Matej Čiernik

a od čoho sa odchyľujú...

Vývoj nových metód liečby je v posledných desaťročiach závratne rýchly. Než sa dá dokonale, s odstupom rokov zhodnotiť prínos a riziká novej liečebnej metódy, už je tu ďalšia, ešte novšia. Pacienti po staršej liečbe však často ostávajú. Aj s jej prípadnými neskorými nežiadúcimi účinkami.

Celosvetový počet úmrtí na neinfekčné choroby "bohatých krajín" (ako sú chorenia srdca a mozgové porážky) dosiahol v roku 2010 počet 34,5 milióna. Tým predbehol počet najväčších globálnych príčin úmrtia spred dvoch desaťročí: infekčných chorôb, podvýživy a popôrodnej úmrtnosti. Toto je jedna z hlavných správ, ktorú podáva rozsiahla mnohonárodná štúdia GBD (Global Burden of Disease) vo zvláštnom čísle časopisu Lancet. Na tejto štúdii sa zúčastnilo 486 autorov z vyše 300 inštitúcii z 50 krajín.

Od doby, kedy pacientom s náhlym zastavením srdca poskytol druhú šancu zavedením kardiopulmonálnej resuscitácie americký profesor s českými predkami Peter Safar, uplynuli desaťročia. Desaťročia tiež trvalo, kým odborná verejnosť spoznala a uznala, že desaťročia zdokonalované a stále komplikovanejšie smernice pre resuscitáciu hádžu do jedného vreca pacientov, vyžadujúcich rôzne postupy.

Strata zamestnania predstavuje pre človeka rovnaké riziko srdcového infarktu, ako fajčenie, vysoký krvný tlak alebo cukrovka - najvýznamnejšie zdravotné rizikové faktory. Navyše, riziko sa zvyšuje s každou ďalšou stratou zamestnania.

Okolo roku 2000 sa hormonálna substitučná liečba žien po menopauze javila ako jednoduchý spôsob, ako zabiť dve muchy jednou ranou: potlačiť nepríjemné príznaky menopauzy liečbou, ktorá súčasne pôsobí ako prevencia srdcovocievnych ochorení. Dokonca tu poletovala aj tretia mucha: aj prevencia osteoporózy stále tou istou liečbou. Potom však prišli výsledky, ktoré schladili tieto veľmi sľubné vyhliadky: riziko nežiadúcich účinkov. Ale nová štúdia dánskych lekárov na základe vyše desaťročného sledovania toto riziko nepotvrdila.

Implantácia mechanickej aortálnej chlopne pomocou katétra, zavedeného do srdca postupne nahradzuje chirurgickú výmenu aortálnej chlopne, zatiaľ hlavne u starých a veľmi chorých pacientov, ktorých operácia by bola neúnosne riziková. Ale je pravdepodobné, že počet operácii tejto najčastejšej chlopňovej chyby sa čoskoro začne výrazne znižovať a nahradí ich táto nová metóda.

Bypass žalúdka je jedna z bariatrických operácii, ktorými sa lieči ťažká obezita. Ich cieľom je obmedziť množstvo potravy, ktorá sa dostane do žalúdka, jeho zmenšením alebo obídením potravou - bypassom. Čoskoro po ich zavedení sa začalo ukazovať, že majú význam aj pre liečenie cukrovky a v predchádzaní srdcovocievnym chorobám.

Potvrdilo sa, čo už mnohí tušili: menej môže byť lepšie, ako viac. Liečba istej skupiny rizikových pacientov s DES stentom v koronárnej tepne dvoma liekmi na zníženie zrážanlivosti krvi je nakoniec lepšia, ako liečba kombináciou troch takých liekov. Štúdia WOEST síce nepovedala definitívne, ktorými dvoma, dala však dobrú alternatívu.

V dávnej minulosti boli pacienti liečení podľa uváženia lekára. Liečebné postupy síce boli v istej miere kodifikované, no rozhodujúcou bola skúsenosť a úvaha. Skúsenosti a metódy dobrých lekárov šírili ich žiaci, zlé postupy sa z praxe časom vytrácali, pokiaľ ich nepodopierali nespochybniteľné autority. Medicína ako veda v súčasnej podobe, s vedecky viac alebo menej podloženými postupmi, jestvuje snáď dvesto, tristo rokov. A k súčasnej podobe so štandardnými postupmi, smernicami a dokumentáciou pacientov v rozsahu desiatok strán sa vypracovala za posledné desaťročia.

