský masív - Gamburcevovo pohorie. V novembri 2008 sme na stránkach Osla uverejnili podrobnejší článok o výskume tohto pohoria, medzičasom sa uskutočnil podrobný letecký rádiometrický a gravimetrický prieskum. Spracovanie výsledkov však nejaký ten mesiac potrvá.

Najnovšie genetické výskumy zástupcov rodu Volvox (váľače) posunuli počiatok spolupráce jednobunkových zelených rias o asi 150 miliónov rokov do minulosti. Guľovité kolónie váľačov predstavujú zaujímavý vývojový stupeň medzi jednobunkovou a mnohobunkovou formou života.

Chladenie založené na princípe zmeny magnetického poľa a fyzikálnych vlastnostiach takzvaných magnetokalorických materiálov nie je žiadnou novinkou a v laboratóriách sa využíva už vyše polstoročia. Vedci však doposiaľ hľadajú riešenia, ktoré by umožnili túto metódu využiť aj v domácnostiach.

Najnovšie číslo časopisu Science prináša stručný súhrn doterajších výsledkov meraní japonskej sondy SELENE. Podľa nich má Mesiac naozaj dve tváre – privrátenú a odvrátenú. Nelíšia len tým, že jednu zo Zeme vidíme a druhú nie, ale obe sa „tvária“ inak aj po fyzikálnej stránke.

Koncentrácia aminokyseliny sarkozínu v moči môže odhaliť rakovinu prostaty a byť indikátorom jej zhubnosti. Možno tento nový objav povedie k pomerne jednoduchej, neinvazívnej, no spoľahlivej diagnostike.

Nemusíme byť genetikmi, aby sme zo skúsenosti vedeli, že „zdravý koreň“ sa akosi dedí a sú rodiny, ktorých pokrvní príslušníci viacerých generácií sa dožívajú vyššieho veku. Musíme však byť genetikmi, ak chceme odhaliť mechanizmy tohto výhodného dedičstva. Nemeckí vedci potvrdili medzi obyvateľmi svojej krajiny už neraz vyslovený predpoklad, že k dlhovekosti prispieva dedičstvo určitého variantu génu FOXO3A.

Podľa fosílnych pozostatkov objavených v severovýchodnej Kolumbii sa tu pred asi 58 až 60 miliónmi rokov plazil hadí gigant.

Spitzerov vesmírny teleskop umožnil astronómom namerať teplotné výkyvy na takmer 200 svetelných rokov vzdialenej exoplanéte. Teplota na nej stúpa, či klesá o stovky stupňov Celzia v priebehu niekoľkých hodín. Astronómovia zamieria k nej ďalekohľady práve na Valentína.

Proti veku nieto lieku, tvrdí dávne príslovie. S vyšším vekom pribúdajú nielen vrásky a šediny, ale i mnohé zdravotné problémy, ktoré neraz výrazne degradujú kvalitu života. Medzi nepochybne najzávažnejšie dôsledky starnutia môžu, ale nevyhnutne nemusia patriť aj mentálne poruchy. Ale aj tieto následky veku môžeme aspoň čiastočne ovplyvniť sami, svojim životným štýlom. Január priniesol výsledky niekoľkých nových štúdií, zameraných práve na túto tému.

NASA využíva špeciálne balóny na vynášanie prístrojov do stratosféry. Jeden z týchto projektov sa z oblohy zniesol spolu s doposiaľ nevysvetlenou záhadou: nameraný rádiový signál je niekoľkonásobne silnejší, než vedci predpokladali.
Nad Antarktídou sa vznáša nový prototyp vysokotlakového balóna ako prvá lastovička na ceste k vývoju ultraľahkej obrovskej bubliny s objemom vyše 622 tisíc metrov kubických – balónu, ktorý bude schopný celé mesiace udržať v stratosfére multifunkčné systémy prístrojov.

Bohatá pokladnica údajov a snímok z Hubblovho teleskopu pomáha astrofyzikom rekonštruovať dramatické udalosti vo vývoji galaxií.

Drahý opál – prírodný polodrahokam s krásnymi opalizujúcimi odleskami dúhových farieb inšpiroval kanadských a britských chemikov. Vyvinuli materiál s podobnou štruktúrou, ktorý dokáže meniť farby vo všetkých odtieňoch dúhového spektra.

Podľa rozsiahlej štúdie dvoch amerických vedcov sa pocit šťastia medzi blízkymi priateľmi a príbuznými šíri ako emocionálna nákaza.

Vatikán vyzýva veriacich vedcov vzdať sa práce s embryonálnymi kmeňovými bunkami.

Správna odpoveď znie: áno, aj. Nature Genetics uverejnil výsledky rozsiahleho výskumu vplyvu prostredia a spôsobu života verzus vplyvu rôznych variantov genetickej výbavy človeka na deväť metabolických charakteristík, ktoré sú indikátormi napríklad kardiovaskulárnych chorôb a diabetu.

V kanadskej Alberte bol 20. november, 17:30 miestneho času (v našom časovom pásme bolo pol druhej po polnoci 21. novembra), keď na oblohe zažiaril jasný veľký meteor.

Laboratórnymi testami prešiel nový typ miniatúrneho generátora striedavého elektrického napätia, pracujúceho na základe piezoelektrických vlastností oxidu zinočnatého.

Poznáte niekoho, koho by ste najradšej, ako sa vraví, utopili v lyžičke vody? Stačí pohľad na jeho podobizeň a v hlave sa vám zaktivuje hneď niekoľko rozdielnych mozgových centier. Niektoré z nich zdieľajú nenávisť a láska spoločne.

Epsilon Eridani je hviezda okolo ktorej pravdepodobne krúžia nielen planéty, ale aj obrovské množstvo asteroidov a komét, ktoré vytvárajú tri samostatné prstence. Spitzerov vesmírny ďalekohľad umožňuje spoznávať detaily tejto mladej sústavy, ktorá sa na našu Slnečnú sústavu v mnohom podobá.

Pred 55timi miliónmi rokov žili v pobrežných vodách a sedimentoch mikroorganizmy, ktoré zanechali vo fosílnom zázname odkaz v podobe zvláštnych biominerálnych súčastí bunkových organel, ktoré pravdepodobne slúžili na navigáciu pomocou magnetického poľa.

Vesmírny gama-teleskop Fermi registruje záblesky gama žiarenia vysielaného pulzarom, ktorý je v iných spektrálnych oblastiach pre nás neviditeľný.

Medzi tohtoročnými novoobjavenými extrasolárnymi planétami je jeden rozžeravený planetárny obor, ktorý obrovskou rýchlosťou obieha v tesnej blízkosti svoju materskú hviezdu. Rok je tu dlhý ako jeden náš deň. Planéta, ktorá sa odmietla správať slušne, podľa pravidiel teórií, kladie astronómom nové otázky.

So šimpanzom bonobo (Pan paniscus) je spätý imidž ľudoopa, ktorý sa často a rád oddáva rozmanitému sexuálnemu harašeniu ako forme spoločenskej komunikácie. Posledné roky výskumu však odhalili jeho druhú stránku – je taktiež lovcom a medzi korisť, podobne ako u jeho bratranca - šimpanza učenlivého (Pan troglodytes) – patria aj iné druhy primátov.

Osamu Shimomura , Martin Chalfie a Roger Y. Tsien – trojica vedcov, ktorú za objav a využitie zeleného fluorescenčného proteínu GFP (green fluorescent protein) ocenili tohtoročnou Nobelovou cenou za chémiu.

pre 10 nezvyčajných výskumov z rôznych vedných oblastí.

Odysea opustili sily, po 17 a pol roku musel odísť do dôchodku. Slnečný disk je žiarivo čistý, po väčšinu dní bez jedinej škvrny. Aj slnečný vietor stráca dych – jeho nápor je najslabší za uplynulých 50 rokov merania.

90 gumových kačičiek putuje v ľadovci smerom k oceánu. Poctivého nálezcu čaká odmena od vedcov NASA.

Vesmír zaujal ďalšou hádankou. Astronómov zamestnáva hľadanie odpovede na otázku: Čo po niekoľko mesiacov žiarilo v súhvezdí Pastier?

Koraly sú pradávne, rozmanité, nádherné a tajomné. Vyvinuli sa pred viac ako pol miliardou rokov a patria medzi organizmy, ktoré najviac ovplyvnili vývoj na Zemi. Premieňajú „nebezpečný“ kysličník uhličitý na belostné vápencové útesy. Stavebnú činnosť koralov riadi zaujímavý mechanizmus, ktorý podlieha režimu svetla a tmy.

Medziplanetárny priestor je aj v okolí pohostinnej Zeme bezpečne smrtiacim prostredím. Mrazivá prázdnota, bez tlaku okolitej atmosféry, s malou gravitáciou, ale vysokou úrovňou kozmického a slnečného žiarenia. Ani psa by tam človek von nevyhnal. S inými, jednoduchšími organizmami to však usilovne skúša. Doposiaľ týmto nástrahám odolali niektoré odolné baktérie, lišajníky ... a malé vodné medvedíky.