Už som si zvykol, že lekárska veda svoje poučky občas skoriguje. Odporúčania lekárov treba brať vážne: ide o život, zdravie a aj peniaze. A aj o radosti zo života. Lenže niektoré odporúčania sa asi vydávajú príliš unáhlene. Nie tak dávno nám lekárska veda prikázala odopierať si kávičku, zakazovala pochutnať si na vajíčkach či ohrnovala nos nad takou dobrotou, ako je čokoláda. A mnohé už veľmi poopravila, či priamo obrátila naruby. Čo je na rade ďalšie? Žeby tučnota?

Vyhľadať medzi zdravými ľuďmi potenciálnych pacientov, či pravdepodobné obete náhlej smrti je cieľ, o ktorom snívajú generácie lekárov aj pacientov. A ich sen má brata: sen o preventívnej liečbe. Obrovské a určite veľmi drahé štúdie sa snažia z množstva údajov z populácie či sledovania vybraných skupín obyvateľstva vydolovať informácie o tom, kto je ako ohrozený chorobami, aby potom bolo možné ľudí s vyšším rizikom liečiť preventívne, pred vypuknutím choroby.

Genetický výskum by mohol objasniť, prečo niektorí ľudia môžu na chrípku aj umrieť, zatiaľ čo iní z nej vyviaznu len s niekoľkodňovým kašľom, bolesťami hrdla a nádchou. Rozpoznanie zvlášť ohrozených ľudí by umožnilo ich osobitnú preventívnu ochranu pred ochorením.

Nežiadúce účinky liekov si neraz vyžiadajú neodkladnú hospitalizáciu najmä pacientov vo vyššom veku. Dve tretiny týchto prípadov majú na svedomí len štyri skupiny liekov. Ich spoločným atribútom je, že sú to lieky používané často a v istom zmysle preventívne. Dilema je - kedy ešte liečiť a kedy radšej nie?

Vlnu arktického chladu zo severovýchodu, ktorá zasiahla väčšinu Európy vrátane Balkánu, Apeninského a Pyrenejského poloostrova, vystriedal prílev o niečo teplejšieho a vlhšieho vzduchu zo severozápadu. Priniesol snehovú nádielku a spôsobil kalamitu. Mnohé cesty zostali neprejazdné, mnohí vodiči uviazli v kolónach či v snehových závejoch. Zima sa odmieta len tak ľahko vzdať nadvlády. Nie všetci ju môžu zahnať pootočením regulačného ventilu na kúrení, alebo vyprášením moľov z kožucha, ktorý už niekoľko rokov chodil iba na plesy. Ešte stále môže isť poniektorým o život.

Túto scénu určite poznáte z filmov a seriálov z prostredia nemocníc a záchranných služieb: ťažko chorý pacient s kyslíkovou maskou, alebo aspoň s hadičkou s kyslíkom, zavedenou do nosa. Argument pre takúto liečbu je jednoduchý a logický: nakoľko nedostatok kyslíka je ohrozuje život, pre istotu dáme kyslík každému, kto by ho mohol čo len náhodou potrebovať, veď nič nemôžeme pokaziť.

Štúdia ACCORD potvrdila, že intenzívnejšia (a náročnejšia) liečba cukrovky nemusí znamenať dlhší život pacienta.

Ak sa trochu zaujímate o autá, určite sa stretávate s hodnoteniami bezpečnosti. A ani sa zaujímať nemusíte, určite viete, že ste nútení kupovať si na zimu ešte jedny pneumatiky, zimné. Všetko v záujme bezpečnosti. Akurát, keď vezmem do ruky stredoškolskú fyziku, zdá sa mi, že pre bezpečnosť je podstatné aj niečo iné, o čom sa tak veľa nepíše.

Milovníčky kávičky a čokoládky môžu mať ďalší dôvod pre konzumáciu svojej pochúťky. Výsledky nových štúdii, uverejnené v októbrovom čísle časopisu Journal of the American College of Cardiology a marcovom čísle Stroke ukazujú, že pravidelná konzumácia kávy aj čokolády súvisí s nižším rizikom mozgovej porážky.

Zlyhanie srdca sa stáva najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách. Liečba tejto choroby síce veľmi pokročila, no má svoje medze. Za nimi je len smrť. Alebo výmena srdca za iné, fungujúce.

Asi sa im nedá vyhnúť, ale prečo sa tak dlho opakuje rovnaká chyba?

Na dokázanej skutočnosti, že vyššie hladiny cholesterolu v krvi sú spojené s vyšším rizikom srdcovocievnych chorôb, založili svoje živobytie milióny ľudí. Živí potravinárov vyrábajúcich najrôznejšie nízkotučné a bezcholesterolové potraviny, všemožných poradcov v zdravej výžive a zdravom životnom štýle, trénerov a cvičiteľov, odborníkov aj "odborníkov" na chudnutie, nekonečný zástup pisateľov, v neposlednom rade veľký segment farmaceutického priemyslu a na všetko naväzujúce reklamné agentúry.