Ustálené anglické slovné spojenie “bird brain” (vtáčí mozog) označuje človeka hlúpeho, „na hlavu padnutého“... no skrátka hlupáka. Rozumové schopnosti však niektoré druhy operencov zaraďujú medzi najinteligentnejšie tvory na Zemi.

Pred desiatimi rokmi astrofyzici zistili, že najvzdialenejšie vesmírne objekty nám budú postupne miznúť z dohľadu, lebo vesmír sa, navzdory vtedajším predstavám, rozpína stále rýchlejšie. Podobne ako pri tmavej hmote, aj pri tmavej energii stále presnejšie vieme ako „to“ pôsobí, ale nevieme čo „to“ je, čo pôsobí.

Aj cez ten najdokonalejší teleskop hľadíme na oblohu ako cez mierne poodhrnutú oponu na vesmírne javisko v pološere. Už 75 rokov provokuje nielen astrofyzikov otázka, čo tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre – takzvanú tmavú hmotu. Je to zvláštna hra na slepú babu. Vieme stále presnejšie zistiť kde je, ale odpoveď na otázku „čo to je“ ostáva utajená.

Platesy, či halibuty nevzrušujú len gurmánov, ale aj evolučných biológov. Opäť je hlavnou témou oko. V tomto prípade, okrem vývoja samotného orgánu, aj jeho migrácia z jednej strany hlavy na druhú. Medzičlánky tohto zaujímavého evolučného riešenia poskytli múzejné depozitáre.

Vo vzdialenosti 1 700 svetelných rokov od Zeme sa navzájom v tesnej blízkosti obiehajú dva pulzary. Vďaka extrémnemu gravitačnému pôsobeniu dvoch veľmi blízkych a veľmi hmotných telies, predstavuje táto binárna sústava ideálne vesmírne laboratórium na skúmanie relativistických efektov.

Dnes, 4. júla, sa nachádzame v aféliu. Nie je to názov pre typ ekonomickej krízy, ale pomenovanie najvzdialenejšieho bodu na obežnej dráhe okolo Slnka. Naša najbližšia hviezda je teda od nás najďalej a navyše prežíva obdobie prekvapivo dlhej nečinnosti. Napriek tomu je ostro sledovaným cieľom niekoľkých solárnych sond.

V súčasnosti už vedci vedia naprogramovať ďalší vývoj kmeňových buniek kultivovaných in vitro v laboratóriách. V kalifornskom Ústave Jonasa Salka pre biologický výskum to však dokázali s dospelými kmeňovými bunkami, ktoré sa nachádzajú priamo v živom mozgu.

Kreacionisti sa nemôžu prestať snažiť o diskreditáciu evolučnej teórie a o šírenie učenia o stvorení. Je to ich viera a vnímajú to ako svoje poslanie. Ako v USA, tak aj v Európe, či v iných končinách sveta. Domnievať sa, že vedecké argumenty ich presvedčia, môže byť viac ako naivné. Verejné školy v USA pred vplyvom rôznych náboženských učení chráni ústava. A tie naše?

Od 11. júna oficiálne existuje nová kategória telies Slnečnej sústavy – plutoidy. Jej doposiaľ jedinými predstaviteľmi sú bývalá planéta Pluto a teleso Eris, objavené v roku 2003. Keďže sa zistilo, že je objemnejšie a hmotnejšie než Pluto, vyvolalo búrku vášnivých diskusií o potrebe novej kategorizácie väčších telies Slnečnej sústavy. V roku 2006 schválenú novú kategóriu trpasličích planét (Eris, Pluto a Ceres) však práve „postihla“ ďalšia úprava.

Ako mohla prvotná živá pozemská bunka vyzerať? Ako mohla prijímať živiny z okolitého prostredia, rásť, kopírovať nejakú informáciu, zakódovanú do reťazca nukleotidov a deliť sa? To doposiaľ nevieme a ani príroda nám neposkytuje žiadne zachované hmotné indície. Výsledky výskumného projektu Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity aspoň poskytli model a spôsob ako skúmať možné interakcie prvých pozemských buniek s ich prostredím pred vyše 3,5 miliardami rokov.

Iné galaxie môžeme skúmať zvonka, tú našu len zvnútra. Preto nie je jednoduché získať o jej obraze presnú predstavu. Americkí astronómovia včera prezentovali svoj najnovší pohľad na štruktúru Mliečnej dráhy.

Vysokovýkonné petawattové lasery sú o krôčik bližšie k riadenej jadrovej fúzii a k tajomstvám jadrovej fyziky a astrofyziky. Desať miliónov kelvinov? Na obzore sú už oveľa „teplejšie“ ciele.